Začiatok pôsobenia tzv. žobravých (mendikantných) reholí sa datuje do 13. storočia. Tým najstarším je dominikánsky rád z roku 1216. Až do ich vzniku existovali vo vtedajšej  cirkvi hlavne dva spôsoby duchovného života.

Predstaviteľom jedného z nich boli mnísi, ktorí sľubovali individuálnu chudobu a kláštory im vytvárali všetko potrebné materiálne zázemie pre život a činnosť. Ďalší spôsob duchovného života predstavovali sekulárni klerici vo viacerých hierarchických stupňoch. Členovia žobravých reholí sa zriekali akéhokoľvek materiálneho zázemia a žili len z darov a dobrovoľných príspevkov.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja otvorí príbeh žobravých rehôľ v Uhorsku vďaka historikovi z Katedry histórie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Miroslavovi Huťkovi. Cyklické podujatie Stretnutia s minulosťou si tak nájdu svojich priaznivcov v stredu 26. apríla o 17:00 hodine v Thurzovom dome.

Mestá všeobecne svojou dynamikou vývoja aj v súčasnosti vysoko prevyšujú akýkoľvek iný priestor alebo prostredie. Nebolo tomu inak ani v stredoveku. Prinášali inovácie a zmeny, ktoré ovplyvňovali celú spoločnosť a boli akýmsi „taviacim kotlom“ procesov najmä spoločenských a kultúrnych zmien. V oblasti duchovného života sa mestá spájajú predovšetkým s farnosťami, no rovnako aj s pôsobením žobravých reholí, ktoré mali okrem iného nepopierateľne vysokú mestotvornú funkciu.

„Vznik žobravých reholí súvisí s prebiehajúcou náboženskou reformou, ktorá niekedy v 11. storočí zachvátila Európu a doznievala až do 19. storočia. Mendikanti boli esenciou apoštolského života a túžob i predstáv po dokonalom nasledovaní Krista ľudí 12. až 15. storočia. Ich pôsobenie bolo revolučné v mnohých ohľadoch, no zároveň v určitých kruhoch vzbudzovalo nedôveru. Obrovská popularita, ktorej sa tešili, však bola prejavom nadšenia ľudových más z odpovedí na otázky, ktoré ich vo svojej dobe trápili,“

konštatuje Miroslav Huťka, historik Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Snahou žobravých reholí bolo uchytiť sa v kostoloch, či iných sakrálnych stavbách na danom území. V prvých desaťročiach ich existencie v mestách, však farári, ktorí vykonávali pastoračnú činnosť v jednotlivých sídlach, neboli spokojní s prítomnosťou mníšskych rádov.

Mendikanti postupne nemali na výber a museli si vybudovať vlastné kláštory, v ktorých mohli voľne pastoračne pôsobiť. Niektoré kláštory vznikali v obchodných či banských mestách, ako napr. Trnava či Gelnica, ale stavali ich aj na vidieku.

„Žobravé rehole si veľmi rýchlo po svojom vzniku našli cestu aj do Uhorska. Ich rozšírenie u nás bolo veľmi rýchle a mendikanti zaujali prvé miesto v počte kláštorov. Stredobodom nášho záujmu na prednáške budú žobravé rehole Uhorska: františkáni, dominikáni, augustiniáni a karmelitáni, a procesy, ktoré sprevádzali ich príchod, rozšírenie a pôsobenie v stredovekom Uhorsku so zreteľom na územie dnešného Slovenska,“

dopĺňa historik Huťka.

V májovom pokračovaní Stretnutia s minulosťou sa spoločne s Miroslavom Lukáčom pozrieme na Čarodejnícke procesy v Krupine. 24. mája o 17:00 hodine v Thurzovom dome tak sa otvorí aj táto zaujímavá historická tematika.