Banská Bystrica, jedno z najvýznamnejších miest vtedajšieho Uhorska, hrala v 17. a 18. storočí kľúčovú úlohu nielen v oblasti baníctva a obchodu, ale aj v oblasti správy a súdnictva. V týchto storočiach, ktoré boli poznačené mnohými politickými, ekonomickými a sociálnymi zmenami, sa systém spravodlivosti v Banskej Bystrici vyvíjal spolu s celým regiónom.

Zločiny a ich trestanie v tomto období poskytujú dôležitý pohľad na život a hodnoty vtedajšej spoločnosti. Vo svojej výskumnej práci sa na túto problematiku pozrela bližšie pani Elena Hegyi zo Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici.

Upálenie troch žien v Derneburgu v nemeckom pohorí Harz, október 1555

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva opäť na cyklické podujatie Stretnutia s minulosťou. V septembri ich odštartuje prednáškou zo svojho dlhoročného výskumu pani Elena Hegyi. Prehľad výsledkov jej dlhoročného výskumu z oblasti dejín súdnictva mesta Banská Bystrica s aspektom na trestnú činnosť páchanú miestnym obyvateľstvom v 17. až 18. storočí si vypočujete 25. septembra o 17:00 hod. v Thurzovom dome.

V 17. a 18. storočí boli najrozšírenejšími zločinmi v Banskej Bystrici a jej okolí majetkové delikty, ako krádeže, lúpeže a podvody. Tieto trestné činy boli často spojené s chudobou a ekonomickou neistotou, ktorá bola dôsledkom vojen, hladomoru či hospodárskej nestability.

Staršia žena uzatvorená do železných pút a prikovaná k stene pred výsluchom

Okrem majetkových trestných činov mali významné miesto aj násilné trestné činy, vrátane vrážd, ublíženia na zdraví a bitiek. Zvlášť závažné boli činy proti životu, za ktoré hrozili najprísnejšie tresty.

„Mojou snahou bude v prednáške priblížiť fungovanie súdnictva z pohľadu aplikačnej praxe. Návštevníci zistia, za aké prehrešky delikventi dostávali tresty, i to, za aké skutky ich bystrický mestský súd odsúdil na státie pri pranieri, na šibenicu, sťatie mečom alebo lámanie na kolese. Dozvedia sa aj za aký trestný čin im kat odsekol ruku alebo vytrhol jazyk,“ 

hovorí Elena Hegyi.

Elena Hegyi v Thurzovom dome

Súdne konanie v 17. a 18. storočí sa v Banskej Bystrici riadilo prevažne mestským právom, ktoré bolo kombináciou miestnych obyčajov a všeobecného uhorského práva. Súdne prípady prejednávali mestskí sudcovia, pričom v závažnejších prípadoch sa mohlo konať aj pred krajinským súdom alebo pred kráľovskými komisármi.

Pri zločinoch menšieho významu, ako boli menšie krádeže alebo priestupky proti verejnému poriadku, boli bežné tresty, ako verejné napomenutie, peňažná pokuta alebo telesné tresty, ako bičovanie. Pri vážnejších zločinoch, ako vražda alebo hrubá krádež, hrozili páchateľom oveľa prísnejšie tresty, vrátane uväznenia, vyhostenia z mesta alebo dokonca trestu smrti.

Jean Baptiste Le Prince: Cesta na Sibír 1766

„Trest smrti sa vykonával najčastejšie sťatím, obesením alebo upálením, a to najmä pri zločinoch, ktoré boli považované za ohrozenie celého spoločenstva, ako vraždy alebo kacírske praktiky. Verejné popravy slúžili nielen na potrestanie páchateľa, ale aj ako výstraha pre ostatných obyvateľov,“

dopĺňa Hegyi.

Zvláštnu úlohu zohrávala aj sociálna vrstva a postavenie páchateľa. Urodzení a zámožnejší občania mohli niekedy uniknúť prísnejšiemu trestu, zatiaľ čo chudobní a spoločensky slabší obyvatelia čelili prísnejším postihom. Tento rozdiel v prístupe k spravodlivosti odrážal vtedajšiu spoločenskú hierarchiu a nerovnosť.

Mučenie k priznaniu podozrivého v minulosti

Zločin a trest v Banskej Bystrici v 17. a 18. storočí odzrkadľovali nielen právne normy a predpisy, ale aj hodnoty, obavy a potreby vtedajšej spoločnosti. Prísne tresty a verejné popravy slúžili ako prostriedok na udržanie poriadku a disciplíny v meste, zatiaľ čo súdne konania odrážali zložité prepojenie práva, náboženstva a spoločenského postavenia. Tento systém spravodlivosti bol neoddeliteľnou súčasťou života v Banskej Bystrici a významne prispieval k formovaniu spoločenského poriadku a stability v tomto historickom období.

Októbrové Stretnutia s minulosťou prinesú 30.10.2024 o 17:00 hod. aktuálnu tému venovanú archeologickému výskumu pamätných miest v Kremničke, ktorú sprostredkuje Pavol Šteiner.