Prví obyvatelia Litvy boli baltské kmene, ktoré začali v 10. storočí vytvárať organizovanú spoločnosť. Bolo to práve Litovské kniežatstvo, ktoré sa v 14. storočí stalo jedným z najväčších štátov v Európe. V roku 1990 sa Litva stala prvou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila svoju nezávislosť od Sovietskeho zväzu.

Pobaltie a Litva

História Litvy je plná bojov za svoju suverenitu, ale aj kultúrneho a politického rozkvetu. Dnes je to prosperujúci štát s bohatým kultúrnym dedičstvom, o ktorom sa stále málo hovorí.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici pokračuje pred letnými prázdninami s prednáškami cyklu Stretnutia s minulosťou. V stredu 26. júna 2024 o 17:00 hod. sa v Thurzovom dome so svojou prednáškou Neznáme Pobaltie, jazyk a tradičné zvyky v Litve predstaví historik Stanislav Gubančok.

Tradičné zvyky a litovské remeslá  sú živým dôkazom bohatstva a rozmanitosti kultúry tejto malej baltskej krajiny. Výroba krížov, tkanie, keramika a výroba jantáru sú len niektoré z mnohých remesiel, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Veľakrát sú aj dnes spojené s rôznymi sviatkami a obradmi.

„Obyvateľstvo všetkých troch pobaltských štátov má približne súčet ako Slovensko. Litva a všeobecne Pobaltie je u nás pomerne neznámou témou a mnoho ľudí si stále myslí, že ich jazykom je ruština. Litovský jazyk je však bohatý a spolu s folklórom zachovali neobyčajne veľa archaických vlastností. Aké je historické pozadie vývoja Litvy, ich boj o nezávislosť a čo možno obdivovať v tejto pobaltskej krajine sa návštevníci dozvedia na mojej prednáške“,

hovorí Stanislav Gubančok.

Stanislav Gubančok.

Litovčinu, teda jazyk, ktorým sa rozpráva v Litve, ovláda len približne niečo málo cez 3 milióny obyvateľov. Z jazykovedného hľadiska ide o veľmi fascinujúci jazyk. Zo všetkých živých indoeurópskych jazykov, kam patrí okrem iných aj slovenčina a čeština, si najviac zachoval archaické črty.

Jej niektoré slová sú takmer rovnaké ako v starodávnom sanskrite. Známi jazykovedci sa domnievajú, že ak by ste chceli vedieť, ako sa rozprávali starí Indoeurópania, treba si vypočuť litovského sedliaka.

Medailón historika

Stanislav Gubančok je absolventom Katedry histórie na Univerzite Mateja Bela a v súčasnosti pôsobí ako interný doktorand v odbore etnológia na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Vo svojom výskume sa venuje komparatívnej mytológii so zameraním na Slovanov a Baltov.

Počas štúdia a výskumných pobytov pôsobil na Ústave jazykovědy a baltistiky na Masarykovej Univerzite v Brne, ale aj na Univerzite Vytautasa Veľkého v litovskom Kaunase, kde nazbieral mnoho cenných vedomostí k dejinám a kultúre Litvy a litovského jazyka.

Prednášky z cyklu Stretnutia s minulosťou budú mať počas prázdnin pauzu. Nadšenci histórie sa môžu tešiť na nové pútavé témy opäť  v septembri.