Časopis Daibau.sk prichádza s projektom slovenských architektonických pamiatok. V spolupráci s mestom Banská Bystrica priniesol článok o histórii banskobystrického Múzea SNP, ktorý vám prinášame v plnom znení https://www.daibau.sk/clanok/606/muzeum_snp_v_banskej_bystrici.

MÚZEUM SNP v Banskej Bystrici

Múzeum SNP, ktoré bolo založené 8. mája 1955, sídli v monumentálnej budove Pamätníka SNP od roku 1969. Špecializované je na dokumentovanie vývoja slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch 1938 až 1945, jeho archív a expozície obsahujú materiály o protifašistickom národnooslobodzovacom boji a Slovenskom národnom povstaní. Pamätník SNP s okolitým areálom bol v roku 1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Pamätník SNP

Na úvod uvádzame úlomok minulosti – Slovenské národné povstanie alebo SNP vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia počas druhej svetovej vojny na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Povstanie sa skončilo po dvoch mesiacoch porážkou povstaleckej armády, ktorá potom sčasti prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny na jar 1945.

Práve preto, že centrom Slovenského národného povstania bola Banská Bystrica, v roku 1969 v juhovýchodnej časti historického jadra tohto mesta bola dokončená výstavba architektonicky zaujímavej stavby – Pamätníka SNP (autorom projektu je prof. Ing. arch. Dušan Kuzma), ktorá symbolizuje dejiny slovenského národa stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom. Vzniklo tak spojenie starej a novej časti mesta, historickej časti s novodobou. Umiestnenie stavby bolo navrhnuté v roku 1957, návrh samotnej budovy pamätníka sa rodil oveľa dlhšie.

Keď ide o históriu vzniku stavby, prvá súťaž bola v roku 1952, zúčastnili sa jej aj mladí absolventi Fakulty architektúry Dušan Kuzma a Vojtech Vilhan. Nerozhodla však o realizácii, a tak bola o päť rokov vypísaná druhá súťaž. V nej získal odmenu aj Dušan Kuzma. Rozhodnutie o lokalite pre Pamätník viedlo k tretej súťaži v roku 1959.

Tu už získal Dušan Kuzma najvyššie ocenenie s návrhom, ktorý nemal síce dnešnú podobu, ale porotu presvedčil svojou mierkou, citlivým rešpektovaním historických múrov opevnenia a Bašty, širokým nástupným schodiskom a syntézou architektúry a výtvarného diela. Samotný pamätník bol jednoduchý – čistý kubus posadený na subtílne a elegantné stĺpy prízemia. Stal sa východiskom pre neskoršie definitívne riešenie.

Dušan Kuzma vpravo na stavbe

Konečnú skulpturálnu formu diela zrejme ovplyvnila šťastná voľba spolupracovníka, sochára Jozefa Jankoviča, ktorý sa stal aj autorom centrálneho výtvarného diela v Pamätníku SNP. Určitú úlohu však zohral i časový posun, pretože k projektovaniu sa pristúpilo až v roku 1962, tri roky po súťaži. Rozhodnutie zmeniť víťazný súťažný návrh bolo nezvyčajné. Po schválení projektu predsedníctvom ÚV KSČ sa mohlo začať s realizáciou. V prízemnej podnoži sú administratívne priestory a kinosála.

Vlastná expozícia sa nachádza v hmote dvoch hemisfér nad podnožou. Jej rozseknutie štrbinou umožňuje dobré osvetlenie výstavných priestorov a zároveň vytvára expresívny centrálny priestor pamätníka so silným výtvarným motívom Jankovičovej sochy. Pamätník bol akýmsi vyvrcholením liberálnych 60. rokov, v ktorých vzniklo viacero významných architektonických konceptov.

Roky normalizácie však neskôr už nedovolili v tomto trende pokračovať a slovenská architektúra bola opäť vytlačená na okraj záujmu. Jedno z najpozoruhodnejších architektonických diel druhej polovice 20. storočia bolo v roku 1971 publikované v časopise Architektúra ZSSR. V tom čase sa však už Jankovičova socha s názvom Obete varujú z Pamätníka SNP v Banskej Bystrici odstránila. Predstavitelia normalizácie nemali radi motívy, ktorým nerozumeli alebo si neboli istí ich myšlienkovým obsahom. Pamätník je dnes opäť kompletný.

Sochárske dielo sa z Kališťa vrátilo na svoje pôvodné miesto a stalo sa integrovanou súčasťou architektúry. Okolie budovy je voľne upravená plocha zelene v navrhnutom urbanistickom priestore. Do objektu sa vstupuje pomocou schodiska. Schodisko je otvorené, vyznieva ako solitér a jeho pôsobenie je veľmi výrazné.

Obete varujú

Stavba predstavuje spojenie pamätníka a múzea v jednej monumentálnej podobe. Tvorí ju horizontálna podnož a organická hmota, zdvojená, so stredovým predelom. Výrazové pôsobenie takejto kombinácie je silné a odzrkadľuje spoluprácu autora so sochárom. Organická časť je predelená v strednej časti ako symbol, ktorým chcel Dušan Kuzma poukázať na zlom, tragický príbeh a vojnu dvoch strán.

Vo vnútri oboch betónových škrupín sa nachádza múzejná expozícia. Osvetlenie objektu je zabezpečené zasklenou plochou na oboch častiach organickej hmoty, v miestach zvislých stien, z vnútornej strany. Spodná časť má na streche umiestnené štvorcové svetlíky (lukarny). V tejto časti budovy sa nachádzajú vedecké pracoviská, knižná prednášková sieň, uskutočňujú sa tu výstavy. Je tu umiestnené i hygienické zariadenie a ostatné miestnosti s rozličným využitím.

Interiéry Múzea SNP

V suteréne budovy sa nachádza depozitár a skladové priestory. Vstup do pietnej siene vedie cez vonkajšie schodisko, ktoré sa stupňuje a graduje tak pôsobenie celej stavby. Vstupný priestor je tiež realizovaný aj zo zadnej strany. Tu sa nachádza tiež múzeum bojovej techniky. V pietnej sieni je umiestnená plastika akademického sochára Jozefa Jankoviča s menom Obete varujú z roku 1969.

Sochárske dielo vyjadruje utrpenie človeka a obete vojny a Jánošíkovský klobúk. Vzniká tak zaujímavé skĺbenie umenia a architektúry, kde je vytvorený tzv. zrast týchto dvoch umení a celé dielo pôsobí veľmi expresívne. V období normalizácie bolo však toto sochárske dielo odstránené (1972) a na svoje miesto sa dostalo v roku 2004.

O náročnosti stavby Pamätníka SNP svedčí táto fotografia z 23. 4. 1968

Objekt pamätníka je náročný aj po statickej stránke, keďže realizácia nezvyčajných tvarov bola pomerne zložitá. Dielo vzniklo v spolupráci so statikom Róbertom Lamprechtom. Pri vyhotovení boli použité prírodné materiály a ich kombinácia. Organická hmota je rozdelená na dve časti, jedna je trojpodlažná, druhá dvojpodlažná časť bola vyhotovená z ramenátov. Tieto dodali budove žiadaný tvar a boli obložené drevenými fošňami do tvaru krivky.

Betón je pohľadový, čo stavbe dodalo patričný výtvarný výraz. Drevo ako stavebný materiál bolo použité aj na schodisku, v hale múzea, v pietnej sieni ako dlažba zo smreka červeného i ako drevený obklad stropu, čo pôsobí útulnejšie a mäkšie k ostrosti vertikality stavby.

Z výstavby Pamätníka SNP

EXPOZÍCIE MÚZEA SNP

V súčasnosti sa v múzeu nachádza archív vývoja slovenskej spoločnosti v období rokov 1918 – 1948 so zameraním na protifašistický odboj a Slovenské národné povstanie, ako aj ďalšie stále expozície.

Stála expozícia Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939 – 1945

Expozícia, umiestnená v priestoroch Pamätníka SNP, rozdelená do trinástich tematických celkov, predstavuje postupne rôzne kapitoly historického vývoja slovenských a svetových dejín. Súčasťou expozície je rozsiahla kolekcia autentických fotografií, krátke dokumentárne filmy, ktoré si môžete prezrieť na plazmových obrazovkách a množstvo predmetov, rozmiestnených v jednotlivých vitrínach.

Pohľad na Pamätník SNP s lietadlom Li-2

Skanzen ťažkej bojovej techniky a lietadlo Li-2

Expozícia v exteriéri, v parku pred Pamätníkom SNP predstavuje zbrane československej, nemeckej a sovietskej výroby, ale aj vozne improvizovaného pancierového vlaku Štefánik.

Pri vstupe do areálu Múzea SNP vás upúta dopravné a bombardovacie lietadlo typu Li-2, lietadlami tohto typu bolo vyzbrojené sovietske diaľkové letectvo, poskytujúce pomoc pri SNP. Pomoc „vzdušným mostom“ zabezpečil 4. gardový Gomeľský bombardovací letecký zbor, spolu s 5. Orelským bombardovacím leteckým zborom. V septembri a októbri v roku 1944 uskutočnili lietadlá oboch zborov spolu 1199 vzletov, z ktorých len 682 bolo úspešných. Prepravili pomocou nich spolu približne 2 000 osôb a 639,1 ton materiálu.

Skanzen ťažkej bojovej techniky

Kultúrna pamiatka Pamätník Nemecká a Pamätník tokajíckej tragédie

Expozícia v Ráztockej doline s názvom „Represálie nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944 – 1945“ je venovaná jednej z najtragickejších kapitol slovenských novodobých dejín, kedy bolo v bývalej vápenke v Nemeckej popravených 900 osôb.

Na severovýchode Slovenska v obci Tokajík sa nachádza expozícia „Fašistické represálie na východnom Slovensku“ a pamätník obetiam týchto represálií, ktoré boli zavraždené pri vypálení obce 20. novembra 1944.

Pamätník Nemecká

NKP Kalište

Jedna z mnohých obcí a osád, ktoré boli počas 2. svetovej vojny vypálené a život sa do nich už nikdy nevrátil. Kalište sa nachádza v chránenej oblasti Národného parku Nízke Tatry. Sú tam zrekonštruované 2 domčeky, malá zvonička a základy zhorených, obytných domov, pripomínajúcich tragédiu z 18. marca 1945. Osudy obyvateľov obce mapuje náučný chodník „Ako žili Kališťania“.

Súčasťou expozícií Múzea SNP je tiež Slovenská národná expozícia „Tragédia slovenských Židov“ v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime.

Kalište