Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č.241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994, sa ustanovil 1. september ako štátny sviatok – Deň Ústavy Slovenskej republiky. V sobotu si ho pripomíname aj v Banskej Bystrici.

Prijatie Ústavy SR

Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky – Česká a Slovenská, dobrovoľne odovzdávajúce časť svojich kompetencií federálnym orgánom, kým politická reprezentácia ČNR zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.

Po júnových parlamentných voľbách novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratickej strany, najvplyvnejších politických zoskupení dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993. Aj keď rozdelenie Československa nebolo prijaté referendom, dodnes to slúži ako vzor pokojnej dohody medzi národmi, čo vo svete ani dnes nie je pravidlom.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu SR schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí a účinnosť nadobudla 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu či je dodržiavaná, má na starosti Ústavný súd SR.

Po 27 rokoch…

Premiér Peter Pellegrini k Ústave SR povedal:

 „Prvý september 1992 je základným míľnikom moderného Slovenska. Novému, mladému štátu priniesol symbolický kompas, ktorý nám má do budúcnosti ukazovať cestu, kadiaľ ísť. Vďaka Ústave SR môže Slovensko podľa neho napredovať a prosperovať. A nielen to. Vďaka tomu môžeme sebaisto prehovárať do európskych a svetových dejín a pomáhať riešiť globálne výzvy, pred ktorými všetci stojíme. Sme súčasťou európskej rodiny a hrdo sa hlásime k európskej solidarite.“

 V súvislosti s právami garantovanými v základnom zákone štátu premiér Pellegrini dodal, že ústava chráni občianske práva, ale žiada slušné správanie, úctu k spoluobčanom a dodržiavanie zákonov. Chráni aj politické práva, ale žiada úctu k demokracii, toleranciu a rešpekt k pluralite názorov.

„Ústava chráni sociálne práva, ale žiada od občanov vlastné úsilie, iniciatívnosť a pracovitosť. Ústava chráni menšinové práva, ale žiada od menšín pokojné spolunažívanie a vzájomné porozumenie. Snaží tiež povedať, že Slováci sú sebavedomý národ, ktorý je súčasťou európskej civilizácie a ktorého úlohou je priložiť ruku k dielu, aby sme spoločne vytvorili lepší svet pre všetkých,“

 doplnil svoje vyjadrenie Peter Pellegrini.

Ústavný zákon

Je to najvyšší zákon demokratického štátu. Ak je ústava písaná, tak je tvorená ústavnými zákonmi. Spolu tak tvoria základný prameň ústavného práva a tým aj základný prameň práva v štáte a predstavujú normy najvyššej právnej sily. Prostredníctvom ústavných zákonov sa teda vykonávajú aj zmeny v ústave. Keďže Ústava Slovenskej republiky je ústavou rigidnou, na jej zmenu treba prijatie ústavného zákona, čo vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR.

Národná rada môže rozhodnúť o tom, či je predmetná úprava natoľko závažná, že je nutné ju upraviť formou ústavného zákona, čo sa za 25 rokov udialo niekoľkokrát.  Samotná ústava však túto formu vyžaduje explicitne v prípade vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku s iným štátom (alebo vystúpenia z neho), pričom ešte takýto ústavný zákon musí byť potvrdený referendom. Tiež v prípade zmeny hraníc Slovenskej republiky.

Lipy a pamätný obelisk k prijatiu Ústavy SR na Námestí slobody

V meste pod Urpínom si prijatie Ústavy SR každoročne pripomínajú Miestny odbor Matice Slovenskej a mesto Banská Bystrica pri pamätnom obelisku na Námestí slobody. Historik a mestský poslanec poslanec Marcel Pecník o význame Ústavy SR hovorí:

„Prijatie Ústavy SR patrí medzi najvýznamnejšie medzníky našich dejín v 20. storočí i vôbec, popri takých udalostiach, ako sú vznik prvého Československa, SNP či prvý január 1993. Dnes mnohé, čo je dôležité, považujeme za samozrejmé. Máme štát, máme slobodu, máme možnosti a príležitosti, okrem slávnych dejín máme aj sľubnú budúcnosť. Tú má však iba ten, kto nezabúda na svoju minulosť. Poučí sa z nej a ctí si ju ako skutočne svoju v dobrom aj v zlom.“

 Lipy na Námestí slobody boli vysadené 23. októbra 1992 predstaviteľmi Matice slovenskej za prítomnosti vtedajšieho predsedu NR SR Ivana Gašparoviča, neskoršieho  prezidenta Slovenskej republiky.

Pamätník pod lipami vo forme kamenného obelisku s reliéfom bol slávnostne odhalený 22. septembra 2000. Jeho autorom je banskobystrický akademický maliar a sochár Marián Miklóš, v spolupráci s kremnickými sochármi a medailérmi Pavlom Karolym, Štefanom Kuzminom  a Jánom  Volkom.