Dňa 25. marca 1942 predstavitelia vtedajšej slovenskej vlády vyslali zo železničnej stanice v Poprade prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora Osvienčim.  Vojnový Slovenský štát dovtedy  systematicky a plánovite zbavoval židovských občanov ekonomických, spoločenských, občianskych, ale aj základných ľudských práv v zmysle Židovského kódexu vydaného  9. septembra 1941.

V prvej vlne deportácií od 25. marca do 20. októbra 1942 deportovali zo Slovenska vlastnými prostriedkami do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov 57 752 Židov v 57 transportoch. Za každého z nich zaplatil Slovenský štát vysídľovací poplatok 500 ríšskych mariek. Túto vlnu deportácií prežilo len niekoľko sto osôb, všetci ostatní zahynuli na kruté zaobchádzanie, týranie, neľudské podmienky v koncentračných táboroch alebo boli zavraždení.

Pohľad do histórie mesta pod Urpínom hovorí, že podobný osud postihol aj banskobystrických Židov. Hovoríme o holokauste, počas ktorého mnohí Židia zahynuli vo vyhladzovacích táboroch nemeckej Tretej ríše, žiaľ aj za pomoci vtedajších orgánov Slovenského štátu.

Transporty banskobystrických Židov začali v roku 1942

Pred rokom 1942 žilo v Banskej Bystrici 1 327 Židov. Ich odsun z mesta pod Urpínom a blízkeho okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku.

Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska.

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.

Majdanek, Sobibor, Osvienčim

Veľké zatýkanie Židov prebiehalo v Banskej Bystrici a na jej okolí 6. a 7. júna 1942. V týchto dňoch sústredili gardisti a žandári v židovskej škole stovky Židov z celého okresu a nasledujúci deň 9. júna ich zaradili do transportu, ktorý bol vypravený zo Zvolena do Lublinskej oblasti vo východnom Poľsku. Práceschopných mužov deportovali do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do tábora smrti Sobibor, kde ich zavraždili.

Ďalšia skupina Židov z okresu Banská Bystrica bola odvlečená 12. júna 1942 cez Žilinu do Lublinskej oblasti a 31. júla 1942 niekoľko desiatok Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Posledné skupiny Židov, ktorým odňali výnimky, boli odvlečené do tábora v Žiline v priebehu augusta 1942.

Väčšina z nich bola deportovaná v septembri do Osvienčimu a tam usmrtená. Z územia dnešného Slovenska odvliekli do tohto koncentračného tábora celkom 65 692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa po oslobodení likvidačného tábora Osvienčim 27. januára 1945 Červenou armádou vrátilo len 348 osôb…

Z Banskej Bystrice odvliekli takmer 60 percent Židov 

V roku 1942 bolo z Banskej Bystrice deportovaných 56 % židovského obyvateľstva a z celého okresu približne 60 %. Banská Bystrica sa zaradila k mestám s najnižšou kvótou deportovaných na Slovensku. Hnuteľný majetok odvlečených Židov prešiel pod správu miestneho daňového úradu a bol rozpredaný na verejných dražbách.

Zaobchádzanie so Židmi počas sústreďovania a zaraďovania do transportov sa stretlo u časti obyvateľov mesta s nevôľou. Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 bolo v banskobystrickom okrese 609 držiteľov výnimky. V samotnom meste evidovali okolo 400 židovských obyvateľov chránených výnimkami, medzi nimi 33 tzv. prezidentskou výnimkou.

Začiatkom roku 1944 registrovali v okrese 526 Židov chránených výnimkami, niekoľkí sa ukrývali v meste a na okolí. V máji 1944 sa zvýšil počet Židov o desiatky rodín vypovedaných z východného Slovenska a počas deportácií maďarských Židov aj o utečencov z Maďarska.

Slovenské národné povstanie 

Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala útočiskom pre tisícky Židov z rôznych častí Slovenska. V meste sa obnovila činnosť židovských krúžkov a spolkov. Židovská komunita a židovské charitatívne spolky pomáhali utečencom. Viacero Židov z Banskej Bystrice vstúpilo počas SNP do povstaleckej armády a partizánskych jednotiek. Mnohí z nich padli v bojoch.

V septembri 1944 pristála v Banskej Bystrici štvorčlenná skupina parašutistov z Palestíny vedená Chavivou Reikovou, odchovankyňou miestnej pobočky hnutia Hašomer Hacair. Chaviva Reik zintenzívnila sociálnu činnosť medzi utečencami a organizovala židovskú mládež na boj proti postupujúcemu nemeckému vojsku.

Chaviva Reik

Ona a jej traja spolubojovníci boli po potlačení SNP zavraždení pri Kremničke a pochovaní v masovom hrobe. Vlani v areáli Múzea SNP Bystričania pomenovali po svojej hrdinskej čestnej občianke romantickú záhradu a odhalili jej pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Péter Gáspár.

Koncom októbra 1944 pred obsadením mesta nacistami opustili Židia Banskú Bystricu a uchýlili sa do okolitých obcí a hôr. Krátko potom však časť z nich nemecká bezpečnostná služba a slovenskí gardisti zaistili, mučili, zavraždili a pochovali v masových hroboch.

Mnoho Židov sa ukrylo v odľahlých obciach, lesoch, v bunkroch a prežilo za pomoci miestneho obyvateľstva. Viac ako sto slovenským obyvateľom Banskej Bystrice a okolia udelila izraelská vláda za záchranu Židov titul Spravodlivý medzi národmi.

Péter Gáspár: Pamätník Chavive Reik

Po vojne sa časť Židov vrátila…

Po oslobodení mesta 25.marca 1945 sa do Banskej Bystrice vrátili stovky preživších. Len malá časť z nich boli pôvodnými obyvateľmi mesta. V prvých povojnových mesiacoch odhalili na okolí Banskej Bystrice viacero masových hrobov. V najväčšom z nich pri obci Kremnička sa našlo 747 obetí, väčšinou Židov. Židovská komunita zásluhou rabína Dr. Arona Schönfelda, ktorý sa zachránil za pomoci slovenských spoluobčanov, potom obnovila svoju činnosť.

História nášho mesta  má  pozitívne i negatívne stránky. Nemali by sme na ne zabúdať a pripomínať si ich  pre pamäť budúcich generácií, je to poučné. Nezaškodí občas navštíviť banskobystrické Múzeum SNP…

Hrob rabína Dr. Arona Schönfelda