Pre rozvoj Banskej Bystrice mala veľký význam Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť. Banský inžinier a hutník Ján Thurzo z Betlanoviec ju 16. marca 1495 založil s obchodníkom a bankárom z nemeckého Augsburgu Jakobom Fuggerom.

História Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti

Základom Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti (1495 – 1546) sa stal Banskobystrický mediarsky podnik. Spoločnosť sa stala najväčšou obchodnou spoločnosťou svojho druhu na svete. Jej sídlom bol Thurzov dom na dnešnom Námestí SNP.

Spoločnosť v okolí mesta pod Urpínom ťažila a v Medenom hámri, najväčšom a najmodernejšom závode na spracovanie medi na svete, spracovávala meď a výrobky z nej, ktoré predávala do celého sveta. Na prelome 15. a 16. storočia išlo o najväčšiu obchodnú mediarsku spoločnosť vo svete.

Ján Thurzo

Medená ruda vyťažená v Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej, Starých Horách a Ľubietovej patrila medzi najkvalitnejšie a vyvážala sa do Európy aj do celého sveta: cez najvýznamnejšie európske prístavy Gdansk, Štetín, Antverpy, Bruggy, Hamburg, Amsterdam, až po Lisabon. Dôležitou zložkou banskobystrickej medi bolo aj striebro. Meď z územia dnešného Slovenska sa vyvážala z portugalského Lisabonu cez Afriku dokonca až do Indie.

V tejto dobe meď z územia Slovenska ovládla svet. Mesto Banská Bystrica zaznamenalo v tomto období nebývalý rozvoj – malo jeden z najkrajších kostolov v stredovekom Uhorsku s najväčším dreveným gotickým oltárom, prestavovali sa kostoly sv. Jakuba v Jakube a sv. Antona v Sásovej, obnovoval sa kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici, budovali sa cesty, kamenné mosty – Banská Bystrica sa prostredníctvom týchto ciest napojila na významné európske obchodné cesty.

Jakob Fugger

Banskobystrický banský revír s baňami v Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej a Starých Horách  patril v období prelomu 15. – 16. storočia  spolu s rudným revírom v Tirolsku so strediskom v meste Schwaz v Rakúsku a Mansfeldom v  Nemecku medzi najvýznamnejšie európske centrá ťažby medenej rudy.

Pre porovnanie, v Mansfelde sa v tomto období ročne vyťažilo 1 000 ton medi a 3 000 kg striebra, v Schwazi 780 ton medi a 15 000 kg striebra, v Banskej Bystrici sa vyťažilo ročne 1 500 ton medi a 3 000 kg striebra.

Banská Bystrica bola svetovým mestom medi, z čoho vzniklo aj označenie Medená Bystrica. Produkcia slovenskej medi vtedy dosahovala minimálne 40 percent z celoeurópskej produkcie. Banskobystrické bane spolu s baňami v Ľubietovej za 50 rokov vyprodukovali neuveriteľných, približne 60 000 ton medi a 110 000 kg striebra.

Bol to svetový unikát, nakoľko Španieli, ktorí využívali nerastné bohatstvo novoobjaveného kontinentu Ameriky, v dnešnom Čile otvorili veľké bane na meď a za približne 300 rokov (1540 – 1810), teda za 6-krát dlhší čas,  vyprodukovali približne 80 000 ton medi. Nadôvažok, unikát tohto banskobystrického priestoru bol aj v tom, že v Malachove sa ťažila vzácna ortuť a v Ponikách olovo.

Mapa siedmich banských miest z roku 1760

„Svetový význam slovenskej medi dokladá aj nález vraku z roku 2008 pri pobreží africkej Namíbie považovaný za „nález storočia“. Loď s portugalským menom Bom Jesus (v preklade Dobrý Ježiš) prevážala neuveriteľných vyše 22 ton medi z Banskej Bystrice a pri pobreží Afriky stroskotala v roku 1533,“

uvádza historik Vladimír Sklenka.

V africkej Namíbii sa plánuje otvorenie múzea venovaného nálezu vraku, teda aj medeným ingotom z územia Slovenska. Okrem toho meď a medené výrobky z nej sa nachádzajú v zbierkach najvýznamnejších múzeí po celom svete.

Cesty medi

Mesto Banská Bystrica si uctilo tento slovenský unikát svetového významu aj v 21. storočí. V roku 2019 sa spoločne s mestami z významných európskych regiónov (nemeckého Bavorska, rakúskeho a talianskeho Tirolska) stalo spoluzakladateľom Európskej fuggerovskej cesty.

Následne v roku 2021 mesto podniklo reálne kroky k záchrane časti Medeného hámra – poslednej industriálnej pamiatky na území nášho mesta pripomínajúcej odkaz Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Zároveň sa podarilo  otvoriť historický banský prechod medzi lokalitami Špania Dolina a Piesky.

Thurzo-Fugger zážitková expozícia v Barbakáne

Históriu Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti, ale aj baníctvo a mediarstvo v Banskej Bystrici a blízkom okolí, sprostredkúva THURZO – FUGGER zážitková expozícia v priestoroch Barbakánu, Mestského hradu. Otvorená bola v deň výročia založenia spoločnosti pred tromi rokmi 16. marca 2022.

THURZO – FUGGER zážitková expozícia približuje banícku minulosť Banskej Bystrice i blízkych obcí a miest, najmä z čias slávnej Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a Medeného hámra.

Thurzo-Fugger zážitková expozícia

Pútavá prehliadka vráti návštevníkov o 500 rokov späť, do čias rozkvetu baníctva v meste pod Urpínom a jeho okolí.

https://www.facebook.com/noskojan/videos/675208831747768?locale=sk_SK

Do minulosti s THURZO – FUGGER zážitkovou expozíciou sa môžete pozrieť počas víkendu 15. a 16. marca 2025. Všetci návštevníci expozície majú v tieto dni vstup zdarma.  Pripravený je špeciálny program o Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a jej zakladateľoch, ale aj renesančná hudba v podaní Matúša Kucbela, ktorý zahrá na čembale.