Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty – Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR) – vznikla 1. januára 1993 samostatná SR, keď na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k vzniku nezávislej Slovenskej republiky.

Štvrťstoročie samostatného Slovenska

Obyvatelia Slovenska si 1. január pripomínajú ako Deň vzniku SR. V Českej republike v ten deň slávia Deň obnovy samostatného českého štátu. Podľa zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov je 1. január, Deň vzniku SR, štátnym sviatkom a spája sa s dňom pracovného pokoja.

„Myslím si, že Slovensko za 25 rokov ukázalo veľmi veľa. Sme krajina s bohatou históriou, ktorá sa nemá za čo hanbiť. Za štvrťstoročie samostatnej štátnosti Slovensko vyspelo ako sebavedomý, suverénny a medzinárodne rešpektovaný partner. Môže nás spoločne tešiť, že prežívame obdobie silnejúcej ekonomiky, poklesu nezamestnanosti, že máme možnosti realizovať viditeľné sociálne projekty. Osobne som hrdý, že vo viacerých oblastiach predbiehame porovnateľné krajiny a že ekonomická, finančná a sociálna perspektíva Slovenska je povzbudzujúca,“ 

 uviedol slovenský premiér Robert Fico

 Pohľad do histórie

Rozdeleniu Česko – Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 – 1992 množstvo stretnutí a rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Dňa 21. januára 1992 Federálne zhromaždenie ČSFR neprijalo návrhy prezidenta Václava Havla – novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Jedenásteho marca 1992 sa prerušili rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní a mali v nich pokračovať novozvolené parlamenty.

V parlamentných voľbách 1992 zvíťazila v ČR koalícia Občianska demokratická strana (ODS) – Kresťanskodemokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS. Treba povedať, že nie všetci Slováci a Česi boli za rozdelenie Československa a viacerí požadovali o tejto otázke usporiadanie eferenda. To sa však vzhľadom na výsledky volieb a politických rokovaní vtedajších štátnych reprezentácií  neuskutočnilo.

Dňa 17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Prvého septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Na poslednom zasadnutí vlády SR pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky bol okrem iného schválený návrh Dohody vlád SR a ČR o spoločnom postupe pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo štátnych orgánov a štátnych organizácií ČSFR v súvislosti so zánikom federácie.

Oslavy samostatnosti SR

Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V ten deň sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR.

Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi aj USA, Ruská federácia, Čína, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko. Prvým, kto 1. januára 1993 odovzdal vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi oficiálne dokumenty o nadviazaní diplomatických stykov so SR, bol 30 minút po polnoci nemecký generálny konzul.

V ďalších hodinách a v prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. Aj v ďalších mesiacoch roku 1993 sa SR stávala členom významných inštitúcií a organizácií: od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA), ďalej Rady Európy (RE) a ďalších.

Integrácia SR do NATO a EÚ

Od prvých dní existencie sa SR usilovala integrovať do európskych a atlantických štruktúr. So vznikom SR začala svoju činnosť aj Armáda SR, ktorá sa neskôr transformovala na terajšie Ozbrojené sily SR.

Dňom  8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť nová mena – slovenská koruna (Sk). Nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna 1. januárom 2009 ustúpila do minulosti, keďže ju na území krajiny nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku. V čase od 1. januára do 16. januára 2009 platil na slovenskom území duálny obeh oboch mien. Od 17. januára 2009 sa slovenská koruna začala sťahovať z obehu.

Dňa 15. februára 1993 poslanci zvolili za prvého prezidenta demokratickej povojnovej SR kandidáta HZDS Michala Kováča. Pri príležitosti sviatku Dňa vzniku SR udeľuje prezident krajiny štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života. Napriek istému deficitu demokracie za vlády Vladimíra Mečiara samostatné Slovensko aj keď s ťažkosťami napredovalo.

Od roku 2004 je SR členským štátom NATO a Európskej únie, od decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Dňa 1. januára 2009 sa SR stala členom eurozóny. Prijatím eura za bežné platidlo sa zavŕšil integračný proces do EÚ.

Oslavy slovenskej a česko – slovenskej štátnosti v roku 2018

Slovensko si v roku 2018 okrem 25. výročia vzniku novodobej štátnosti pripomenie 100. výročie vzniku Československa, 50. výročie česko-slovenského obrodného procesu pod názvom Pražská jar.

Oslavy významných historických výročí chápe vláda SR ako neopakovateľnú príležitosť prispieť za účasti štátu k vzájomnej spolupatričnosti občanov Slovenska. Chce posilniť identifikáciu Slovákov so slovenskou štátnosťou, ich vzájomnú súdržnosť, kultivovať ich vlastenectvo. Ciele si dala s vedomím, že na tieto historické udalosti zostáva rozdielna vnímavosť a rôzne citlivosti.

Hneď 1. januára sa koná slávnostné zasadnutie vlády, na ktorom si pripomína 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zároveň štvrťstoročie úspešnej a v mnohom príkladnej bilaterálnej spolupráce Slovenskej a Českej republiky a koordinovania ich prístupov a politík najmä v rámci Európskej únie a NATO.

Vláda absolvuje 6. novembra 2018 slávnostné výjazdové zasadnutie venované 100. výročiu vzniku Československej republiky. Pri tej istej príležitosti sa uskutoční aj spoločné slávnostné zasadnutie vlády Slovenskej republiky a Českej republiky.

Vrcholom podujatí organizovaných Úradom vlády potom budú Celoštátne oslavy pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Ich súčasťou bude pietny akt i kultúrny program. Pri príležitosti 50. výročia Pražskej jari a česko – slovenského obrodného procesu sa napokon uskutoční aj Úradom vlády organizovaná slávnostná pripomienka osobnosti Alexandra Dubčeka.

Vlády SR a ČR sa dohodli na spoločnom pripomenutí si výročí v roku 2018. Koordinácii podujatí a osláv sa kabinety venovali naposledy na spoločnom zasadnutí v Zámku Lednice, ktoré sa uskutočnilo 4. septembra. Zoznam osláv by mal byť vypracovaný tak, aby sa zaistilo na kľúčových akciách dôstojné zastúpenie predstaviteľov z českej aj zo slovenskej strany.

 „Bol by som nerád, keby sme rok 2018 vnímali len ako príležitosť na nejaký historický seminár. Určite aj úvahy historikov a politológov majú svoje miesto, ale našou povinnosťou je tento exkluzívny rok využiť na dve veci. Predovšetkým na perfektnú prezentáciu Českej republiky a Slovenskej republiky v zahraničí a súčasne na potvrdenie kvality našich vzťahov. Ak toto nedokážeme, tak sme zlyhali,“

zdôraznil Robert Fico.