V týchto dňoch zaznamenávame 450 rokov od narodenia Hansa Willenberga, autora prvého zachovaného obrazu mesta pod Urpínom.

Najstarší portrét Banskej Bystrice

Najstaršia podoba Banskej Bystrice sa zachovala na Willenbergovej vedute. Skôr než si ju predstavíme povedzme si, čo to je veduta. Je to maľovaný, kreslený alebo grafický záznam výseku krajiny alebo pohľadu na mesto.  Obvykle topograficky presný a vystihujúci konkrétnu situáciu.

Realistické veduty sa vyskytujú v európskom maliarstve od začiatku 15. storočia. Najväčší rozkvet dosahuje ich tvorba v 17. a 18. storočí. Napriek tomu, že časom ich  funkciu prevzala fotografia, veduta ako výtvarný prejav sa udržala do dnešných dní.

K najznámejším vedutistom v Európe patril benátsky maliar a grafik Canaletto (vlastným menom António Canal) a jeho synovec Bernardo Belloto. Prvou zachovalou vedutou znázorňujúcou Banskú Bystricu  –  Pohľad na mestský hrad, je perokresba sliezskeho rodáka Hansa Willenberga  (1571 – 1613).

Drevorytec, kresliar a ilustrátor  sa narodil v Trzebnici v Sliezsku. Detstvo prežil v moravskom Přerove, štúdiá v nemeckom Norimberku. Po ich ukončení sa zamestnal ako grafik v tlačiarni premonštrátov v Louce u Znojma. Do výtvarných dejín vstúpil H. Willenberg drevorezovými ilustráciami pre dielo B. Paprockého „Zrcadlo slávneho markrabství moravského … “, Olomouc 1593 a dielo J. K. Haranta „Cesta do Jeruzalema“. Z jeho rytín sú v popredí portréty Rudolfa II. a Mateja II.

Koncom 16. storočia precestoval Čechy, Rakúsko a Uhorsko. Po roku 1600 sa usadil v Prahe, kde aj zomrel počas morovej epidémie . V tom čase podľahlo moru v Prahe viac ako 7 000 obyvateľov.

Willenberg  pritom navštívil  aj stredné Slovensko, kde ho okrem zvolenského zámku  upútal  najcennejší objekt Banskej Bystrice – mestský hrad.

Žiaľ v skicári majstra Wilenberga, (zachovalo sa len torzo kresieb,  kde sú obrazy českých miest a hradov), druhá časť kresby zachytávajúca Námestie a Dolnú ulicu v Banskej Bystrici sa v jeho pozostalosti  nezachovala.

Perokresbu pôvodne „Neznámeho mesta“  z rokov 1590 – 1596 v strahovskej kanónii premonštrátov,  objavil profesor, Dr. Ing. Alfréd Piffl 8. februára 1949, ktorá sa sem dostala výpožičkou v roku 1615 z Pražského  kláštora Křížovníkov s červenou hviezdou.

Rozmery originálu sú 19 x 13,5 cm, včítane česky písaného textu pri pravom okraji kresby. Profesor Piffl dokázal perokresbu Banskej Bystrice rozpoznať, hoci bola vlepená medzi dva iné originály kresieb a bola viditeľná len presvietením.

Po reštaurovaní skicára  Pamätníkom národného písomníctva roku 1984 sa veduta Banskej Bystrice stala samostatným listom súboru 44 samostatných kresieb  pomenovaného „Strahovský súbor“.

Podrobnejšie skúmanie Wilenbergovej veduty – jej torza, pretože jej druhá časť sa nenašla, potvrdilo existenciu murovaného opevnenia mestského hradu, v ktorom boli dominantné sakrálne stavby a zvonica. Potvrdzuje tiež existenciu toľko diskutovaného karnera sv. Michala  asanovaného v neskoršom období. Ale tiež skutočnosť, že opevnenie mesta v tom čase tvorili zemné valy a palisády.

Hoci rozmermi nie veľká, ale z Jesenského vŕšku rozprávkovou malebnosťou načrtnutá perokresba majstra Willenberga dodnes vzbudzuje zaslúžený obdiv a poteší srdce každého diváka bez ohľadu na vek, profesiu či pôvod.

Jozef Ďuriančik