Po 12 mesiacoch opäť prichádzajú do mesta pod Urpínom Vianoce doprevádzané Covidom – 19. Pandémia  nielen odoláva, ale naberá na sile a všade sa o nej píše. Preto sme sa rozhodli hovoriť na stránkach Bystricovín aj o inom ako o koronavíruse, očkovaní či lockdowne.

Zalistovali sme v rôznych prameňoch, aby sme priblížili trochu  z inej stránky osobnosť blízku aj pre Banskobystričanov, ktorá je spojená z jej zlatým vekom. Ide o Jakuba Fuggera Bohatého z Augsburg a jeho rodinu.   Koncom 15. a v 1. polovici 16. storočia vstúpila do európskych hospodárskych dejín tak výrazne,  že  toto obdobie  dostalo prívlastok „Obdobie Fuggerovcov – das Zeitalter der Fugger“, pritom rodina intenzívne vplývala aj na život B. Bystrice viac ako 50 rokov.

V úvode sa  budeme venovať  prostrediu v ktorom vyrástol najbohatší muž sveta, potom odhrnieme  oponu  za ktorou sa odohrával súkromný život rodiny zahalenej rúškom tajomstva.

Jakub Fugger – Korene

Jeho starý otec Hans sa prisťahoval do Augsburgu v roku 1367, z 30 km vzdialenej obce Graben, aby  tu zastupoval záujmy otca, majiteľa menšej vidieckej tkáčovne. Mešťanom, členom 12-člennej správnej rady cechu tkáčov a potom členom magistrátu mesta sa stal vďaka dvom sobášom s dcérami majstrov tkáčskych cechov. Z tkáča sa stal obchodník, ktorý neobchodoval len s plátnom, bavlnenou priadzou, ale aj korením, ovocím či klenotmi.  Zomrel v roku 1409. V otcových stopách kráčali jeho synovia.

Starší syn Andrej získal v roku 1452 erbovný list a predikát /Predikát – šľachtické rodové meno/ „von Reh“. Riskantné obchody však doviedli túto vetvu Fuggerovcov k úpadku. V roku 1583 vetva vymrela v meči.

Mladší syn Jakub I. (1400 – 1469) si počínal rozvážnejšie. Základom rodinného majetku zostal aj u neho obchod s bavlnou, ktorý rozšíril o dovoz hodvábu, zamatu  a korenia. Opačným smerom, do Benátok vyvážal barchet, plátno, súkno, kožu a jemné výrobky norimberského kovospracujúceho priemyslu.

Z jeho jedenástich detí (7 synov a 4 dcéry)  najstarší synovia: Ulrich (1441 – 1510) a Juraj (1445 -1506) položili základy celoeurópskeho pôsobenia rodinnej firmy založením faktórií – pobočiek v Benátkach a Norimbergu. Keďže štyria synovia  zomreli: Andreas a Hans v Benátkach, Peter v Norimbergu a štvrtý Markus  vo Vatikáne, bol povolaný do služby rodiny  najmladší Jakub II., ktorého  nasmerovali starší bratia do Benátok  centra vtedajšieho svetového obchodu.

Pôvodne sa s ním počítalo s kňazským povolaním.  Pritom Ulrich riadil podnik z Augsburgu a Juraj mal na starosti Norimberg včítane nemeckých trhov a obchod so severnou  a východnou Európou.  Okrem predchádzajúcich komodít zaradili do svojho obchodného repertoáru bankové pôžičky a banské podnikanie v Tirolsku.

Najväčšími veriteľmi Fuggerovcov sa postupne stáva rod Habsburgovcov a pápežská kúria. Vďaka úverom, ktoré Ulrich poskytol cisárovi Fridrichovi III.(1441 – 1493) z habsburského rodu, získala rodina v roku 1473 nobilitáciu ( povýšenie do šľachtického stavu panovníkom alebo pápežom), vrátane rodinného erbu, ktorý tvoril štít s modrou ľaliou v prvom zlatom poli a zlatou ľaliou v druhom modrom poli. Na jeho základe získala rodina predikát „von der Ilge –  z Ľalie“.

Z jedenástich detí Jakuba I. Fugerra a Barbory Bäsingerovej bol Jakub II. desiatym dieťaťom v poradí, narodený v Augsburgu dňa 6. 3. 1459.  Legenda hovorí o tom, že 180 cm vysoký Jakub II. sa pôvodne pripravoval na kňazskú dráhu, ale keďže jeho bratia zomierali, najstarší z nich, ktorí viedli rodinný podnik, poslali 14-ročného Jakuba na uvoľnené miesto do Benátok. Tam v rokoch 1473 – 1487 získal vzdelanie v oblasti bankovníctva a  obchodovania s kovmi v benátskom dome nemeckých obchodníkov  Fondaco dei Tedeschi.

Čas ukázal, že Jakub prevýšil nielen svojich učiteľov, ale aj bratov. Jakub II. sa nebál investovať. Už v roku 1485 sa stal vedúcim obchodného zastúpenia rodinného podniku  v Innsbrucku. Potom  nemalé prostriedky  investoval najprv  do obchodovania s kovmi v Tirolsku a neskôr do novovznikajúceho spoločného banského podnikania s Thurzovcami na strednom Slovensku  v rokoch 1494 –  1525.

V rokoch 1505 – 1506 sa plavil na portugalských lodiach s nemeckými obchodníkmi do Indie. Po návrate premiestnil sídlo rodinného podniku z Augsburgu do centra obchodu s korením do Antverp.  V roku 1507 získal pre svoju rodinu predikát von der Ilge –  z Ľalie zakúpením kniežatstva Kirchberg a panstva Weisenhorn s mestom Weisenhorn ako aj panstva Wallenstetten a Pfaffenhofen južne od Ulmu.

V roku 1511 bol povýšený do šľachtického stavu, čo nemalo v nemeckých dejinách obdobu (bolo to prvýkrát, keď bol obchodník povýšený na šľachtica). Pápež Július II. ho menoval(1511) za lateránske knieža. O tri roky neskôr v roku 1514 mu cisár Maximilián I. (1459 – 1519) udelil titul ríšskeho kniežaťa. Po Maximiliánovej smrti(1519) podporoval jeho vnuka Karola V.(1500 -1558) a jeho brata Ferdinanda I.(1527 – 1564).

Popri habsburgovcoch druhým najväčším obchodným partnerom bola pápežská kúria. Po smrti najstarších bratov rodinnú spoločnosť transformoval na „ Jakub Fugger a synovia bratov“, pritom pri jej vzniku (1511) vlastnila spoločnosť majetok v hodnote 200 000 zl., krátko pred Jakubovou smrťou (1525) 2 milióny sto tisíc zlatých čo sa rovnalo  2 % HDP Európy a 9% nemeckého majetku(Podľa odhadov medzivládnej organizácie  OECD -Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Má v roku 2021 38 členov – ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta vrátane Slovenska. Sídlom je Paríž). Tým sa stal najbohatším človekom planéty v dejinách ľudstva.

Jakub zomrel 30. 12 1525 na rakovinu prostaty.  Jeho pozostatky uložili do pohrebnej  kaplnky Fuggerovcov vybudovanej v rokoch 1509 – 1512  podľa projektu A. Dürera v kostole sv. Anny v Augsburgu. Jeho majetok zdedili synovia starších bratov Hieronym, Rajmund a Anton. Posledne menovaný v roku 1532 spolumajiteľov vyplatil a úspešne viedol podnik sám do svojej smrti do roku 1560.

Jakub Fugger sa snažil nakloniť priazeň obyvateľov Augsburgu tým, že pre sociálne najslabších obyvateľov  mesta nechal postaviť sociálne zariadenia založením predmestia Fuggerei – Fuggerovňa v Augsburgu  v roku 1521.( Domy na augsburskom námestí Weinmarkt skupoval od ich majiteľov od roku 1511. Dňa 21. januára 1511 kúpil dom od svojej svokry Sibyly Sultzerovej, vdovy po Wilhelmovi Arztovi , vedľajší dom Tomáša Ehringera 26. novembra 1511 a ďalší, ktorý bol vo vlastníctve banskobystrického mešťana  Juraja Königsbergera, po jeho smrti v roku 1523).

Toto najstaršie sociálne sídlisko na svete pretrvalo do súčasnosti a je financované z vlastníctva potomkov rodiny. V 140 bytoch a 67 domoch býva 150 sociálne odkázaných obyvateľov katolíckej viery v Augsburgu. Za prenájom dvojizbových bytov platia ročne 0,88 eura t. j. nominálnu hodnotu jednej rýnskej zlatky, ktorú platili ešte prví obyvatelia Fuggerei. Za to všetko sa musia za svojich podporovateľov každý deň pomodliť Otčenáš, Zdravas a Verím v Boha.

Súkromný život Jakuba Fuggera

Jakub II. sa vyznačoval húževnatosťou, disciplinovanosťou, cieľavedomosťou, ktorú preniesol aj na svojich podriadených .  Mal vlastnú informačnú sieť, ktorú intenzívne využíval. Zo zákulisia rozhodoval  o obchode, peniazoch , politike a vojne. Aj manželstvo  bolo pre Jakuba  príležitosťou na zvýšenie spoločenskej prestíže a najmä posilnenie hospodárskeho postavenia v meste.

Jakubovi bratia sa ženili relatívne vo vysokom veku(v tom čase bol  priemerný vek ženícha 25 rokov) Ulrich (1441 -1510)vo veku 38 rokov, Juraj (1445- 1506) vo veku 36 rokov. Jakub v tejto rodinnej tradícii pokračoval, keď 9. januára 1498 si vzal šarmantnú Sibyllu Arztovú (1480 – 1546) za manželku v Augsburgu mal takmer 40 rokov. O známej iskre medzi manželmi anály mlčia, ženilo sa Jakubovo bohatstvo a Sibyllina urodzenosť, čo v tom čase nebolo nič výnimočné, práve naopak potvrdzovali sa zaužívané tradície.  18-ročná vysoká blondína pochádzala zo starobylej  augsburgskej rodiny.

Bola neterou bývalého augsburgského starostu a hajtmana švábskeho spolku a za jej súhlasom zo svadbou stálo matkine rozhodnutie a ženíchova voľba, ktorý si nakláňal nevestu na svoju stranu bohatými darmi z drahých kovov. Sybilina sestra Regina bola vydatá za Juraja Krausa, nevlastného syna známeho banskobystrického podnikateľa Michala Königsbergera. Keď sa jeho matka Benigna Krausová stala druhou manželkou M. Königsbergera, Juraj Kraus si zmenil priezvisko po otčimovi M. Königsbergerovi. Juraj pracoval ako faktor mediarskeho podniku  v B. Bystrici do roku 1516 a potom sa presťahoval do Augsburgu, kde v roku 1523 zomrel.

Manželstvo zostalo bezdetné, pretože častejšie ako pri manželke sedával Jakub v práci. Nemožno sa preto ani čudovať, že manželke viac rozumel  augsburgský kupec a rodinný priateľ Konrád Rehlinger, z ktorého sa časom stal najprv milenec a po manželovej  smrti aj nový manžel.

Keď Jakub naposledy vydýchol (30. 12. 1525), vdova sa po siedmich týždňoch od jeho smrti  za neho vydala. Nových manželov spojila nielen citová náklonnosť,  ale aj nová viera. Obaja totiž konvertovali v nové Lutherovo náboženstvo.

Jeden z mnohých autorov jeho biografie hovorí, že Jakubovi do života vstúpila Mechthild Belzová (Mechthild je nemecká verzia mena Matilda). Následkom ich spolužitia bola dcéra Mechthild, ktorá sa vydala za lekára a profesora  Gregora Lampartera, rektora univerzity v Tübingene. Genealógovia hľadali potomkov tohto manželstva, vlastne priamych pokračovateľov Jakuba Fuggera a našli ich v rodine Leutrum von  Ertingen.

Testament Jakuba Fuggera

Jakub poznal svoj zdravotný stav, preto sa rozhodol v roku 1521 napísať testament, v ktorom hlavnou postavou bol syn Jakubovho brata Ulricha, Ulrich mladší. Mal sa stať Jakubovým nástupcom v rodinnom podniku. Tento však nečakane zomrel vo veku 35 rokov čo prinútilo Jakuba osloviť svojho advokáta a zmeniť pôvodné znenie testamentu. Aj keď sa nám nedostalo do rúk úplné znenie testamentu, je obsahovo podobný testamentu Michala Königsbergera, ktorý sme publikovali v knihe Korene medeného mesta.

V úvode sú uvedené odmeny kňazom za zádušné omše, potom odmeny sedliakom, ktorí sa mali  modliť za spásu jeho duše ako aj odmeny pre obyvateľov Fugerau. Rodiny s deťmi mali dostať jeden zlatý, bezdetné páry polovicu.

Každej neteri odkázal Jakub II. sumu 5 000 zl.. manželke Sibylle zmenil závet oproti závetu z roku 1521. Ovplyvnila to skutočnosť, že Sibyllina rodina konvertovala na novú Lutherovu vieru, pričom Jakub zostal ortodoxný katolík. Domnievame sa, že Jakub vedel, že Sibylla ho podviedla s rodinným priateľom Jakubovým vrstovníkom Konrádom Rehlingerom a aj to bol dôvod nového znenia závetu týkajúceho sa manželky. Ponechal jej veno vo výške 5000 zl., venoval jej jeden dom, svadobný strieborný tanier, posteľ, šaty a klenoty. Zrušil jej posledný odpočinok vedľa seba v rodinnej hrobke.. Ročnú apanáž vo výške 800 zl. a jednorázovú odmenu vo výške 10 000 zl. ako aj veno, nahradil  jednorazovou  sumou 20 000 zl.. V prípade, že sa znovu vydá, odmena sa skráti na polovicu.

Ako to skončilo s jeho manželkou sa zachovali dve verzie. Tá prvá zo strany Sibyllinej rodiny hovorí, že Fuggerovi synovci ju donútili  k svadbe s Konrádom Rehlingerom a odmietli jej vyplatiť akúkoľvek sumu. Musela si vymôcť na súde 10 000 zl. určených závetom. Druhá verzia zachovaná  Jakubovou rodinou  hovorí, že sa veľmi ponáhľala z domu. Už po siedmich týždňoch sa vydala za Konráda Rehlingera a rovnako ako on konvertovala na novú vieru. Z domu si vzala hotovosť, šperky a slúžku.

Anton Fugger

Najdôležitejšou časťou testamentu bolo nástupníctvo  v rodinnom podniku. Kontrolou financií nepoveril Ulrichovho druhého syna  Hieronyma. Podľa Jakuba nevedel obchodovať s peniazmi. Získal síce 1/3 podniku, ale nesmel ho predať. Jurajovi synovia získali druhú a tretiu časť. Chorľavý Rajmund dostal poverenie rodinného léna: Weisenhorn, Kirchberg  a obchodnú, najdôležitejšiu úlohu dostal najmladší Anton.

Tento svoju úlohu splnil. V roku 1532 oboch spoluvlastníkov vyplatil a sám viedol  veľmi úspešne podnik až do svojej smrti do roku 1560. V 50. rokoch 16. storočia začal presúvať svoj kapitál z trhu do tovaru a nehnuteľností . Viac sa začal venovať obchodovaniu s tkaninami, dobytkom, korením, drahými kameňmi, kožušinami a obchodom s otrokmi.  Bol posledným „veľkým“ z rodu Fuggerovcov. Majetok rozdelil svojim desiatim deťom. Dynastia  Fuggerovcov prežila do dnešných dní dvoma vetvami :  Glött  a Babenhausen .

Záverom môžeme konštatovať, že meno Fugger do dnešných dní sa stalo synonymom bohatstva. V dejinách Európy jeho rodina svojím vplyvom patrila  k ojedinelým. Porovnateľnou sa o tristo rokov neskôr  stala dynastia Mayera  Amschela Bauera z Frankfurtu nad Mohanom.

Svoju pečať nechali Fuggerovci aj na Slovensku, najvýznamnejšie v Banskej Bystrici, čím sa stali súčasťou histórie mesta, ktoré v tom čase prežívalo svoj zlatý vek.

Často dostávame otázku: boli Fugerrovci vôbec v našom meste? Zachovala sa informácia v mestskej účtovnej knihe, že Ján Jakub Fugger, synovec Antona Fuggera navštívil svoj Ungarische Handel  v novembri  roku 1538 a mestská rada pri tej príležitosti usporiadala slávnostnú večeru. O Jakubovej  prítomnosti v meste pramene mlčali, ale v rodinnom archíve Fuggerovcov v Dillingehe  sa zachoval dokument v ktorom sa hovorí „o Thurzovsko- fuggerovskej zmluve zo dňa 26. 1. 1507 podpísanej v Banskej Bystrici Jakubom Fuggerom a  Jánom Thurzom a jeho synom Jurajom“. Podľa nášho názoru nebola to posledná návšteva Jakuba v B. Bystrici.