Od oslobodenia mesta pod Urpínom vojskami Červenej a Rumunskej armády uplynulo 79 rokov. Pripomínanie si tejto významnej kapitoly našich novodobých dejín je dôležité pre našu súčasnosť i budúcnosť.
Pri tejto príležitosti sa pri Čiernom obelisku na Námestí SNP uskutoční v pondelok 25. marca 2024 o 11:00 hod. pietny akt kladenia vencov. Pozrime sa trochu do histórie oslobodzovania nášho mesta.
Okupované mesto SNP
Po potlačení SNP v októbri 1944 prevzali vládu nad Banskou Bystricou nacistické vojská. Prezident Slovenského štátu Jozef Tiso na dnešnom Námestí SNP vyznamenával nacistických vojakov za potlačenie SNP a vraždenie ľudí, ktorí boli v nemilosti vtedajšieho vedenia štátu i nemeckých okupantov. V meste vládol strach a utrpenie obyvateľov.
Nemeckí nacisti s podporou slovenských gardistov sa tu držali až do marca 1945. V čase krutých bojov o Žilinu v Strečnianskej tiesňave, ktoré si vyžiadali veľké sústredenie nemeckých vojsk, sa mohlo povstalecké banskobystrické centrum pripraviť na obranu.
Oslobodenie Banskej Bystrice
K mestu pod Urpínom sa postupne priblížili sovietske a rumunské vojská, aby ju oslobodili. 24. marca sa stretli s Nemcami v obci Radvaň, ktorá vtedy ešte nebola súčasťou mesta. Zahynulo tam 17 spojeneckých vojakov. Ráno 25.marca 1945 na Kvetnú nedeľu začali v Banskej Bystrici pouličné boje. Tie trvali asi do druhej hodiny popoludní a vyžiadali si životy 12 sovietskych vojakov.
Paradoxne v ten istý deň priniesli noviny Gardista obsiahly referát o sobotňajšej manifestácii v Trnave, na ktorej rečnil vtedajší Tisov minister vnútra Alexander Mach. Vyzdvihol spojenectvo s Hitlerovým Nemeckom a odsúdil všetkých, čo podporujú ruský boľševizmus či londýnsky gangsterizmus.
Povstalecké mesto sa nasledujúci deň stalo opäť slobodným. V čase príchodu osloboditeľských vojsk do metropoly stredného Slovenska, bolo mesto bez politického a hospodárskeho vedenia, obyvateľstvo bolo v zúboženom stave a okrem útrap spojených s vojnou trápila ľudí aj silnejúca epidémia cholery.
Aj napriek tomu, že sa vojakom 40. Červenej a 4. Rumunskej armády 2. ukrajinského frontu podarilo mesto vytrhnúť z rúk nacistov, Banská Bystrica bola nemeckými vojskami ostreľovaná ešte aj celý nasledujúci týždeň.
Vojakom oboch osloboditeľských armád patrí vďaka obyvateľov Banskej Bystrice zvýraznená nápismi na obelisku aj na pamätných tabuliach umiestnených na fasáde historickej Radnice.
Zaujímavosťou je, že pred 77 rokmi sa počas bojov narodili v meste štyri deti. Prvým Bystričanom, ktorý prišiel na svet v pivnici domu neďaleko centra mesta, keď vonku zúrila streľba a vybuchovali granáty, bol Zdenko Styk. Jeho meno je v mestskej matrike uvedené ako prvé banskobystrické „dieťa slobody“ s dátumom narodenia 25. marca 1945.
Čierny obelisk na pamiatku osloboditeľov
Oslobodenie Banskej Bystrice pripomína Čierny obelisk na Námestí SNP – pomník padlým vojakom Červenej a Rumunskej armády. Jeho podobu navrhol poručík Červenej armády Samuel Vajnstein. S výstavbou, ktorú uskutočnila banskobystrická firma HORN, sa začalo 17. apríla 1945 a práce boli ukončené už koncom mája. Pomník, ktorý je majetkom Ruskej federácie, bol slávnostne odhalený 24. júna 1945.
Niektoré písomné pramene uvádzajú, že materiál, z ktorého je obelisk postavený, pochádza z mramoru, ktorý mal Hitler pripravený pre pamätníky svojho víťazného ťaženia v Moskve a Leningrade.
Víťazné boje Červenej armádyna ruskom fronte a blížiaca sa neodvrátiteľná porážka nemeckých vojsk zapríčinili, že síce tento stavebný materiál sa využil na rovnaký účel, ale v opačnom garde, a to na oslavu definitívnej porážky Adolfa Hitlera a nacizmu.
Výsledkom niekoľkoročného úsilia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici bolo prinavrátenie identity 54 z 59 vojakov Červenej armády, ktorí padli v boji pri oslobodzovaní mesta a dnes sú pochovaní na Vojenskom cintoríne vo Zvolene.
K existencii dvoch dátumov 25. a 26. marca 1945, ktoré sa spomínajú v súvislosti s oslobodením nášho mesta, bývalý generálny riaditeľ Múzea SNP a historik Stanislav Mičev uvádza:
„V podstate obidva dátumy sú správne, lebo prví vojaci osloboditeľskej armády vstúpili na územie mesta 25. marca a úplne ho oslobodili od Nemcov na druhý deň.“
V poslednej dobe najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine aktivisti z platformy Nie v našom meste spochybňujú umiestnenie pamätníka osloboditeľom na bystrickom centrálnom námestí účelovým popieraním historických faktov.
Banskobystrická verejnosť sa však k týmto aktivitám stavia negatívne, jednoducho Čierny obelisk patrí tam, kde bol postavený našimi osloboditeľmi.
To, že Bystričania majú k tomuto pamätníku dlhoročný vzťah dokazuje fakt, že v predvečer pripomienky 79 výročia oslobodenia Banskej Bystrice ležali pri pamätníku kvety a horeli sviečky. Neznámi občania si prišli k Čiernemu obelisku symbolicky uctiť osloboditeľov z II. svetovej vojny, niektorí aj obete nedávneho teroristického útoku v Moskve…
Autor: (tom), Foto: archív a ilustračné