Slávnostné uvedenie do života jedinečnej publikácie „Klenoty zo zbierok Štátneho archívu v BB“ k 770. výročiu mesta Banskej Bystrice v priestoroch Bethlenovho domu Stredoslovenskej galérie malo aj symbolický charakter. V tomto historickom dome bol v roku 1620 na uhorskom sneme Gabriel Bethlen zvolený za uhorského kráľa.

Bohatá história mesta pod Urpínom

Mesto Banská Bystrica si v tomto pripomína 770 rokov od udelenia mestských výsad uhorským kráľom Belom IV.  Belo IV. výsady udelil „saským“ hosťom z novej obce Bystrica pri Ľupči v roku 1255.  Z kráľovského územia mestu Bystrici pridelil obrovský chotár na ktorom vznikli a do súčasnosti existujú obce od Tajova, cez Kordíky, po Donovaly a Nemce – vo vnútri chotára Špania Dolina, Staré Hory, Harmanec, Tajov, Motyčky, Turecká a ďalšie.

Územie od Zvolena, Slovenskú Ľupču, Muráň, Vígľaš patrilo od ranného stredoveku medzi najvýznamnejšie kráľovské lovecké regióny v Strednej Európe. Uhorskí králi minimálne 300 rokov navštevovali túto oblasť počas psích dní, kvôli možnosti lovu ale aj kvôli čerstvému vzduchu a vynikajúcemu počasiu. V minulosti termín „psie dni“ označoval horúce letné počasie v júli – auguste a nie ako v súčasnosti upršané počasie.

Severná časť tohto loveckého regiónu v oblasti Pohorelej -Telgártu si tento lovecký primát zachovala až do prvej polovice 20. storočia, kedy tu poľoval napríklad bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý tu chcel byť aj pochovaný. Mesto Bystrica sa postupne rozvíjalo vďaka baníctvu a pribudol mu do názvu prívlastok Banská, čím sa odlíšilo napr. od mesta Bystrica v Sedmohradsku.

Mesto Banská Bystrica bolo pôvodne strieborným mestom, ale už v 14. storočí sa menilo na medené mesto. Banskobystrická meď sa už v 14. storočí dostávala cez talianske mesto Benátky na trhy do sýrskeho Damašku či egyptskej Alexandrie. Najväčší rozmach baníctva nastal na prelome 15. – 16. storočia počas pôsobenia Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti, ktorej základom sa stal Banskobystrický mediarsky podnik.

V tomto období sa banskobystrická meď vyvážala do celej Európy a cez prístavy ako Gdaňsk, Antverpy, Amsterdam až do Lisabonu – odkiaľ putovala do Afriky, dokonca Indie. Banskobystrická meď výraznou mierou prispela k tomu, že z augsburského mešťana Jakuba Fuggera sa stal najbohatší človek na svete.

Zakladacia listina mesta Banská Bystrica 1255

Mesto Banská Bystrica sa už v novoveku stalo jedným z najvýznamnejších slovenských miest v Uhorskom kráľovstve. Za biskupa Štefana Moysesa v období Uhorska bolo sídlom prvého slovenského cisársko-kráľovského vyššieho gymnázia, prvej slovenskej učiteľskej prípravky, prvého slovenského kňazského seminára, malo byť pôvodne prvým sídlom Matice slovenskej, sídlom a hlavným mestom slovenskej korunnej krajiny v rámci Rakúskej monarchie.

V blízkych Selciach sa v roku 1863 konali prvé celoslovenské národné slávnosti k 1000. výročiu príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. V roku 1863 tu mala byť následne zriadená prvá slovenská vysoká škola. Za Uhorska tu viali slovenské zástavy, prvýkrát  sa v štátnej inštitúcii spievala slovenská hymna.

Jedinečná publikácia Klenoty zo zbierok Štátneho archívu v Banskej Bystrici

Už v stredoveku vznikol v Banskej Bystrici mestský archív, v ktorom si  bystrickí mešťania chránili vzácne doklady o významných historických udalostiach nášho mesta.  V súčasnosti ho spravuje Štátny archív.

Vďaka jeho riaditeľke Mgr. Lucie Kubíkovej Dimošovej a historikovi PhDr. Vladimírovi Sklenkovi, PhD. vznikla jedinečná publikácia „Klenoty zo zbierok Štátneho archívu v Banskej Bystrici“, ktorá ako prvá v histórii prináša aj vyobrazenie všetkých výsadných listín udelených uhorskými kráľmi pre naše mesto.

Lucia Kubíková Dimošová a Vladimír Sklenka

Táto publikácia bola vydaná len v počte 77 kusov, ale pre každého kto navštívi banskobystrický archív na Komenského ulici 26, bude k dispozícii v jeho priestoroch na preštudovanie.

Publikáciu uviedli do života v stredu 12. marca 2025 v Bethlenovom dome. Krstní rodičia, ktorými sa stali  poslankyňa NR SR Ľubica Laššáková, historička  Eva Furdíková a prvý viceprimátor Jakub Gajdošík pokrstili publikáciu originálnymi vyrazenými medenými špaňodolinskými mincami.

Zľava Jakub Gajdošík, Ľubica Laššáková, Eva Furdíková, Lucia Kubíková Dimošová a Vladimír Sklenka

Uvedenia publikácie do života pod záštitou riaditeľky Stredoslovenskej galérie Miloslavi Borošovej Michalcovej a riaditeľky banskobystrického Štátneho  archívu  Lucie Kubíkovej Dimošovej sa zúčastnili maďarský konzul na Slovensku József Bárkányi, riaditeľ Centra podpory MV SR Peter Laššák, druhý viceprimátor mesta Martin Majling, podpredseda Komisie MsZ pre kultúru Patrik Trnka, predsedníčka Banskobystrického Geoparku Dagmar Zajacová, riaditeľka ŠVK Oľga Doktorová, riaditeľka knižnice VKMK Iveta Babjaková, poslanec Milan Vigaš zo Španej Doliny a ďalší hostia, ktorí podporujú rozvoj nášho mesta a regiónu v rozvoji kultúry, záchrany pamiatok a ich využitia v cestovnom ruchu.

Riaditeľka Štátneho archívu v Banskej Bystrici  Lucia Kubíková Dimošová na úvod povedala:

„Táto publikácia obsahuje 53 obrázkov. Sú to všetko originály uložené  v našom archíve, ktoré dokumentujú významné epochy v histórii nášho mesta. Osobne ma teší, že som mohla na tejto publikácii spolupracovať s jedným z najvýznamnejších historikov na Slovensku, patriotom a jedným z najlepších znalcov dejín Banskej Bystrice –  historikom Vladimírom Sklenkom. V spolupráci s ním a ďalšími mojimi kolegami sme sa pri príležitosti 770 výročia Banskej Bystrice rozhodli sprístupniť tieto historické dokumenty verejnosti prostredníctvom publikácie Klenoty zo zbierok Štátneho archívu v Banskej Bystrici.“

Lucia Kubíková Dimošová

Historik Vladimír Sklenka, ktorý oboznámil hostí s obsahom publikácie, k tomu uviedol:

„Keďže  Banská Bystrica, ktorá bola jedným z najvýznamnejších a najstarších miest vo vtedajšom Uhorsku, si pripomína 770. výročie svojho založenia, rozhodli sme sa zverejniť tie najvzácnejšie historické dokumenty, ktoré sa nachádzajú v banskobystrickom Štátnom archíve. Máloktoré mesto má v archíve originál zakladacej výsadnej listiny, ako má naše mesto listinu uhorského kráľa Bela IV. Tento i ďalšie vzácne historického dokumenty nájdete v našej publikácii, ktorú dnes uvádzame do života.“

Vladimír Sklenka

Poslankyňa NR SR Ľubica Laššáková pri symbolickom krste poznamenala:

„Belo IV., z Božej milosti kráľ Uhorska, …všetkým v Krista veriacim tak terajším ako budúcim, ktorí nazrú do tejto listiny, želá od Boha večnú spásu a udeľuje svojim kráľovským hosťom z novej obce Bystrica, ležiacej pri Ľupči v roku 1255, mestské výsady. Tento zápis uchováva ako oko v hlave Štátny archív v Banskej Bystrici. Súčasťou listiny je všetkých 13 výsad.  Toto a mnoho ďalších zaujímavostí z originálnej výsadnej listiny uhorského kráľa Bela IV. z roku 1255 zaznamenali historici Lucia Kubíková Dimošová a Vladimír Sklenka do obsahom prebohatej, aj keď rozsahom útlej publikácie. Knihe želám veľa histórie chtivých čitateľov a autorom mnoho síl do zostavovania ďalších vzácnych dokumentov.“

Ľubica Laššáková

Prvý viceprimátor Jakub Gajdošík za mesto Banská Bystrica pripomenul:

„Chcem sa poďakovať autorom tejto vzácnej historickej publikácie ako aj celému kolektívu Štátnemu archívu v Banskej Bystrici za to, že nás jej prostredníctvom uviedli za múry tejto inštitúcie. V každom prípade je táto publikácia aj vzdaním úcty všetkým, ktorí tu doposiaľ opatrovali a v súčasnosti ďalej opatrujú skutočné poklady z histórie nášho mesta. Odporúčam každému, kto chce poznať autentickú históriu Banskej Bystrica, aby aspoň raz navštívil štátny archív i s deťmi, je to veľmi poučné.“

Jakub Gajdošík v strede

Historička pani Eva Furdíková k tomu dodala:

„Som rada, že môžem aspoň touto troškou pokrstenia významnej publikácie prispieť k odhaľovaniu slávnej histórie Banskej Bystrice. Pri tomto významnom výročí udelenia mestských výsad by som chcela popriať mojej milej Banskej Bystrici, aby naďalej rozkvitala, aby bola perlou Slovenska, ako ju kedysi nazývali a aby sme z vlastnej skúsenosti mohli tvrdiť, že ak sme žili v Banskej Bystrici, lepšie by sme sa mohli mať iba ak tak v nebi.“

Eva Furdíková v strede

Autori unikátnej publikácie Klenoty zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici, ktorej tvorba si vyžiadala množstvo času, veria, že výsledok bude hovoriť sám za seba. Je to zároveň veľmi cenný príspevok k 770. výročiu založenia mesta Banská Bystrica.