Fašiangy, začínajúce sa deň po Troch kráľoch a končiace sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte.

Fašiangy šialené

Dĺžka fašiangov sa riadila podľa toho, na aký dátum v danom roku vychádzali sviatky Veľkej noci. Aj preto sa hovorilo o dlhom a krátkom fašiangu. Kde sa zrodili zvieracie masky a prečo sa počas fašiangov chodilo na obchôdzky, konali sa svadby či rituálne sánkovačky porozpráva v Thurzovom dome uznávaná etnologička Katarína Nádaská.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v rámci výstavy „V meste Betleme…“ ďalšie atraktívne sprievodné podujatie. Tentokrát prijala pozvanie do Thurzovho domu uznávaná etnologička Katarína Nádaská.

V jej prednáške „Fašiangy šialené“ sa návštevníci dozvedia nielen o tradíciách v tomto období v roku ale aj zaujímavosti, ktorými sa ľudia riadili. Pútavú prednášku by si návštevníci nemali nechať ujsť v stredu 31. januára o 17:00 hod. v Thurzovom dome.

Obdobie fašiangov sa spájalo po prijatí kresťanstva s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari najmä magickými spôsobmi.

„Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk, dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia,“

hovorí Katarína Nádaská.

Katarína Nádaská

Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve vo fašiangovom období sa preto konalo množstvo svadieb a zakáľačiek.

„V minulosti sa zakáľalo na fašiangy skoro v každej rodine, nielen tam kde chystali svadbu. Slovenské zakáľačky boli povestné, bola to príjemná rodinná udalosť, navzájom si vypomáhala nielen rodina, ale i susedia. V tomto období nechýbali na stole sladké dobroty, ako sú šišky, fánky, pampúšiky, či kreple, pripravovali sa v oleji a patrili medzi tie výdatnejšie pochúťky. Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. Preto sa v  januári a februári konalo najviac svadieb. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny,“

upozorňuje etnologička Nádaská.

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili poslednými tromi dňami. Fašiangy sa končili v utorok polnocou pred Popolcovou stredou. Zábava vrcholila na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa.

Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky. Viac o prichádzajúcom období zábav sa dozviete na spomínanej prednáške Kataríny Nádaskej.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD.

Narodila sa a žije v Bratislave. Detstvo prežila na Záhorí v obce Sekule, odkiaľ pochádzal jej otec, a na Spiši v meste Stará Ľubovňa odkiaľ pochádzala jej mama. Od detstva tak vnímala ťažkú, ale radostnú prácu gazdov, ktorí  gazdovali na žírnej a šťavnatej černozemi Záhoria a meštianske prostredie z ktorého pochádzala jej mama.

Dostalo sa jej klasickej výchovy,  9 rokov chodila do hudobnej školy umenia na hru na klavír, chodila na hodiny krasokorčuľovania a tenisu. Po gymnáziu vyštudovala odbor história – etnológia na FF UK Bratislava a v tom to odbore pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD.

Etnologička Katarína Nádaská

Pôsobila ako vedecko – výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM Trnava, UKF Nitra, FF UK Praha.

V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí.