Čipkárstvo ako jedna z najnáročnejších techník patrí medzi najpozoruhodnejšie prejavy slovenského ľudového umenia. Je to kultúrno-historický jav s bohatými dejinami a veľkým významom.

Splietanie nití pomocou paličiek – technika pôvodne mestského prostredia, zapustilo na našom území hlboké korene. Množstvo čipiek rozmanitých druhov, motívov, farieb, ale aj ich široké uplatnenie v odeve a na bytových textíliách sú prejavom veľkej tvorivosti slovenských žien minulosti.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu „Čo sa skrýva v depozitári“ v prednáške etnografky Janky Koltonovej si 14. februára 2023 o 17:00 hod. v Matejovom dome si priblížime minulosť a súčasnosť paličkovanej čipky z baníckych obcí Staré Hory a Špania Dolina. Etnografka predstaví aj zbierkové predmety etnografického fondu Stredoslovenského múzea, na ktorých uvidíme využitie tejto čipky.

 „Veľký záujem dedinských kruhov o paličkovanú čipku vyplýval  z praktického využitia čipky. Chránila najmä tie časti kroja, ktoré sa najskôr odrali a roztrhali. Na týchto miestach bolo ľahšie vymeniť čipku ako ručne tkanú a vyšívanú súčiastku. Prakticko-hygienický význam mali čipky na hlave, kde ich vzdušnosť a pružnosť spríjemnili nosenie čepca. Navonok sa tieto vlastnosti čipky prejavili hlavne esteticky, lebo ako vzdušný alebo farebný rám zvyšovali výtvarný účinok textílie,“

 informuje Janka Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Na Slovensku máme dva druhy paličkovanej čipky: banícku a roľnícku, z ktorých prvá je tá staršia. Od 17. storočia do 80. rokov 19. storočia šla banícka čipka vlastnou cestou. Zachovala si súvislosť s pôvodnou západoeurópskou čipkou a vyháňala odnože v rôznych krajoch Slovenska.

V 80. rokoch 19. storočia už bola blízko zániku vtedy sa o ňu začal starať štát. Vďaka tejto podpore sa čipkárstvo zachovalo do dnešných dní, ale jeho vývin ovplyvnil vtedajší meštiacky vkus. Naproti tomu roľnícka čipka, ktorá vyrástla z baníckej, sa vyvíjala samostatne.

„Vznik čipiek dosiaľ nie je dostatočne prebádaný. Vyvíjala sa postupne a hádam súčasne na viacerých miestach. Je dokázané, že sa stala známou v 16.storočí v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do ostatných krajín Európy. V každej z týchto krajín nadobudla čipka vlastný štýl, odlišný v technike i v ornamente, no pri vzájomnom preberaní a ovplyvňovaní dnes niekedy ťažko určiť provenienciu starších čipiek,“

konštatuje Koltonová.

V prameňoch sa výraz čipka na Slovensku po prvýkrát uvádza v roku 1579. Z testamentov a súpisov majetku uhorských šľachtických rodín máme dôkazy o tom, že v 16. storočí sa čipka vyskytuje už na odeve a bytovom textile. Boli to najmä čipky talianske a španielske, kúpené spravidla vo Viedni.

„Geografická blízkosť Banskej Bystrice s najvýznamnejšími baníckymi čipkárskymi strediskami – Špaňou Dolinou a Starými Horami, súvisí so zastúpením starohorskej a špaňodolinskej paličkovanej čipky v etnografickom fonde Stredoslovenského múzea. Rozšírenie čipkárstva v týchto oblastiach sa dá vysvetliť biednymi sociálnymi pomermi baníckeho obyvateľstva, ktoré žilo výhradne z pletiarskej práce, lebo príroda na okolí neposkytovala možnosti pre poľnohospodárstvo. Práve z týchto lokalít budú môcť návštevníci vidieť historicky veľmi hodnotné zbierkové predmety v podobe čipiek na našom pravidelnom podujatí,“

hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

V súčasnosti sa čipkárstvo na Slovensku šíri najmä prostredníctvom krúžkov pri osvetových strediskách a rôznych klubov paličkovania. Dnes paličkujú ženy aj tam, kde bola táto technika v minulosti neznáma.

Ďalšie podujatie, ktoré bude  21. marca  2023 o 17:00 hod. v Matejovom dome bude patriť osobnosti Svetozára Stračinu a ľudovým rezbárom. Historička Vladimíra Ľuptáková nám vykreslí tohto významného skladateľa ako zberateľa a mecenáša.