Na Borovej Hore vo Zvolene sa našlo sa najväčšie množstvo čistého zlata z obdobia praveku na území Slovenska. Nedočítate sa o tom nikde, ani sa tomu nevenuje pozornosť.

Doba bronzová

Pred vyše 3000 rokmi znamenala rozkvet pre naše územie. Vyvinuli sa tu dve kultúry Pilinská a Lužická po ktorých nám ostali skoro na každom „druhom kopci“ okolo nás mohutné zaniknuté hradiská.

Pre rozvoj týchto kultúr doby bronzovej na Strednom Slovensku boli dôležité predovšetkým náleziská medenej rudy v okolí dnešnej Banskej Bystrice.  Pretože bronz je zliatina medi s cínom alebo zinkom, kde meď tvorí minimálne 80 %. Výnimočné centrum tejto doby na našom území predstavuje slovenská zlatá Trója, kde popri bronzových predmetoch sa našlo veľké množstvo predmetov zo zlata.

Zlatá Trója na Slovensku

Zlatú Tróju nemali len Gréci, ale bola aj na území dnešného Slovenska. Borová Hora je nenápadný vŕšok, na vrchole s kultovým, travertínovým jazierkom. Do tohto jazierka vhadzovali ľudia obetné dary Bohom už od praveku.

Keď jazierko v 19. storočí čistili, na dne našli množstvo vzácnych umeleckých predmetov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v zbierkach múzeí po celej Európe. Málokto z nás mu venuje tomuto vŕšku pozornosť, keď prichádza z Banskej Bystrice do Zvolena.

Ako študent UMB v Banskej Bystrici roku 2002 sa tam zúčastnil archeologických vykopávok bystrický historik Vladimír Sklenka, ktorý si na  nálezy z tej doby spomína:

„Dokonca som našiel unikátny bronzový náramok z doby bronzovej.  Na druhý deň 3 centimetre pod mojím nálezom, bol nájdený aj unikátny zvinutý zlatý drôt, ktorý vážil 422 gramov.“

Z tej istej doby ako pochádza bájna grécka Trója – z pred vyše 3000 rokov – sú aj nálezy z Borovej Hory. Medzi nimi vyniká predovšetkým čisté zlato spracované do podoby tenkého drôtu – ktoré zaujalo už aj Mateja Bela. Toto čisté praveké zlato tu nachádzali ľudia od stredoveku a množstvo nájdeného zlata viedlo k tomu, že mesto Zvolen bolo považované v stredoveku a v novoveku za banské mesto.

Písomné záznamy o nálezoch zlata

Len zopár zachovaných písomných záznamov o nálezoch zlata na Borovej Hore svedčí, že bola naozaj našou zlatou Trójou: v 17. storočí sa tu našiel zlatý drôt, roku 1723 dva kruhy vážiace 10 zlatých kremnických dukátov, roku 1737 zlatý predmet, roku 1836 znovu drôt z rýdzeho zlata.

Zaujímavú zmienku o zlatých nálezoch nám zanechal notár slobodného kráľovského mesta Zvolen a slovenský národovec Juraj Bánik. V mestskej zápisnici Zvolena zo 7. augusta 1723 je uvedené:

 „V roku a mesiaci tomto zas hrou prírody, nepochopiteľnou mocou Božou, v podivnom spojení a medzi sebou zapletené dva krúžky z čistého zlata, vážiace 10 kremnických dukátov, v hrúbosti tenkej slamy žitnej na Bôrovej hore v tamejšom močiarisku našiel Jána Prievidzského učeň, menom Jano Urblík. No častejšie nachodenie zlatých drôtov na Bôrovej hore je vec Zvolencom známa, a spomína sa to i v historiach krajinských; sám Hollý pripomína túto vec v svojom Svatoplukou a vo svojich výtečných hexametroch.“

 Ďalej sa v zápisnici píše:

„Povesť zachováva, že i Pavel Kalauz, bývalý mešťanosta (do roku 1836), mal si dať tiež vychystať obrúčku zo zlata nájdeného na Borovej hore.  I Ján  Schromann, stolice Zvolenskej riadny fiškál a pri tomto meste vicenotár, zo zlata na Bôrovej hore nájdeného mal dať vychystať prsteń a darom poslať Jeho cisársko – kráľovskému veličenstvu Františkovi. Ba áno roku 1857, keď čistilo sa jazero, na temäni Bôrovej hory jestvujúce, tým cieľom, aby tam mohly usporiadať kúpele, robotníci našli kúsok zlatého drôtu, ktorý uložil sa na pamiatku do mestského archívu do takzvanej železnej truhly.“

 O týchto zlatých drôtoch bola mienka, že je to samorosté zlato. Znalci ale vidiac posledne spomenutý kúsok, istili, že dróty tie sú ľudský výrobok a že pochodia z časov Mateja Korvína a iných tu častejšie baviacich sa kráľov a veľmožov, lebo z časov snemov tu vydržiavaných, alebo z časov vedených tu vojen.“ 

Baňa

Roku 1663 začalo mesto Zvolen na Borovej Hore kopať baňu, pretože v tej dobe nájdené rýdze zlato pokladali za zázrak prírody a nie za výtvor predchádzajúcich kultúr. Baňa na Borovej hore bola roku 1775 znovu prezretá. V roku 1834 baníci začali zasa v bani pracovať, ale nenašli v nej žiadneho požehnania, okrem hrnčiarskej bielej hliny.

Baňa sa tak Zvolenčanmi zanechala na večné veky a dostala meno „Nahajbaňa“. Neskôr v 19.storočí tu mesto Zvolen zriadilo kúpele a v 20. storočí tu bola umiestnená liečebňa tuberkulózy.  Borová Hora si zaslúži našu pozornosť a ochranu.