Združenie evanjelickej inteligencie Kuzmányho kruh v Banskej Bystrici sa dlhé roky prezentuje zaujímavou činnosťou. Každý mesiac prichádza s rôznorodými prednáškami, fotografickými prezentáciami či umeleckými podujatiami.

Tentoraz sa však 30. mája 2022 zišiel až po 20 mesiacoch covidovej pauzy. Súčasný predseda  Kuzmányho kruhu Dušan Čupka privítal po dlhom čase prítomných účastníkov a vyslovil presvedčenie, že ďalšia činnosť bude už kontinuálna.

Dušan Čupka

V spolupráci s ŠVK – LHM a Odbočkou Spolku slovenských spisovateľov stretnutie venovali aktuálnemu 200. výročiu narodenia veľkého štúrovského básnika Janka Kráľa (*24. 4. 1822 Liptovský Mikuláš – + 23. 5. 1876 Zlaté Moravce).

Na úvod zaznela jeho známa Jarná pieseň v podaní Dušana a Vlasty Čupkovcov, po ktorej si prezreli nový 30 minútový dokumentárny film z dielne Matice slovenskej Po stopách Janka Kráľa.

Literárna historička a múzejníčka Jana Borguľová vo svojom vstupe uviedla zaujímavú skutočnosť – Janko Kráľ na rozdiel od iných veľkých štúrovských básnikov nemal priamy vzťah s mestom pod Urpínom.

„Usadil“ sa tu však ako predstaviteľ národnej literatúry v školách a kultúrnych inštitúciách. A viaže sa s ním aj jedinečné podujatie – Večer Janka Kráľa, geniálneho básnika Štúrovej školy, ktoré sa konalo 10. apríla 1943 vo veľkej sále Národného domu. Počas slovenského štátu sa štúrovcom venovala veľká pozornosť, špeciálne aj Jankovi Kráľovi. Pri príležitosti 120. výr. jeho narodenia sa uskutočnil prevoz telesných ostatkov zo Zlatých Moraviec na národný cintorín do Martina, Ján Mudroch namaľoval imaginárny portrét básnika (nezachovala sa totiž jeho hodnoverná podoba), Ján Poničan vydal básnickú poému Divný Janko, nadrealisti mu venovali zborník Sen a skutočnosť, v Bratislave sa konal  aj veľkolepý umelecký večer Vedeckej syntézy. V Banskej Bystrici sa tejto témy ujal vtedy pedagóg na učiteľskej akadémii Alexander Matuška. Jankovi Kráľovi sa ako literárny vedec intenzívne venoval, preto využil svoju činnosť v Mestskom divadelnom združení a spolu s ďalšími nadšencami zorganizovali oficiálne podujatie v spolupráci s MO Matice slovenskej a okresnou osvetovou radou.

Revolučný pátos Janka Kráľa sa organizátorom hodil na to, aby ním zakryli svoj nesúhlas s oficiálnym režimom a preto akcentovali práve tieto motívy. Už scéna na javisku pôsobila ponurým dojmom v čierno-červenom ladení s ústredným motívom – imaginárnym portrétom básnika, ktorému po tvári stekajú slzy. Odbojné spojovacie verše v programe vytvoril Andrej Plávka, zborové recitácie nacvičil so žiakmi stredných škôl v meste Ladislav Sára, regenschori Ján Gajdoš zhudobnil niektoré Kráľove básne. Hlavnej úlohy predstaviť osobnosť básnika sa zhostil Alexander Matuška. Hoci nemal povesť lojálneho občana a vrchnosť namietala voči nemu ako rečníkovi, Matuška svoj prejav predniesol spamäti a s primeraným pátosom, čím si vyslúžil zaslúženú pozornosť. Banská Bystrica takto dôstojne vzdala hold veľkému básnikovi. Pozoruhodný je fakt, že na podujatí sa zúčastnilo 585 platiacich divákov, vybralo sa 3.690 korún slovenských, z toho organizátori venovali  426  korún na zimnú vojnovú výpomoc! Aj po rokoch si na toto podujatie spomínali niektorí jeho priami účastníci – miestny učiteľ Andrej Chmelík alebo vydavateľský redaktor Ján Sloboda, ktorý dokonca prišiel na pozvanie priateľa Ladislava Sáru z Banskej Štiavnice. Na základe takýchto a ďalších podobných udalostí možno usudzovať, aké osobnostné, intelektuálne a inštitucionálne podhubie poskytovala Banská Bystrica pre nastávajúce obdobie príprav Povstania.

Po skončení oficiálneho programu Kuzmányho kruhu mali možnosť prítomní vyjadriť svoj vzťah k Jankovi Kráľovi. A ukázalo sa, že sú to veľmi cenné spomienky. Viacerí spomínali na svojich učiteľov, ktorí ich viedli k recitácii nielen v škole, ale aj na súťažiach, pri nahrávaní programov napr. v mestskom rozhlase.

Jedna z prítomných učiteliek uviedla, že pri 150. výročí narodenia básnika mu venovala čas nielen na vyučovaní, ale pre svojich žiakov zorganizovala niekoľko poznávacích výletov po jeho stopách.

Záver podujatia patril básni Orol vták, v ktorom zaznieva výrazný odkaz básnika: „A tvoj vták ďalej letí/búrkam divým v ústrety:/milší mu je voľný let, jak ten celý šíry svet!“