Futbalisti Sásovej sa prebojovali do osemfinále Slovnaft Cup-u (Slovenského pohára). V štvrtom kole ako jediný zástupca z banskobystrického okresu v tejto najstaršej pohárovej súťaže zdolali na svojom ihrisku treťoligistu TJ Rovinka 3:2. Sásovania pritom účinkujú až v piatej lige!

V stredu odohrala Sásová posledný súťažný duel v kalendárnom roku 2021. A bol to poriadny sviatok. V pohárovej futbalovej súťaži sa klub takto ďaleko vo svojej histórii nikdy nedostal. Hráči, ktorí na amatérskej úrovni nepoberajú za svoj výkon na ihrisku žiadnu mzdu, sa poriadne ´hecli´. Na začiatku duelu to vyzeralo na jasný priebeh v prospech hostí, ktorí v tretej lige počas jesennej časti inkasovali len dva góly a neprehrali ani jeden jediný zápas! Už v štvrtej minúte pohrozili z priameho kopu, keď lopta putovala na hlavu Dolníka a ten mieril tesne vedľa žrde. O dve minúty na to vznikol závar pred domácou bránkou po rohovom kope. Tentoraz hlavičkoval vysoký Fratrič, brankár Čavoj reflexívne zasiahol na čiare a vzápätí vznikol ďalší frmol v malom vápne, ktorí bystrickí futbalisti odvrátili aj s veľkou dávkou šťastia. Napokon však inkasovali gól z tretej štandardky súpera. Po rohovom kope opäť putovala lopta na hlavu spomínaného Fratriča a hoci sa obtrela i o ruku tohto hráča, skončila v sieti a Rovinka viedla, bolo 0:1. Domáci nemali na čo čakať a osmelili sa smerom dopredu. V pätnástej minúte Markovič sklepol loptu Ďurtovi, ktorý mu ju vrátil pomedzi obrancov do šestnástky,  náš útočník vystrelil, brankár loptu vyrazil, no ako sa vracal hosťujúci Krucký, tak ju zrazil do vlastnej siete a bolo 1:1. Futbalisti z Rovinky mohli odpovedať po dvadsiatich minútach hry. Predviedli rýchlu akciu po pravej strane s parádnou koncovkou Dolníka, pálil do žrde a bránka za Čavojom sa triasla ešte asi minútu. Sásovania napokon ťažili taktiež zo štandardky. Priamy kop spoza ľavej strany šestnástky zahrával v 31. minúte Ďurta, namieril to do brvna, odkiaľ sa lopta odrazila pred hrajúceho trénera a útočníka nášho celku Andreja Dubovického, ten sa sústredil v päťke a nezaváhal – 2:1. Futbalisti zo západu Slovenska v roli jasného favorita s týmto vývojom nepočítali, znervózneli a napokon inkasovali do prestávky aj tretí gól. Na ľavej strane si loptu so Savičom narazil René Turčan, následne vyslal parádny center pred bránku, kde operoval hrdina duelu v domácom drese Oliver Ďurta, ktorý bez prípravy z voleja zamrazil gólmana Valašika – 3:1.

Po prestávke predviedla Rovinka nápor na bránku Sásovej. Vytvárala si tam viaceré nebezpečné situácie, ktoré však hráči z banskobystrickej mestskej časti obetavo riešili. Blokovali množstvo striel, dostupovali súpera, do hry vložili srdce. Oprieť sa mohli aj o brankára Čavoja. V 67. minúte sa dostal do dobrej príležitosti odchovanec našej Dukly Šimon Kupec v drese hostí. Bol v šestnástke, vystrelil, ale výborne loptu zblokoval Ľalik. O päť minút neskôr to znovu vrelo pred Čavojom, súper dvakrát strieľal, lopta sa poodrážala od hráčov, najväčšiu možnosť prepálil striedajúci Chabreček. Treťoligista sa napokon tešil z druhého gólu po rohovom kope v 74. minúte. Lopta putovala na hlavu Dolníka a ten ju nekompromisne poslal medzi žrde – 3:2. Následne mohol náš celok odpovedať po rýchlej akcii z pravej strany. Striedajúci Král centroval pred bránku, kde zakončoval Markovič, lopta mu však nesadla ideálne na nohu, no bola to veľká šanca zvýšiť na 4:2. Záver samozrejme patril Rovinke. Z priameho kopu z asi 18 metrov mieril Kvasňovský vedľa žrde. Potom R. M. Kollár spoza šestnástky parádnou strelou poriadne natiahol Čavoja a v nadstavenom čase nastal infarktový stav po koncovke jedného z hráčov hostí v šestnástke, keď už náš gólman bol prekonaný, no na čiare ho zastúpil René Turčan a následne Goga prekopol bránku. Zdalo sa nám, že futbalisti z bratislavského kraja boli v druhom dejstve až príliš premotivovaní a nervózni. Po skončení duelu prepukla obrovská radosť na strane domácich. Jeden z futbalistov Rovinky sa iba chytil za hlavu a vyriekol: „Do p… ako sme tu mohli prehrať…“

Hrdinom v drese Sásovej bol Oliver Ďurta, ktorý prihral na dva góly a tretí dal  Po stretnutí pre bystricoviny.sk povedal: „Vedeli sme, že nás čaká ťažký súper, ktorý hrá tretiu bratislavskú ligu. Pozerali sme na jeho bilanciu, že za celú jesennú časť inkasoval len dva góly. Očakávali sme teda ich silnú obranu. My sme chceli hrať viac – menej zo zabezpečenej obrany a hlavne kompaktne s cieľom vyrážať do rýchlych protiútokov, prípadne hrať na dlhé lopty, ktoré by ´Dubák´ predĺžil na krajných spoluhráčov. Inkasovali sme prvý gól zo štandardky, ale oklepali sme sa z neho a otočili duel vo svoj prospech. Bojovali sme potom všetci do jedného a nakoniec to vyšlo. Čakali sme na štvrté kolo pohára, že k nám príde súper zvučnejšieho mena. Zdolali sme však silnú Rovinku, sme v osemfinále, takže dúfame, že konečne sa nám to splní a bude v Sásovej veľký futbalový sviatok. Veríme, že budeme všetci môcť byť pritom i napriek kovidovým opatreniam, a že prídu aj diváci sa pozrieť na zvučnejšieho súpera.“

Oliver sa po skončení stretnutia ešte dlho rozprával na ihrisku so Šimonom Kupcom, ktorý je odchovanec Dukly, no teraz stál ako Banskobystričan proti svojim kamarátom. Ďurta k tomu poznamenal: „Ja som bol v Jupie, Šimon v Dukle, no sme spolužiaci zo strednej školy. Stali sme sa kamaráti.“

A čo teda na prehru vravel Šimon Kupec?

„Ja som ešte v Sásovej nikdy nehral. Bola to moja premiéra na tomto ihrisku. Veľmi som sa sem tešil, pretože v Banskej Bystrici som všeobecne dlho nehral. Vedeli sme, že nás čaká ťažký zápas. Tréner nás na to upozorňoval i napriek tomu, že domáci hrajú o dve ligy nižšie. Napokon sme sa o tom sami presvedčili. V úvode sme mali jasne navrch, dali sme gól, no akoby sme sa uspokojili a to súper využil. Strelil nám tri góly a už sa to potom ťažko doháňalo. Domácim vyhovovalo aj to, že majú menšie ihrisko. Ponúklo im to veľa súbojov, často bola hra prerušená. Doplatili sme na to. Veľmi nás mrzí táto prehra. Tešili sme sa, že by sme mohli ísť do osemfinále a zmerať si sily s nejakým zvučným názvom klubu na Slovensku. Bohužiaľ, musíme sa toto zaváhanie snažiť odčiniť v lige. Čo sa týka môjho kamaráta Olivera Ďurtu, sám ma prekvapil. Vraveli sme si, že Sásová nastrieľala v piatej lige počas jesennej časti 50 gólov, čo je suverénne najviac v aktuálnej sezóne v ich súťaži. Možno sme tento fakt trošku podcenili. Nechali sme Olivera často voľného a využil toho. Prekvapil aj mňa, fakt dobre hral, bol pri všetkom dôležitom. Dá sa povedať, že rozhodol zápas. My sme za celú jeseň dostali iba dva góly, spoliehali sme sa na našu obranu, no hrali sme v nej miestami laxne a to sa nám vypomstilo. Nedávali sme si pozor vzadu a súper využil našu nepripravenosť.“

Šimon sa predstavil aj v A tíme banskobystrickej Dukly, hral tam so súčasným kapitánom Sásovej Sašom Savičom. Zaspomínal si aj na tieto okamihy i s týmto dovetkom: „Veľa som sa od Sašu naučil, keď som pôsobil u mužov v Dukle. Aj dnes to na ihrisku potvrdzoval, že má ešte svoju kvalitu. Patril medzi najlepších hráčov. To sa nedá oklamať, že má toľko štartov v prvej či druhej lige a toľko odohratých rokov v kvalitnom tíme banskobystrickej Dukly.“

Saša Savič v našom rozhovore Šimonovi mierne oponoval: „Ja si myslím, že som veľa toho dnes na ihrisku neurobil (úsmev). Bolo to viac menej z našej strany súbojové. Aj po zápase som vravel v šatni, že som mal málo lôpt, bol to súboj na súboj. Nerád takto hrávam, ale snažil som sa prispôsobiť tomuto priebehu a pomôcť najmä nášmu mužstvu. Je síce trošku vekovo staršie, takže iba prvý polčas sme ako tak stíhali Rovinke s mladším vekovým priemerom. V druhom polčase to už bolo horšie, mali sme aj kus šťastia, no bojovali sme.“

Sašu pred našim diktafónom iba mrzelo, že bude musieť ďalej trénovať. Myslel si totiž, že osemfinále sa hrá v novembri. Potešili sme ho informáciou, že proti azda zvučnejšiemu menu súpera nastúpi v pohári až na jar: „Jéééj, tak to je v pohode. Myslel som si, že budeme hrať ešte ďalší pohárový zápas na jeseň. Robil som si srandu pred týmto zápasom, že máme Rovinku, hoci má svoju kvalitu. Boli sme všetci trošku sklamaní, že sme už v tomto kole nedostali prvoligové mužstvo. Robil som si srandu, že nám nič iné nezostávala, len postúpiť a znovu čakať na priaznivejší žreb.“

V pozápasových oslavách sa objavil aj známy pokrik z hlasiviek futbalistov Sásovej „Dajte nám súpera, dajte nám súpera!“ Nuž tak uvidíme, či Sásová konečne dostane v pohárovej edícii také mužstvo, ktoré ju vyradí. Hrajúci tréner a útočník Andrej Dubovický k postupu do osemfinále cez Rovinku uviedol:

„Povedali sme si po žrebe, keď sme dostali Rovinku, že prečo to neskúsiť s postupom cez tohto súpera. Mysleli sme si, že by to mohol byť pre nás aj celkom hrateľný súper. Na jednej strane sa to potvrdilo, na druhej tam však boli obavy. Predsa len v tretej lige doposiaľ dostali len dva góly, žiadne stretnutie ešte neprehrali. Zodpovedne sme sa na to pripravili. Pozreli sme si videá, v čom sú silní. Boli to štandardky, dlhé auty, nakopávané lopty na vysokých hráčov. Na ihrisku sme odovzdali zo seba všetko. Siahli sme si na dno svojich síl. Zodpovednou robotou sme to ukopali. Pomohol nám aj brankár Čavoj, veľa lôpt po štandardkách pozbieral. Napriek tomu sme oba góly inkasovali po štandardkách, majú ich veľmi dobre nacvičené. Prudko ich kopali na vysokých hráčov. My sme však dali tri góly, oni dva. Z tohto pohľadu streleckej efektivity ale aj bojovnosti sme zaslúžene vyhrali. Pri mojom góle som sa sústredil najmä na to, aby som si loptu dobre spracoval po odraze od brvna, aby som to neprekopol. Snažil som sa ju i dobre trafiť, aby to nik nezblokoval, pretože v posledných stretnutiach som mal vždy nejakú smolu, že mi to hráč súpera zblokoval. Teraz to už vyšlo a som za to rád.“

Keďže tréner Dubovický pochválil aj prácu brankára Jaroslava Čavoja, nemohli sme opomenúť ani jeho hodnotenie duelu: „ Tréner ´Dubák´ nás pred týmto zápasom upozorňoval na silné štandardky súpera, majú ich veľmi kvalitné. Horko – ťažko sme to nejako zvládli. Pomohli sme si navzájom celé mužstvo, som rád, že aj ja som tomu svojou troškou prispel. V lige sa mi nie až tak veľmi počas jesene darilo, nemal som až také futbalové šťastie, no dnes sa karta obrátila. Čo k tomu dodať? Je to veľký futbalový úspech Sásovej, úspech všetkých ľudí, čo sa angažujú vo futbale Sásovej, počnúc hráčmi, funkcionármi, každým jedným. Sme veľmi šťastní a plní očakávania, čo sa bude diať v ďalšom kole Slovenského pohára.“

Ani gólman Sásovej nevedel o tom, že si v aktuálnej pohárovej edícii zmeria sily s ďalším silným súperom v pohári až na jar. „Až na jar? (smiech) No chvalabohu, lebo sa cítim taký zmordovaný ako z dvoch piatoligových zápasov. Pred Rovinkou klobúk dole. Kvalitatívne je na tom veľmi dobre. Má technicky veľmi dobre vybavených hráčov. Zrejme im nesadlo naše nie až tak vynikajúco pripravené ihrisko. My sme tu však doma, sme na to zvyknutí a využili sme to na sto percent.“

Čo sa ide diať v Sásovej na jar v pohári nevedno. V klube však môžu bilancovať kalendárny rok 2021. Podujal sa k tomu Andrej Duvovický: „Obrovská spokojnosť panuje s pohárovým účinkovaním. V roku 2020 by na Sásovú nikto nedal ani deravý groš. Museli sme skonsolidovať klub i celé mužstvo. Obrovská vďaka za hráčov, ktorí sem prišli. Vďaka aj funkcionárom, ktorí dali na novo tento klub dokopy. Čo sa týka účinkovania v lige. Korona nám minulý rok súťaž prerušila, boli sme na konci tabuľky, ale začali sme po reštarte od nuly. Úvod aktuálnej sezóny  nám trošku nevyšiel, mrzia ma niektoré straty bodov. Napríklad v Jakube sme mali vyhrať, viedli sme tam 3:0. V Hontianskych Nemciach sme tiež mali vyhrať, možno aj v Selciach, mali by sme o sedem bodov viac a možno by sme naháňali v piatej lige aj vedúcu Lupču. Ale spokojnosť je i s aktuálnym štvrtým miestom po jeseni a to, že sme medzi 16-kou najlepších tímov Slovanka v pohári, čo si viac môžeme želať v Sásovej?“

Nuž dopovieme, že azda iba slávny slovenský klub v jarnom osemfinále Slovnaft Cupu (Slovenského pohára).

Fakty o zápase:

ŠK Sásová – TJ Rovinka 3:2 (3:1)

Góly: 15. Krucký (vlastný), 31. Dubovický, 39. Ďurta – 11. Fratrič, 74. Dolník. Rozhodoval: Ježík. ŽK: bez kariet.

Zostava Sásovej: Čavoj – Ľalik, Tkáč, Ondrejka, R. Turčan, Mádel, Savič, R. Kollár, Ďurta, Markovič, Dubovický (striedali: Gibala, Král, Kobzák).