Mám radosť z toho, keď spoločne hodnotíme, kritizujeme a chválime zaujímavé miesta na cestovanie.

Aj ja som sa už rozbehol a tvrdím, že väčšina reštaurácií, ktoré som navštívil s manželkou a vnúčatami, ponúka veľmi dobré služby. V kolibe v Bzenici nám napríklad normálne zabalili nezvládnuteľné množstvo jedla. S úsmevom a radi. A ešte to bolo aj dobré.

No a kúsok odtiaľ, vlastne na okraji Žarnovice, sme boli v Zveroparku. Po 5 – ročnej prestávke. Obrovský rast kvality služieb. Hladkací kútik, diviaky – no tie veľmi zaujímavé nie sú, lebo sú všade, ale somár a kravička, to je dnes niečo nevídané.

Na jednom mieste smrdela capina. Poznám to podľa pachu z vyše 300 – metrovej vzdialenosti, od našich susedovcov, ktorí svojho času chovali plemenného capa.

A z Turecka, keď som raz akosi ušiel od hostiteľov a objednával som si ukazovaním prstov. Niečo neznáme. Capinou som smrdel vždy, keď som navštívil toaletu a navyše som to zapil kyslým ovčím mliekom.

Ale, poďme späť od spomienok. Mal som romantickú predstavu, že vnuk chytí pstruha. Nezababrem sa. Personál očistí i ugriluje. Lebo aj také služby sú tu. A viacero bufetov, toaliet, všade čisto, no naozaj Zveropark. Ale, čo keď vnuk nechcel byť stredobodom pozornosti?

Horúčava postupovala, takže aspoň uvidím miestne losy. Patrí sa ich odfotiť. Lenže losy na mňa kašľali. Skrývali sa do tieňa. Pravdupovediac, bolo to ich rozumnejšie rozhodnutie ako moje – fotiť ich.

Takže pstruhy nič, losy nič a predsa som veľmi spokojný. Je to miesto detskej zábavy, poznávania zvieral a čo je dôležité, sú tu veľmi dobré služby. O niečom takom som kedysi sníval ako poslanec v Banskej Bystrici. Nuž ale byť poslancom je málo, ak chýbajú ľudia s nápadmi a chuťou do práce.