Čo sme sa pred časom napočúvali o politickej mafii, zlodejoch rozkrádajúcich štátny majetok, zbohatlíkoch, parazitoch či odvahe bojovať proti systému. Týmto predvolebným bonmotom v novembri 2013 uverilo vyše 71 tisíc voličov župana Mariana Kotlebu v Banskobystrickom samosprávnom kraji a v marci 2016 takmer 210 tisíc slovenských voličov Kotlebovej ĽSNS poslalo túto stranu do NR SR.

Ako plynie čas prichádzajú skutky, ktoré sa značne líšia od predvolebných slov. U väčšiny politikov to zvykne byť normálne, takže niet čudo, že do ich „klubu“ zapadol aj Marian Kotleba so svojimi straníkmi. Tí aspoň formálne vymenili zelené tričká s dvojkrížom za obleky, na svojich facebookových profiloch si vymazali rasistické texty.

Aspoň navonok sa tvária ako štandardní politici, ktorými sa zrejme chcú stať, aby si udržali svoje postavenie v kraji i  slovenskom parlamente. Lebo raz darmo,  len s extrémizmom by to ďaleko nedotiahli a euráče pritekajúce do straníckej pokladne sa vždy hodia.

Zrazu by sa banskobystrickému županovi vo volebnom roku hodili na investície do ciest a ďalších oblastí verejného záujmu obyvateľov kraja aj eurofondy, ktoré predtým ideologicky odmietal. Ibaže podľa tvrdých pravidiel EÚ za zamestnanie ochrankára na čierno má BBSK stopku na 5 rokov, počas ktorých je regionálna samospráva vylúčená z prijímania štrukturálnych fondov v poslednom programovacom období. Musia tak zabrať mestá a obce.

Bude zaujímavé spýtať sa na konci volebného obdobia župana a predsedu svojej strany, čo konkrétne okrem šetrenia zdrojov v rozpočte kraja bez veľkých investícií urobil pre občanov. Akosi totiž blednú jeho politické slogany „Za Boha a za národ“ alebo „My náš boj za spravodlivosť nevedieme kvôli peniazom a osobnému prospechu…“

Pamätá si ešte niekto na obrovskú kritiku Kotlebovho predchodcu za to, že sedel súčasne na dvoch stoličkách –  županskej a europoslaneckej?  Už menej zaznievalo, že Vladimír Maňka sa vzdal platu predsedu BBSK i všetkých výhod z toho vyplývajúcich.

Zhodou okolností v podobnej situácii sa tohto roku ocitol aj Marian Kotleba, ktorý je zároveň županom  (doposiaľ plat vyše 3.200 €) a poslancom NR SR (plat viac ako  3.500 €).  Zo zákona pri súbehu dvoch verejných funkcií poberá župan iba minimálnu mzdu na kraji a plný poslanecký plat. Vzdať sa jedného z mandátov vraj nemôže z bližšie nešpecifikovaných  „strategických“ dôvodov…

Rovnako je verejným tajomstvom, že na Úrade BBSK i v krajských firmách Kotleba zamestnal množstvo funkcionárov a členov ĽSNS, takže sídlo kraja na Námestí SNP sa stalo akousi „straníckou centrálou“ so štátom platenými „straníckymi“ úradníkmi. Sem treba zahrnúť aj županových rodinných príslušníkov, čo by jeho predchodcovi neprešlo ani náhodou. Žeby platil nový slogan „Za Boha a za seba“?

Aby toho nebolo málo, novinári z Plus 7 dní najnovšie odhalili ďalšiu „dojímavú“ starostlivosť župana a predsedu strany  Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko o rodinné  a stranícke problémy. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností v auguste jeho strana odkúpila v Jakube rodinný dom s veľkým pozemkom  i detským ihriskom, ktorý jeho pôvodný majiteľ ponúkal cez inzerát za 300.000 €.

Marian Kotleba, súc prekvapený novinármi priamo na dvore rodinného domu, pred ktorým parkovalo nové „stranícke“ auto, s trápnym úsmevom zatĺkal, že sa to kupovalo za stranícke peniaze z úspešných volieb (strana dostane okolo 5 miliónov € ) a mal by tu bývať aj s rodinou. Hlavne že sa už predtým predstavoval miestnym obyvateľom ako ich nový sused. Napokon je to jedno, pretože aj strana ĽSNS je vlastne jeho…

Riaditeľ Úradu BBSK a poslanec NR SR Milan Uhrík bol konkrétnejší: „ĽSNS nekúpila predsedovi Marianovi Kotlebovi žiadny rodinný dom. V tomto sídle bude pôsobiť sekretariát strany, bude tam sklad materiálov, zasadacia miestnosť pre prijímanie návštev, organizáciu stretnutí, konferencií a pod.“

Napokon určite je lepšie, keď  sídlo parlamentnej strany nie je v byte jej predsedu na Kráľovoholskej, ale v peknom rodinnom dome v Jakube s rozľahlým pozemkom, do ktorého sa dá ešte kadečo investovať. Takže vitajte v klube (vyvolených), pán Kotleba…