Tohto roku si pripomíname 1157. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy (r. 863). Na Slovensku je 5. júl je štátnym sviatkom na počesť týchto dvoch svätcov. Tak si v skratke predstavme ich posolstvo a význam pre slovenský národ.

Príchod solúnskych bratov

Cyril – Konštantín, pre svoju vzdelanosť prezývaný aj Filozof a jeho brat Metod – právnik, boli byzantskí intelektuáli, ktorých cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Ich poslanie bolo duchovné, christianizačné, aj kultúrno – spoločenské.

Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka – staroslovienčiny (prvý slovanský písomný jazyk) do liturgie. Ako liturgický jazyk bola kodifikovaná v roku 868.

Dielo vierozvestcov

Cyril a Metod do staroslovienčiny preložili množstvo cirkevných, náboženských textov, napr. Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Preklady sa nezachovali v pôvodnom znení. Zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10.-13. storočia (prepísané cyrilikou alebo preložené do latinčiny).

Cyril 

Pre staroslovienčinu vytvoril na základe malej gréckej abecedy písmo – hlaholiku a toto písmo umožnilo rozvoj písomníctva a literatúry. Venoval sa filológii a filozofii, napísal traktát o preklade, tzv. Rozpravy o prekladaní.

Jeho básnická skladba Proglas (Predslov), básnický predspev k prekladu evanjelia, označovaná ako prvá slovenská a slovanská báseň, je oslavou slovanského prekladu Svätého písma, slovesnosti a vzdelanosti. 

Metod 

Bol spolutvorcom prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľom literárnej školy, ako právnik sa venoval zákonom a spoločenským predpisom. Napísal homíliu Napomenutie k vladárom, z gréčtiny preložil Súdny zákonník pre svetských ľudí (Zakon sudnyj ljudem), potvrdzujúci dôležitosť zákonov a nariadení, právneho systému.

Staroslovienčina 

Na území Veľkej Moravy zohrala dôležitú úlohu ako literárny, náboženský, administratívny a právny jazyk. Literárna tvorba Cyrila a Metoda je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov. K ich duchovnému a kultúrnemu odkazu sa hlásia všetky slovanské národy. Dielo solúnskych bratov je súčasťou našej historickej a národnej pamäti.

Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre, od čias 17. storočia, obdobia národného obrodenia až podnes. Na cyrilo – metodské duchovné dedičstvo sa vo svojej preambule odvoláva aj Ústava Slovenskej republiky z roku 1992.

Kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi pri Banskej Bystrici

Ako uvádza cirkevný historik Gabriel Brendza, Farský kostol v Selciach sa vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi v roku 1863 stal prvým kostolom v Hornom Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska zasväteným sv. Cyrilovi a Metodovi. Od roku 1998 sú Selce diecéznym miestom úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi zásluhou vtedajšieho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža.

Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrica. Okrem Seliec pravdepodobne slúžil aj Šalkovej, Senici, Kynceľovej, Nemciam, Balážom a Priechodu. Gotický kostol z roku 1222 bol rozšírený začiatkom 16. storočia.

Nachádzajú sa v ňom vzácne pamiatky z 15.-19. storočia. Obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý visí v tomto chráme, veriaci uvideli po renovácii v roku 1996 po sto rokoch, kedy bol znovu nainštalovaný.