Dva mesiace čakala občianska verejnosť na rozhodnutie Ústavného súdu o tom, či sa na Slovensku môže konať referendum o skrátení volebného obdobia poslancov NR SR. Ústavní sudcovia napokon rozhodli v stredu 7. júla 2021 v neprospech referenda.

Takmer 600 tisíc podpisov občanov za referendum

Petičný výbor zverejnil podpisové hárky v rámci referendovej iniciatívy začiatkom februára. Petíciu iniciovali opozičné strany  HLAS-sociálna demokracia, Smer-SD, SNS či Konfederácia odborových zväzov, pridali sa aj  Socialisti.sk, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a ďalšie organizácie. Ide o občianske referendum, ktoré iniciovala opozícia na základe spoločenskej objednávky.

Napriek tomu, že podmienky organizátorov zberu podpisov pod petíciu za predčasné voľby boli kvôli pandémii značne obmedzené, za 11 týždňov sa podarilo vyzbierať rekordných takmer 600 tisíc podpisov občanov, čo história Slovenska nepamätá.

Zuzana Čaputová

Zástupcovia petičného výboru odovzdali hárky s podpismi 585 816 ľudí (postačovalo 350 000 podpisov) v Prezidentskom paláci 3. mája 2021  po dvojmesačnom zbere podpisov v pandemickom čase, čo sa na Slovensku ešte nestalo.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa po obdržaní petície a prepočítaní podpisov obrátila na Ústavný súd SR, aby posúdil, či referendová otázka na skrátenie ôsmeho volebného obdobia Národnej rady SR s konaním parlamentných volieb  do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda je v súlade s Ústavou SR. Ústavný súd mal na rozhodnutie vo veci 60 – dňovú lehotu.

Petičný výbor s podpisovými hárkami u prezidentky

Kontroverzné rozhodnutie Ústavného súdu

Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan:

„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy.“

V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa ÚS predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.

„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“

vyhlásil Fiačan.

Ivan Fiačan

HLAS: Zlyhanie Ústavného súdu, ktorý odňal voličom ich ústavné právo

Ústavný súd SR zlyhal v procese budovania právneho a demokratického štátu, odňal voličom ich ústavné právo. Vyhlásil to nezaradený poslanec NR SR a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Reagoval tak na rozhodnutie ÚS, že referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR nie je v súlade s Ústavou SR. Pellegrini hovorí o čiernom dni pre slovenskú demokraciu a nebezpečnom precedense do budúcna. Obrátiť sa Hlas-SD plánuje na medzinárodné inštitúcie:

„Rozhodnutie ÚS o referende je tvrdou fackou ľuďom, ktorým tak bola popretá možnosť naplniť jedno z ich základných demokratických práv. Rozhodnutie ústavného súdu je formálno – právnym verdiktom, ktorý síce musíme rešpektovať, ale ktorému chýba demokratický duch a nesie v sebe nebezpečný precedens do budúcnosti.“

Peter Pellegrini a podpredsedovia Hlasu

ÚS SR podľa neho rozhodnutím odkázal občanom, že moc nezávisí od vôle ľudí a vláda si môže dovoliť čokoľvek, pričom poslanecký mandát je ľudským právom, na ktoré sa nedá siahať. Pýta sa, načo sú potom voľby a hovorí o pseudodemokracii. Poznamenal, že ÚS svojim rozhodnutím potláča slobodnú aktivitu ľudí a vystavuje im „pečiatku zbytočnosti“.

Pellegrini dodal, že rozhodnutie ÚS škodí Slovensku a jeho demokratickej podstate:

„Je útokom na základné právo človeka slobodne voliť, ale zároveň mať aj právo rozhodovať o mandáte, ktorý delegoval poslancom v slobodných voľbách.“

Vyzval všetkých takmer 600 000 ľudí, ktorí sa podpísali za vyhlásenie referenda, aby prejavili svoju nespokojnosť s rozhodnutím ÚS SR. HLAS-SD  zároveň apeluje na koalíciu, aby v parlamente podporila návrh ústavného zákona, ktorý umožní ľuďom prostredníctvom referenda skrátiť volebné obdobie parlamentu. Avizoval tiež, že pripravujú i návrh, s ktorým sa chcú obrátiť na medzinárodné inštitúcie, aby posúdili rozhodnutie Ústavného súdu SR.

Podľa Smeru zodpovednosť za zmarenie referenda nesie prezidentka

Za zmarenie referenda o predčasných voľbách je zodpovedná prezidentka SR Zuzana Čaputová. V stredu to v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou vyhlásil predseda opozičnej strany SMER-SD Robert Fico. Petičnú akciu by chcel zopakovať:

„Plnú politickú zodpovednosť za to, čo sa stalo, nesie prezidentka SR. Ešte raz žiadam ľudí, nech to dajú pani prezidentke jasne najavo. Pretože ona nezastupuje ľudí, ona nie je hlavou štátu. Ona je dnes jediným reprezentantom Hegera, Matoviča a tejto zločineckej partie, ktorá tu dnes na Slovensku vládne.“ 

Fico zdôraznil, že rozhodnutie ÚS SR berie na vedomie, ale nesúhlasí s ním. Vyčíta mu  formálnu stránku  a hovorí, že Čaputová chcela pomôcť vládnej koalícii. Podľa neho prezidentka očakávala, že obrátením sa na ÚS SR sa situácia utíši a keby súd rozhodol inak, neprišlo by na referendum toľko ľudí. Viní ju aj z toho, že nepostavila ÚS SR jednoduchú otázku.

Robert Fico a podpredsedovia Smeru

Zopakoval, že petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585 000 ľudí. SMER-SD preto zvažuje podanie na medzinárodné inštitúcie. Ich názor môže prísť aj po niekoľkých rokoch.

Poukázal tiež na to, že Ústava SR jasne hovorí o tom, že referendum môže byť o otázkach verejného záujmu. Tvrdí, že v súčasnosti je nulová šanca, aby koaliční poslanci zahlasovali za zmenu Ústavy SR, čím by sa zabezpečilo, že referendum o predčasných parlamentných voľbách by bolo ústavné.

Petičnú akciu by preto Smer-SD chcel podľa Roberta Fica znova zopakovať:

„Zvolám orgány strany a budeme hovoriť o tom, v akom rozsahu a či je možné opätovne otvoriť petičnú akciu, ktorá bude viesť k predčasným parlamentným voľbám.“ 

Reakcie prezidentky Čaputovej a predsedu OĽaNO Matoviča

K rozhodnutiu ÚS SR v súvislosti s referendom o predčasných voľbách sa vyjadrila aj prezidentka Čaputová a líder OĽaNO Matovič.

„Poslanci Národnej rady SR (NR SR) môžu zmeniť text Ústavy SR a prijať uznesenie, na základe ktorého by konanie referenda o predčasných parlamentných voľbách bolo v súlade s ústavou,“

uviedla prezidentka Zuzana Čaputová a dodala:

„Ale keď už chcú dopriať ľuďom referendum, nič im nebráni, aby prijali zmenu ústavy a následne prijali uznesenie, ktorým požiadajú o vypísanie referenda a ja ho obratom vypíšem, pretože by bolo v súlade s ústavou.“

Predseda NR SR Boris Kollár na sociálnej sieti napísal:

„Rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu a z právneho hľadiska má absolútnu pravdu… ale ako občan som nahnevaný, ak sa raz podpíše pod referendum 600 000 ľudí, tak sa má uskutočniť. Ako to teraz vysvetlime ľuďom? Ak by sa uskutočnilo, ľudia by slobodne rozhodli a bola by naplnená ich vôľa. VOX POPULI VOX DEI teraz nebude naplnené…“

Boris Kollár

Predseda OĽaNO Igor Matovič kritizoval prezidentku Čaputovú:

„Hlboko nesúhlasím so zlomyseľným konaním pani prezidentky Čaputovej. Ak by podpisy za konanie referenda vyzbierala jej progresívna skupinka, ani by ju len nenapadlo dávať možnosť Ústavnému súdu referendum zablokovať. Tvrdila by, že predsa ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a ona má právo vyhlásiť referendum aj bez posúdenia Ústavným súdom.“

Ďalej pokračoval:

„Ale nestalo sa. Podpisy zbierali ľudia, ktorými jej majestát v skutočnosti pohŕda, tak ich o právo vyjadriť sa, okradla. Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600 tisíc ľuďom. Nie, nie som za predčasné voľby, ale som hlboko presvedčený, že voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke, bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie.“

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR. Jej poslanci   však boli pripravení považovať rozhodnutie občanov v referende za záväzné a podľa neho aj v parlamente hlasovať.

Igor Matovič