Program „Učenie pre život“ už piaty rok pomáha deťom a ich rodinám zo znevýhodneného prostredia postaviť sa na rovnakú štartovaciu čiaru s deťmi z majority. Cieľom programuje prostredníctvom správnej výchovy detí vo veku 0-6 rokov rozvíjať ich potenciál tak, aby sa v budúcnosti plnohodnotne začlenili do spoločnosti.

Deti zo znevýhodneného prostredia

Obdobie od narodenia až do šiestich rokov je v živote človeka mimoriadne dôležité. Do šiesteho roku života sa podľa viacerých výskumov vyvíja až 85 % osobnosti dieťaťa. Vtedy sa dieťa učí rozumieť svetu okolo seba. Snaží sa opakovať to, čo robia a ako sa správajú jeho blízki ľudia.

„Mnoho detí zo znevýhodneného prostredia nemá v ranom období dostatok interakcií, ktoré ich správne rozvíjajú a z toho dôvodu sa ocitajú na okraji spoločnosti, kde často zostávajú uväznené aj v dospelosti. Následne sa z nich stávajú rodičia, ktorí nemajú možnosti a ani nevedia, ako sa kvalitne venovať deťom. Naším cieľom je pomôcť rodinám vymaniť sa z tohto začarovaného kruhu, aby oni a ich deti mali šancu na lepší život,“

hovorí Monika Majerčíková, koordinátorka programu Učenie pre život.

Monika Majerčíková

Program pomohol už 400 rodinám

Bezplatný program „Učenie pre život“ zastrešuje Únia materských centier v spolupráci s poisťovňou Generali už piaty rok,  z toho už druhý rok aj v Banskej Bystrici v Materskom centre Mamina. Za ten čas pomohol vyše 400 znevýhodneným rodinám, v ktorých majú deti zdravotné znevýhodnenie, rodičia nemôžu pracovať, alebo je ich príjem veľmi nízky, rodinám, ktoré uviazli v dlhovej pasci alebo v násilných vzťahoch, ale aj jednorodičovským domácnostiam či mnohopočetným rodinám, ktoré žijú vo vylúčených komunitách.

„Materské centrá sa jednoducho otvorili pre rodiny, ktoré mali rôzne bariéry, pre ktoré doteraz naše programy nevyužívali. Niekedy to bol nedostatok peňazí – lebo áno, pre niektoré rodiny sú aj dve eurá týždenne a ďalšie dve na cestovné, teda dvadsať eur mesačne veľa. Premýšľajú, či si ich môžu dovoliť presunúť z kolónky „potraviny“ alebo „plienky“ do kolónky „vzdelávanie“. A potom sú to bariéry v nás: „Bude to bezpečné miesto pre mňa a moje dieťa? Nebude ostatným vadiť jeho hendikep? Nebudú na nás pozerať cez prsty, lebo im bude jasné, že bývame chudobnejšie ako oni,“

uvádza Daniela Konečná, riaditeľka Únie materských centier.

Daniela Konečná

Do programu je v súčasnosti zapojených 11 materských centier na celom Slovensku. Každý týždeň sa v nich stretávajú rodičia s deťmi na workshopoch vedených vyškolenými líderkami a pomocou Montessori metódy sa hravou formou učia postupne rozvíjať zručnosti, schopnosti a vedomosti svojich detí.

Program je zameraný na rozvoj jemnej motoriky, koordináciu pohybov a trénovanie schopnosti sústredenia, rozvoj zmyslov a reči, rozvoj matematického myslenia a aktivity každodenného života, či zaujímavosti o svete okolo nás. Rodičia sa po absolvovaní programu naučia ako rozvíjať u detí ich prirodzenú zvedavosť, zručnosti a celkovo získavajú aj väčší záujem o vzdelávanie detí a aj seba.

„Viac ako 83 % zúčastnených rodín po absolvovaní programu konštatuje, že získali lepšie kompetencie, ktoré môžu využiť pri výchove detí, a 76 % rodičov sa vplyvom programu venuje svojim deťom viac. Traja zo štyroch rodičov nadobudli istotu, že svoje deti vychovajú správne. Toto hodnotenie získané od rodičov je dôkazom toho, že program rodinám pomáha meniť rodičovské kompetencie a výchovu detí k lepšiemu. Veríme, že o pár rokov sa ukáže pozitívny vplyv programu na deti v podobe ich dosiahnutých životných cieľov,“

dodáva Majerčíková.

Inklúzia v praxi

Nie je to však len o vzdelávaní rodičov a detí, ale aj o vzájomnom poznávaní a prijímaní odlišností. Vďaka programu sa totiž materské centrá viac než inokedy otvorili znevýhodneným rodinám, ktoré by samé od seba do centier neprišli.

„Vôbec nie je jednoduché zmeniť niečo, čo funguje, na niečo iné, čo funguje ešte férovejšie, lepšie, ľudskejšie. Vyžadovalo si to veľmi veľa nadšenia, ale aj sebareflexie. Líderky materských centier sa museli pozerať na seba a pýtať sa: „Ako vysvetlíme ostatným mamám, že niektoré nemusia platiť za aktivity? Čo im povieme, keď sa budú pýtať, prečo poskytujeme výhody? Ako zdôvodníme, že to má prínos pre ich deti?“ Najväčšou úlohou bolo vysvetliť ostatným maminám, že náš svet nie je čierno-biely, ale rôznofarebný, že je potrebné učiť deti tolerancii, pomáhaniu, spolupráci… že to všetko zvyšuje kvalitu aj ich života,“

informuje Ida Želinská, sociálna poradkyňa a garantka programu Učenie pre život.

Ida Želinská

Viac než vzdelávanie

Program sa v priebehu rokov vyvíjal a prispôsoboval potrebám rodín zo znevýhodnených komunít. Okrem vyše 1 400 kurzov v priestoroch materských centier sa podarilo zrealizovať aj letné tábory plné aktivít pre takmer 800 detí zo znevýhodneného prostredia.

Deťom, ktoré majú nastúpiť do prvého ročníka školy a doteraz nenavštevovali predškolské zariadenie, sa venujú líderky v rámci špeciálnych doučovaní. Ich cieľom je, aby deti nastúpili do školy s rovnakými znalosťami, ako majú ich rovesníci.

V rámci programu sú vytvárané aj tzv. Siete pomoci, ktoré prepájajú mamičky s inými organizáciami či úradmi, ktoré by im v ich situácii mohli pomôcť. Ak niektorá rodina potrebuje materiálnu či finančnú pomoc, materské centrum im je pripravené podať pomocnú ruku.

Počas pandémie, kedy nebolo možné sa stretávať, sme materské centrá a rodiny z programu vybavili potrebným technickým vybavením a internetovým pripojením, aby vzdelávanie mohlo ďalej pokračovať.

V rámci programu vznikla tiež poradňa Ženy ženám, prostredníctvom ktorej pomáhajú lektorky mamám z programu nájsť vhodné riešenie ich problémov. Poradia im s vypĺňaním tlačív a žiadostí, s riešením finančných problémov či s hľadaním práce a mnohým iným. Ak je to potrebné, lektorky navštevujú rodiny aj v ich domácom prostredí.

Publikácie Učenie pre život

Pre líderky, rodiny z programu, ale aj všetkých tých, ktorí sa venujú vzdelávaniu detí zo znevýhodneného prostredia, vytvorila sociálna poradkyňa a garantka programu Učenie pre život Ida Želinská unikátnu publikáciu, ktorá sa pred pár dňami rozrástla o ďalšie pokračovanie.

„Publikácie nám pomáhajú jasnejšie vysvetliť našu misiu. Je to akási stopa po programe, informácie nielen pre maminy, ktoré do materských centier chodievajú, ale aj pre dôležitých ľudí, ktorí rozhodujú o sociálny projektoch. V minulom roku sme viac písali o tom, čo je dôležité vedieť, keď program Učenie pre život spúšťame, v tomto sme sa zamerali na to, ako tie programy po celom Slovensku fungujú do detailu,“

vysvetľuje Želinská.

Viac o programe „Učenie pre život“ nájdete na https://ucenieprezivot.sk/.

Tri príbehy

Gabika a Jarko

Pani Gabika jepre svoje dve vnúčatá Dianku a Jarka mamou, starou mamou a otcom v jednej osobe. Deti si osvojila po smrti syna, keď jej nevesta začala žiť s novým partnerom. Gabika sa obracia ako vie, aby vnúčatám zabezpečila dobrý život. Aj preto sa rozhodla zapojiť, vôbec ako jedna z prvých „mám“, do nášho programu Učenie pre život v materskom centre Bakomi v Banskej Štiavnici.

Dianka navštevuje špeciálnu školu a Jarko chodí prvý rok do škôlky, kam nastúpil neskôr, pretože trpel úzkosťou a mával nočné mory. Gabika s ním navštevuje pravidelne psychológa a stav sa mu postupne zlepšuje. Veľmi mu v tom pomáha aj pravidelná návšteva materského centra a rôzne aktivity, ktorým sa tam venuje. Keď Jarko začal navštevovať program, bol veľmi utiahnutý a veľmi opatrný.

Od svojej starej mamy sa nepohol ani na krok, takmer nehovoril a len pozoroval, čo sa vôkol neho deje. Pri každom pokuse niečo urobiť potreboval odobrenie od dospelého. Dnes je z Jarka vďaka dlhodobému a trpezlivému úsiliu smelší, odvážnejší a aktívnejší chlapec. Viac si verí, rád skúša rôzne aktivity a objavuje svet. Kontakt s inými mu už nie je nepríjemný, rád sa zapája do hier a rôznych aktivít s deťmi aj dospelými.

Aj pani Gabika hovorí, že je dnes z Jarka úplne iný chlapček. Obe vnúčatá sa každý týždeň tešia do materského centra a spolu s nimi sa teší aj Gabika, ktorá si v centre vytvorila nové priateľstvá.  Pre svoje vnúčatá si vysnívala lepší život, v ktorom z nich vyrastú šikovní a vzdelaní ľudia. Veríme, že aj vďaka programu Učenie pre život jej sny neostanú len snami.

Gabika a Jarko

Janka a Nelka

Janka je mamou troch detí. Ako sama hovorí, je to ten najúžasnejší pocit na svete, ale zároveň aj psychicky a finančne náročná situácia. Keďže manžel pracuje, aby vedeli pokryť svoje výdavky, Janka venovala všetok svoj čas svojim deťom. Chýbal jej kontakt s inými ľuďmi, pretože bolo pre ňu ťažké ísť s tromi malými deťmi niekam preč.

Veľmi tiché, ostýchavé a neustále zavesené na maminke boli po príchode do programu Učenie pre život aj jej tri deti. V materskom centre Medulienka v Leviciach sa však celej štvorici hneď zapáčilo a postupne začali napredovať. Deti boli čoraz odvážnejšie, jazýčky sa im začali rozväzovať a s ľuďmi, ktorých poznali, už ľahko nadväzovali kontakt. Starší chlapci už chodia do škôlky a dva a polročná Nelka s radosťou navštevuje materské centrum, kde so svojou mamičkou navštevujú montessori kurzy.

Líderka materského centra Maťka otvorila nové obzory aj Janke. Zistila, že nemusí byť len sama doma, ale môže sa aj popri troch deťoch realizovať. Vďaka povzbudeniu, ktoré v centre dostala, ako sama hovorí, rozkvitla. Začala sa aktívne venovať pečeniu nielen pre svoje okolie, ale aj ľudí, ktorí sa dozvedeli o jej skvelých cukrárskych zručnostiach.

Janka však postupne začala snívať ešte o niečom ďalšom. Koncept materských centier sa jej tak zapáčil, že vo svojej rodnej dedine zakladá vlastné materské centrum, pretože chce túto myšlienku posúvať ďalej a pomáhať ďalším mamičkám, akou bola aj ona. Centrum už navštevuje aj Jankin manžel, ktorý tam s deťmi začal tiež tráviť čas. Život celej rodiny sa zmenil k lepšiemu a to aj vďaka príležitosti, ktorú Janka dostala – programu Učenie pre život.

Janka a Nelka

Veronika a Zoe

Veronika prišla so svojou dcérkou Zoe do programu Učenie pre život na základe odporúčania Centra včasnej prevencie v Leviciach. Zoe má Downov syndróm a už na prvý pohľad vidno, že je výnimočná. Je radostná, stále sa usmieva a vďaka programu robí postupne pokroky. Zoe je veľkou výmyselníčkou, no má problém zotrvať pri niečom dlhšie. Všetko ju rýchlo omrzí s výnimkou kníh a nádoby s ryžou, v ktorej by sa hrala celé dni. Týmto spôsobom si cibrí pozornosť aj jemnú motoriku, čo je u detí s Downovým syndrómom dôležité.

Veronika mala spočiatku strach z toho, ako ju a Zoe ostatné mamičky príjmu, ale jej obavy boli úplne zbytočné. Veronika našla v materskom centre Medulienka vrúcnosť, pochopenie, obdiv a srdečné privítanie. Pre iné mamičky v centre sa stala Veronika symbolom odvahy a životného optimizmu. Zároveň zistila, že nielen ona, ako mama dieťaťa so špeciálnymi potrebami, sa borí s každodennými starosťami a občasnými neúspechmi, ale že podobné situácie zažívajú aj iné mamy.

Hovorí, že je krásne sledovať, ako sa Zoe zapája do hry s inými deťmi, ktoré nevidia žiadne rozdiely a jej dcérku berú ako svoju rovnocennú kamošku. Práve v tom je program Učenie pre život jedinečný. S láskou a pochopením ukazuje, že byť iným je úplne normálne a integrácia špeciálnych detí medzi tie ostatné je nesmierne dôležitá a prínosná pre obe strany.

Veronika a Zoe