V dôsledku pretrvávajúcej pandemickej situácie sa nemohli na Slovensku uskutočniť viaceré plánované slávnostné podujatia v súvislosti s dvojstým výročím narodenia významnej osobnosti slovenských dejín a Banskej Bystrice – Andreja Sládkoviča.

Andrej Sládkovič (1820 – 1847)

Andreja Sládkoviča, vlastným priezviskom Braxatorisa, charakterizoval jeho priateľ a životopisec Ľudovít Grossmann týmito slovami:

 „Jeho duch túžil po vyššom, ideálnejšom živote, on považoval vzdelanosť a osvetu svojho ľudu za tú najistejšiu a najvýdatnejšiu zbraň, ktorou možno víťazstvo práva a pravde slovenskej vydobyť. Ako bol vždy neohrozeným bojovníkom za pravdu, tak keď bojoval, bojoval len proti zásadám a nie proti osobám, a keď napádal, napádal len zámery práva v pochybnosť uvádzajúce a šliapajúce a nie osoby. Ba bol som svedkom, keď sa svojho vôbec známeho protivníka práve ešte ujal a ho zastával, hovoriac: To naskrze nemôžem dopustiť, žeby sa tak vzdelaný muž natoľko mohol zabudnúť.“

Andrej Sládkovič bol spätý aj s Banskou Bystricou. Ako evanjelický farár pôsobil v Radvani, kde je aj pochovaný spolu so svojou manželkou.

Marína Pišlová a Andrej Sládkovič

Elektronické knihy Detvan a Marína v talianskom vydavateľstve MHG Agency

Za povšimnutie stojí počin počin talianskeho vydavateľstva MHG Agency v Ríme, ktorého editorka Marina Hostanca Grossi je slovensko  – talianskej národnosti. V roku dvojstého výročia narodenia Andreja Sládkoviča a v deň pripomenutia si 200. výročia narodenia Maríny Pišlovej (8. septembra ) prinieslo toto vydavateľstvo  na knižný trh nové vydania Sládkovičových diel Detvan a Marína.

Marina Hostanca Grossi j

Vydavateľstvo MHG prezentovalo obe diela vo forme elektronických kníh, bohato a netradične ilustrovaných, s cieľom čo najviac ich priblížiť mladej slovenskej generácii, ktorá je súčasťou európskej mládeže. Na jednotlivých projektoch pracovali slovenskí umelci Mgr. art. Ľubomír Korenko a Mgr. Tomáš Hulík, ale aj  Fabrizio Brugnoni a Asia Montesanti z Talianska.

Doslov k týmto dielam napísala Dr. Irena Bilińska, ktorá sa zaoberá romantickou literatúrou 19. storočia a pripravila kritické vydanie poézie Andreja Sládkoviča, jedného z popredných slovenských romantikov (Bratislava, 2014). Je autorkou vedeckých článkov o slovenskej, českej a poľskej literatúre a kultúre v tejto oblasti. Pôsobila v Ústave slovenskej literatúry SAV. Momentálne pracuje na Varšavskej univerzite.

Detvan

Vydanie básnickej skladby Detvan  je oslavou tvorby Andreja Sládkoviča pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Čitateľom sa predstavuje bohato ilustrovaná elektronická kniha autora Mgr. art. Ľubomíra Korenka. Doslov k dielu spracovala Dr. Irena Bilińska.

Vydanie básnickej skladby Detvan, popri Maríne druhého najznámejšieho diela Andreja Sládkoviča, je nielen poctou jej tvorcovi, velikánovi slovenskej romantickej literatúry, pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, ale aj príležitosťou na poukázanie, ako Sládkovičovo dielo rezonovalo v jeho generácii, ako sa s ním vyrovnávali literárni historici počas celého 20. storočia a ako ho reflektuje súčasná literárna veda.

Dr. Irena Bilińska

Sládkovičov Detvan napĺňa biedermeierovské estetické požiadavky na viacerých úrovniach. Môžeme ich sledovať prostredníctvom osobnostných vlastností hrdinu, prírodného prostredia, detailných opisov, zlaďovania protivenstiev a zmierňovania protikladov, zdôrazňovania mravnosti i viery ako základov usporiadania sveta. Sviatočnú atmosféru skladby dotvárajú veršová výstavba verša a jeho melodickosť.

Marína

Vydanie básnickej skladby Marína je oslavou tvorby Andreja Sládkoviča pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, ale aj 200. výročia narodenia Maríny Pišlovej. Elektronická kniha je bohato ilustrovaná fotografiami Fabrizia Brugnoni a Tomáša Hulíka Doslov k dielu spracovala Dr. Irena Bilińska.

Básnická skladba Marína, ktorú Andrej Sládkovič napísal v rokoch 1844 – 1845 a ktorá prvý raz vyšla v roku 1846, predstavuje nielen vrcholné dielo slovenskej romantickej poézie, ale zároveň prvú a jedinú básnickú knihu vydanú v štyridsiatych rokoch 19. storočia v štúrovskej slovenčine.

Básnik v nej – v kontexte reflexií o láske k žene, životu, okolitému svetu, rodnému kraju a k dobovo aktuálnym otázkam vlastenectva a národnosti – ponúkol nový pohľad na lásku, keď ukázal, aké kultúrne, estetické, mravné, národnostné a filozofické bohatstvo môže láska obsiahnuť.