Vzájomná spolupráca Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) so Slovenským rybárskym zväzom (SRZ) prináša prvé výsledky pri záchrane jedného z ohrozených pôvodných druhov rýb. Jedná sa o karasa zlatistého.
Záchrana karasa zlatistého na Slovensku
V zrevitalizovanom rybníku v Žiari nad Hronom prebieha záchranný chov chráneného karasa zlatistého (Carassius carassius), ktorý je druhom národného významu. Úspešný priebeh chovu potvrdil aj aprílový odlov spojený s odberom vzoriek na genetické analýzy.
Karas zlatistý, predtým obyčajný, je našou pôvodnou kaprovitou rybou, ktorá v minulosti bežne obývala stojaté nížinné vody, ako sú mŕtve ramená alebo menšie husto zarastené rybníčky.
Ako uvádza hydrobiológ ŠOP SR Juraj Hajdú:
„V súčasnosti populáciu karasa zlatistého ohrozuje okrem straty vhodných biotopov aj nepôvodný karas striebristý. Našim cieľom je preto po úspešnom odchove novej generácie postupný návrat tohto chráneného druhu na vhodné lokality do voľnej prírody. Vo významnej miere bude však úspešnosť tohto projektu záležať aj na miestnych rybároch, aby v takýchto lokalitách nevysádzali nepôvodného karasa striebristého. Jeden z faktorov, ktorý podporuje šírenie karasov striebristých vo voľnej prírode, je totiž práve človek. Rybári ho často používajú ako nástrahovú rybu.“
Nezvratnú škodu tiež spôsobujú chovatelia okrasných foriem karasa tzv. „koi“, ktoré po zrušení chovu často vypúšťajú do voľnej prírody.
S realizáciou záchranného chovu karasa zlatistého sa začalo v máji minulého roku na základe zmluvy o spolupráci medzi ŠOP SR a Miestnou organizáciou SRZ Žiar nad Hronom.
„Náhradný biotop karasa sme zrekonštruovali na vlastné náklady na pozemku v blízkosti odstavného ramena Hrona. Ide o kruhové jazierko s hĺbkou cca. 120 cm a s plochou približne 80 m2. Jazierko je čiastočne zatienené brehovým porastom vŕb a jelší, pričom brehy sú porastené rôznorodou bylinnou mokraďovou vegetáciou,“
vysvetľuje okolnosti vzniku záchranného chovu Richard Štencl zo SRZ Rada Žilina.
Generačný materiál pre záchranný chov bol získaný odlovom z voľnej prírody z lokality na Podunajskej nížine, ktorá je vyhláseným územím európskeho významu. Do chovného jazierka v Žiari nad Hronom tak bolo v máji 2022 dovezených 20 dospelých jedincov, pričom už v auguste rybári spolu s ochranármi zaznamenali rybí plôdik v počte niekoľko desiatok až stoviek jedincov.
Tohtoročný kontrolný aprílový odlov potvrdil prvé úspechy záchranného chovu a v spolupráci s Katedrou ekológie Prešovskej univerzity boli odobrané vzorky biologického materiálu na analýzu DNA. Počas odlovu tajomník SRZ Bohuš Cintula uviedol:
„V rámci SRZ uvažujeme o podpore chovu karasa zlatistého aj vo väčších rozmeroch s cieľom rýchlejšieho návratu do voľnej prírody. V spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR máme okrem karasa aktuálne otvorený aj projekt na záchranu blatniaka tmavého.“
ŠOP SR sa podieľa taktiež na paralelnej aktivite záchrany karasa zlatistého v Košiciach, kde bolo v spolupráci s Botanickou záhradou a košickou Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika na rovnaký účel novo vytvorené jazierko v areáli Botanickej záhrady.
V závere podujatia vedúci odboru monitoringu ŠOP SR Andrej Saxa povedal:
„Spolupráca ŠOP SR so SRZ je nesmierne dôležitá najmä v oblasti výskumu a monitoringu, nielen chránených druhov rýb, ale aj vodnej fauny a na vodu viazaných živočíchov v širšom zmysle. Práve rybári nám môžu pomôcť tým, že v teréne vykonávajú činnosti v súlade s ochranou prírody, a tak spoločne môžeme zachovať naše ekosystémy vodných tokov pre budúce generácie.“
Karas zlatistý
Predtým karas obyčajný je našou pôvodnou kaprovitou rybou, ktorá sa v mnohom podobá kaprovi. Je to druh obývajúci teplé stojaté vody často s nedostatkom kyslíka v letnom i zimnom období. Vďaka životu v nepriaznivých podmienkach je karas veľmi odolná a životaschopná ryba.
Od kapra sa rozozná neprítomnosťou fúzikov. Naviac má karas kratšiu a klenutejšiu chrbtovú plutvu než kapor a menšie ústa. Sfarbenie týchto rýb sa pohybuje od krásnych zlatých rýb z plytkých čistých tôní cez sivasté striebristé jedince z hlbších kalných vôd až po malé tmavé karasy z vyhnívajúcich malých tôní.
Karas nie je veľmi atraktívnou rybou prežívajúcou všade tam, kde sa mu momentálne darí. Takých miest však postupne ubúda. Z niektorých lokalít ho navyše pomaly vytláča zavlečený karas striebristý (má väčšie šupiny, rovnejšiu chrbtovú plutvu a striebristejšie sfarbenie).
A takto zachraňujú karasa obyčajného v Čechách:
Zdroj: Kristína Bocková a (tom) , Foto: ŠOP SR a ilustračné