Všetci kresťania slávia 6.januára sviatok Troch kráľov. Na východe to bol sviatok Zjavenia Pána už od 3. storočia, na západe sa rozšíril až o storočie neskôr v liturgiách.

Ide o jeden z najstarších kresťanských sviatkov, ktorým si cirkev pripomína tri zázraky. Tým prvým je príchod mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Vtedy Boh cez svetlo hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom sveta. Potom to bol Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.

Traja králi je označenie troch mudrcov opísaných v Evanjeliu podľa Matúša. Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Od čias Oringena sa začínajú považovať za svätcov. Ich mená sú: Gašpar, Melichar a Baltazár,  aj keď sa objavujú až v neskorších dobách.

Majú bohatú ikonografiu. Niekedy sa zobrazujú ako starý muž, potom mladý a muž v strednom veku. Najčastejší zvyk je maľovať jedného z troch ako černocha.

Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar cisára Fridricha Barbarosu. Dostal ich z Milána v roku 1164, kam sa vraj dostali v 5. storočí z Carihradu. Ľudia ich pokladali za patrónov cestujúcich, ale cirkev vyhlásila namiesto nich sv. Krištofa.

Počas tohto sviatku sa posväcujú domy. Nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20 – C + M + B – 17 (Christus mansionem benedicat – Boh nech žehná tento dom). Toto označenie  sa však často chybne vyjadruje ako 20 – G + M + B – 17 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.

V katolíckych kostoloch kňazi počas omší vo sviatok Troch kráľov posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky.

Veriaci si 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, ale od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, vždy v nedeľu po Zjavení Pána.