Na Slovensku je 15. september štátnym aj cirkevným sviatkom Sedembolestnej Panny Márie. Tentoraz pripadol na nedeľu. Pripomeňme si históriu vzniku tohto sviatku a jeho význam pre slovenský národ.

Patrónka Slovenska

Symbol Sedembolestnej Panny Márie sa vzťahuje na jej bolesti. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná patrónkou Slovenska. V roku 1927 pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska a pripomíname si ju každoročne 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom.

Pre celú Rímskokatolícku cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska.

Jej národnou svätyňou sa stal chrám v Šaštíne s dlhým zoznamom zázrakov uskutočnených na príhovor Panny Márie. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

Bazilika minor v Šaštíne

Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky, medzi ktoré patrí:

1. proroctvo Simeona v chráme, ktorým predpovedal osud jej Syna
2. útek Svätej rodiny do Egypta
3. strata dvanásťročného syna Ježiša v chráme
4. stretnutie Matky so synom Ježišom na krížovej ceste
5. Ježišovo ukrižovanie a smrť
6. Ježišovo snímanie z kríža
7. pochovanie Ježiša do hrobu

Nepoškvrnená Panna a Matka prežíva utrpenie svojho čistého a nevinného Syna, ktorý sa pre nás stáva Obetou milou Bohu, aby nás vykúpil.

Sedem bolestí Panny Márie

Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že „jej vlastnú dušu prenikne meč”.

Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných.

Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12 – ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas Veľkonočných sviatkov.

Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení svojho syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom.

Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

Sedembolestná Panna Mária

Prežívanie sviatku

Slováci Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že „ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na území Slovenska najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov.

Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery.

Prezident SR Peter Pellegrini po svätej omši v Šaštíne povedal:

„Myšlienky v dnešný sviatočný deň venujem pokornému ucteniu si Sedembolestnej Panny Márie, patrónky nášho Slovenska. Myslím aj na všetkých, ktorým extrémne počasie sužujúce krajinu, žiaľ, nedovoľuje účasť na svätej omši. Skúsme sa však aj tak na chvíľu zastaviť, v tichosti sa zamyslieť a inšpirovať sa príkladom našej patrónky. Chcel by som všetkých povzbudiť, že len ak sa napriek starostiam, trápeniam a náročnej dobe, ktorú žijeme, dokážeme spojiť pre spoločné dobro, môžeme ako národ napredovať. Zlobou, nenávisťou a útokmi na druhých len preto, že majú iný názor, sa dopredu nepohneme. Verím, že dnešný sviatok je dobrou príležitosťou pre zomknutie Slovenska a že každý z nás v sebe nájde viac pokoja.“

Prezident Peter Pellegrini na omši v šaštínskej bazilike minor