O medveďoch a ich stretoch s človekom sa už narozprávalo veľa a kadečo. Málokedy sa už hovorí o pytliactve, nehovoriac o strieľaní medvedích mláďat. Žiaľ i to sa stalo v okolí Banskej Bystrice.

Policajné pátranie po pytliakovi

Polícia v Banskej Bystrici práve teraz rieši prípad pytliactva, ku ktorému došlo v katastri obce Ponická Huta.

„Bolo tu nájdené zastrelené mláďa medveďa hnedého. Medvieďa malo prestrelené obidve zadné nohy. Ku skutku došlo pred 4 až 5 dňami. Po pytliakovi, ktorý sa neštítil zabiť takéto medvieďa pátrame,“

uviedlo Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici na policajnom Facebooku.

Medveď hnedý na Slovensku

Pretože sa medvede pohybujú na rozsiahlych územiach a žijú skrytým spôsobom života, je ťažké určiť ich presný počet. Okrem samíc s mladými, vedú medvede prevažne samotársky život. Niekedy sa zhromaždia k väčšiemu sezónnemu zdroju potravy, akým sú ovocné stromy alebo poľovnícke návnady. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že na Slovensku dnes žije 700 – 900 medveďov.

Medvede žijú vo väčšine pohorí stredného a severného Slovenska – Vysoké, Západné, Belianske a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Slovenské Rudohorie, Poľana, Strážovské vrchy či Východné Karpaty.

Potrava

Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 85 – 90 % jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedí jedálniček pestrejší. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.

Hibernácia

Zimný „spánok“ im umožňuje šetriť energiu v čase, keď je nedostatok potravy. Toto obdobie trvá zväčša od decembra do februára alebo marca, v závislosti od dostatku potravy, počasia, lokality aj jedinca. Pre brloženie potrebujú územie bez rušivých vplyv. Úmrtnosť medveďov počas zimy je oveľa nižšia ako u mnohých iných zvierat.

Mláďatá

Medvede sa pária od mája do júla. Mláďatá sa rodia v zime, keď je medvedica v brlohu. Po narodení vážia menej ako 0,5 kg. Medvieďatá ostávajú s matkou až do veku 2,5 roka, hoci aj tohoročné osirotené mláďa dokázalo prežiť. Dospelé samice mávajú 1 – 3 mladé (zriedkavo 4 – 5) každé 2 – 3 roky. Kvôli pomerne nízkym prírastkom je populácia medveďa ohrozená nadmerným lovom.

Medvieďatá vychádzajú von asi po troch mesiacoch. Na začiatku sa medvedica zdržiava s nimi v blízkosti brloha, aby ich mohla chrániť, hoci aj pred iným medveďom. Samec sa na výchove nepodieľa. Matka ich postupne učí hľadať potravu, prekonávať prekážky, liezť na strom, schovať sa v prípade nebezpečenstva, ale ich aj trestá za neposlušnosť úderom labou.

Malé medvede sa aj samé pripravujú do života. Sú zvedavé, skúmajú svoje okolie, chytajú hmyz a navzájom sa hrajú, zápasia či naháňajú.

Veľkosť

Dospelý samec dosahuje hmotnosť 140 – 350 kg, dĺžka od nosa po chvost 170 – 220 cm, výška v lopatkách 95 – 130cm. Samice sú menšie, obyčajne 80 – 200 kg, dĺžka 160 – 200 cm, výška 90 – 110 cm.

Stretnutie s medveďom

Väčšina medveďov je opatrná a zvyčajne od ľudí utečie, ale malé percento stretnutí môže skončiť útokom. Prevažná časť zranení je spôsobená medveďom reagujúcim v sebaobrane, pretože sa cíti ohrozený. Môže byť napríklad prekvapený, vyrušený alebo vyprovokovaný.

Niekedy si medveď zvykne získavať potravu od ľudí a môže sa správať agresívne. Zníženie rizika útoku je predovšetkým v tom, aby sa predišlo takýmto situáciám. Využitím jednoduchých preventívnych opatrení, šanca stretnutia či prilákania medveďa je značne nižšia. Ak stretnete medveďa a viete, čo treba robiť, môže to výrazne ovplyvniť, ako bude medveď reagovať.

Hoci medvede sa zvyčajne budú snažiť vyhnúť ľudom, niekedy si nás nemusia všimnúť, napríklad, keď oddychujú, alebo sa kŕmia, alebo keď je náš príchod zakrytý terénom či vegetáciou, smerom vetra, alebo inými zvukmi.

Aby sme sa vyhli náhlym stretnutiam, ktoré by mohli vyprovokovať obranný útok, treba byť ostražitý v lese aj jeho blízkosti, predovšetkým ráno, večer a v noci, keď sú medvede aktívnejšie, ale tiež počas dňa v hustej vegetácii alebo blízko zdrojov potravy.

Neprilákajte medveďa

Pachy z jedla a odpadky, ale aj kompost či odpadová voda z varenia sú silným lákadlom.. Niekoľko zranení bolo spôsobených medveďmi, ktoré boli naučené brať si potravu od ľudí, takže nepribližujte sa ani nekŕmte medvede, aj keď sa zdajú byť krotké.

Aj stretnutie medveďa na krátku vzdialenosť zriedkavo vedie k útoku, častejšie medveď utečie. Ale keď vidíte medveďa a ten hneď neodíde, to čo urobíte Vy, môže mať dôležitý vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Ostaňte stáť a rýchlo zhodnoťte situáciu. Ak ste sa nečakane stretli s medveďom na bližšie ako 100 m, opatrne sa snažte zväčšiť vzdialenosť medzi Vami.

Nebežte – mohlo by to vyprovokovať prenasledovanie. Neodporúča sa kričať na medvedicu s mláďatami alebo na medveďa, ktorý nevie o Vašej prítomnosti, pretože toto by stále mohlo vyprovokovať útok. K medveďovi sa nikdy nepribližujte, a to aj v prípade, že sa zdá byť pokojný.