Oblasť Laskomera má viacero miest a javov, ktoré stoja za pozornosť. Nachádzajú sa tu obľúbené cyklistické singletraily – špeciálne cyklotrasy určené pre adrenalínové horské jazdy s prirodzenými aj dobudovanými prekážkami. Na svoje si však prídu aj peší turisti, ktorí si môžu vybrať hneď z niekoľkých trás.

Náučný chodník v Laskomeri

Nechýba nádherná príroda či atraktívne výhľady na mesto a okolité pohoria. Prechádzku v tejto lokalite teraz môžete spojiť aj s poznávaním. Na základe iniciatívy zosnulého poslanca mestského zastupiteľstva Ľubomíra Motyčku sa mesto a Mestské lesy Banská Bystrica pustili do realizácie náučného chodníka, ktorý má takmer 7 km. V Laskomeri tak pribudlo 29 tabúľ, vďaka ktorým sa dozviete mnoho zaujímavých informácií.

Prechádzka vám bude trvať maximálne dve hodiny a na svoje si prídu malí i veľkí turisti. Čo táto lokalita ponúka? Nájdete tu biotopy európskeho významu, vápencové bučiny a reliktné borovicové porasty – buky a borovice staré aj viac ako 300 rokov. Územie je bohaté na výskyt vstavačovitých rastlín.

Rastie tu minimálne 26 druhov orchideí, napr. aj tá najväčšia – črievičník papučkový. V tejto lokalite nájdete aj tis obyčajný, najmä na Lackovom grúni a v prírodnej rezervácii Uňadovo.

Dominantnou drevinou je jelša lepkavá, prímes často tvoria jaseň štíhly, vŕba krehká a čremcha obyčajná. Hospodársky význam týchto porastov býva zanedbateľný, oveľa významnejšia je ich ochranná funkcia. V Laskomerskej doline je výborná klíma a tiež dostatok vody.

Laskomer ukrýva mnohé prírodné krásy, chránenú flóru a faunu a je len na vás, ktorý z turistických chodníkov si vyberiete.

A takto sa rodili Lakomerské singletraily:

Vedeli ste, že? 

Až 21 prameňov umožnilo na konci 18. storočia vybudovať Laskomerský vodovod, ktorý bol do roku 1950 jediným vodovodom zásobujúcim pitnou vodou celú Banskú Bystricu.

Už za čias, keď tu pôsobil Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, bola voda z Laskomera slávna.

Celková dĺžka privádzačov a vodovodnej siete bola 24 km.

Vodovod navštívil aj vtedajší richtár mesta Július Cesnak, o čom je pri prameni aj písomná zmienka.

Laskomerská voda striekala aj z vodometu na hlavnom námestí (Námestie SNP).

V minulosti boli v Laskomerskej doline situované stupy na výrobu pušného prachu.

V blízkosti náučného chodníka sa nachádza archeologická lokalita – praveké výšinné sídlisko Ostrý vrch.

Husté lesy a strmé kopce Hámorskej doliny, na Lackovom Grúni a Čmeľovej, boli svedkami bojov počas 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania.

Táto lokalita poskytovala úkryt v bunkroch nielen Podlavičanom, ale aj partizánom čiè rumunskej armáde.  O potôčiku sa hovorí, že je zlatonosný. Možno preto, že niekedy dávno tu bola baňa Spasiteľ na ťažbu medi a zlata. V čase najväčšej baníckej slávy slúžil na pohon mlynov, v ktorých sa mleli suroviny a vyrábal sa z nich pušný prach.

Traduje sa legenda, že sa tu stretávali aj Božena Nemcová s Gustávom Kazimírom Zechenterom-Laskomerským.

Dolinu preslávili až do dnes známe prosperujúce ovocné sady plné jabĺk. Vyvážali sa až do Budapešti.  O jablká z Laskomera bol v zahraničí záujem, nakoľko v zime sú tu silné mrazy a škodcovia vymrznú.

Na vrchu Laskomer bol v roku 1936 postavený jeden z prvých vysielačov na Slovensku.è Počas 2. svetovej vojny sa preslávil ako „Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica“ a aj vďaka nemu vysielal svoje spravodajstvo rozhlas počas Slovenského národného povstania.

Pod anténou vysielača dodnes stojí anténový domček, ktorého múry sú posiate guľkami z guľometov.

Ľubomír Motyčka

Motyčkova „Bystrická hrkálka“

Laskomerčan Ľubomír Motyčka objavil v Laskomerskej doline zaujímavú odrodu červených jabĺk, ktorú nazval Bystrická hrkálka. Toto o nej napísal:

„Asi tak pred desiatimi rokmi ma zabolelo srdce, keď v Laskomerskej doline v Banskej Bystrici sused vypílil jabloň hrkálku. Jesenné červené jabĺčko. Keď je zrelé, jadierka jemne hrkajú. Navyše má výbornú chuť. Oficiálny názov nepoznám. Jablone mi prišlo ľúto a povedal som si, že duch Laskomerskej doliny sa na ľudí nahnevá.

Zháňal som vrúble. Po celej doline. Nič. Potom v Tajove. Aj som to zverejnil. Nakoniec som v decembri dostal vrúble zo Španej Doliny. Nie veľmi vydarené. Zo starého stromu, ktorý mal slabé prírastky. Skúsil som to. A jeden, jediný sa chytil. Ďakujem, milí darcovia. Stálo to za to.

Bystrická hrkálka

Ide o starú odrodu, ktorá do rodivosti nastupuje pomerne neskoro. Konár už aj pekne narástol, no dva roky po sebe kvety spálil mráz. A tohto roku to prišlo. Akurát, že jablká dozreli už teraz. Nečakali v tej horúčave na jeseň. Sú krásne, červené a na moju radosť, naozaj jemne hrkajú.

Prebudilo sa vo mne velikášstvo. Neviem, kde ešte táto jabloň rastie. No, ja som si ju už aj po svojom premenoval. Je to Bystrická hrkálka. Okrasa záhrady, dôvod prísť sa pozrieť, teraz na jablká a v decembri si prísť pre vrúble. Má pekné prírastky.

A naozaj som presvedčený, že aj z takýchto na pohľad skoro bezcenných maličkostí sa môže poskladať, nie masový a ničiaci, ale kultivovaný i krásny cestovný ruch, ktorý poteší telo i dušu.“