Pocta Jurajovi Sarvašovi – 173. Poetický večer pri sviečkach vo VKMK Fončorda

KULTÚRA
0 /

Verejná knižnica Mikuláša Kováča, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja pokračuje v organizácii podujatia na počesť známeho rodáka z Banskej Bystrice Juraja Sarvaša.

Pocta Jurajovi Sarvašovi

V utorok 13. júna sa v prednáškovej miestnosti pobočky Fončorda Verejnej knižnice Mikuláša Kováča bude konať výnimočné podujatie  – 173. Poetický večer pri sviečkach a uvedenie do života I. dielu kolekcie Anny Drevickej s názvom „Juraj Sarvaš …Od života k poézii, od poézie k životu…“. Týmto večerom chce knižnica vzdať úctu významnému slovenskému umelcovi Jurajovi Sarvašovi, rodákovi z Banskej Bystrice.

Juraj Sarvaš s Annou Drevickou

Juraj Sarvaš s Annou Drevickou

Zostavovateľka kolekcie a iniciátorka podujatia v knižnici Anna Drevická uvádza:

„Dotýkať sa Maestra, slovom, pohľadom, myšlienkou – tak by som vyjadrila jeden zo svojich pocitov, ktoré vo mne vyvolali potrebu vytvoriť knižnú kolekciu pre Juraja Sarvaša. Ale aby sa táto potreba zrodila, musel sa Maestro najprv dotknúť mňa na recitačnej súťaži – na celoslovenskom kole Vansovej Lomničky v Banskej Bystrici tým, ako prejavoval svoj vďačný obdiv a láskavosť k súťažiacim ženám – recitátorkám.”

Anna Drevická

Anna Drevická

Riaditeľka VKMK v Banskej Bystrici Iveta Babjaková sa vyznáva:

„Chceme vzdať hold veľkému človeku, jednému z najvýznamnejších majstrov poetického slova na Slovensku. Poetické večery Juraja Sarvaša, na ktoré chceme nadviazať, boli známe nielen atmosférou, ale i skvelými recitátormi. Nebude tomu inak ani v prípade 173. Poetického večera, kedy Ida Rapaičová prednesie obľúbené verše Juraja Sarvaša. Je pre nás cťou i záväzkom pokračovať v celoživotnom diele Majstra Sarvaša, ktorého s našou knižnicou spájalo dlhoročné priateľstvo s Mikulášom Kováčom.”

Iveta Babjaková

Iveta Babjaková

Juraj Sarvaš je známy nielen svojou láskou k poézii, ale i k svojmu mestu Banská Bystrica. Pod jeho vplyvom vyrástli generácie výborných recitátorov, je obľúbeným hosťom mnohých podujatí, kde jeho verše rozochvievajú mladých i tých skôr narodených.

173. Poetický večer pri sviečkach sa koná v utorok 13. júna od 18:00 hod. v pobočke knižnice Fončorda na Jilemnického 48 a je určený výhradne pozvaným hosťom. Pokračovanie plánuje Verejná knižnica Mikuláša Kováča už v októbri tohto roka.

Ida Rapaičová

Ida Rapaičová

Juraj Sarvaš (* 14. júla 1931 v Radvani)

Slovenský herec, scenárista, režisér a skvelý recitátor vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1955-1961 člen činohry DJGT vo Zvolene, od roku 1961 v Bratislave. Pedagóg Hudobnej fakulty VŠMU a dramatického odboru ĽŠU v Bratislave, od roku 1987 vedúci tajomník ZSDU.

Ochotníckej činnosti sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií vo zväzáckom súbore, neskôr v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici, kde zaujal ako Ján v Kozom mlieku (1949), Vinco v Bukoch Podpolianskych (1950) a v ďalších postavách.

Hereckým naturelom, impozantným mužným zjavom a príjemne zafarbeným, melodickým hlasom bol výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mladých mužov v súčasnom i klasickom repertoári zvolenskej činohry – Dr. Habura (Pacient stotrinásť, 1955); Braňo (Nepokojná mladosť, 1957); Rohoň (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959); Eben (Túžba pod brestami, 1959) a iné. Sklon k heroickému pátosu a expresívnemu hereckému prejavu zúročil v podaní viacerých shakespearovských postavách.

Juraj Sarvaš

Juraj Sarvaš

V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, v ktorých využíval realistické i štylizáciou ozvláštnené výrazové prostriedky: Dunois (Svätá Jana, 1961); Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963); Jevtušenko (Človek s puškou, 1977); Hermann (Bockerer, 1986) a ďalšie.

Uplatnil sa v hrách svetovej klasiky, i v postavách súčasníkov v hrách slovenských dramatikov. Popri práci v divadle, filme, televízii a v rozhlase sa venuje umeleckému prednesu. Hral vo viacerých televíznych inscenáciách pre deti a mládež. Uplatnil sa aj v dabingu. Pôsobil ako pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

 

Zdroj: Katarína Lehotská Mikuláková a (tom), Foto: archív a ilustračné