V týchto dňoch si pripomíname vojnovú tragédiu nevinných zavraždených vo vápenke v Nemeckej nemeckými nacistami a ich pomáhačmi z Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Od 5. – 11. januára 1945 tu podľa odhadov popravili až do 900 ľudí.

Nemecká 1945

Obec Nemecká sa do slovenských dejín výrazne zapísala v januárových dňoch 1945, kedy sa vápenná pec, situovaná na rozhraní chotárov obcí Ráztoka a Nemecká, stala nemým svedkom tragických udalostí.

Dňa 4. januára 1945 veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14 so sídlom v Banskej Bystrici SS-Obersturmführer Dr. Kurt Georg Herbert Deffner, spolu s veliteľmi nacistickej bezpečnostnej polície – Sicherheitspolizei, nacistickej bezpečnostnej služby – Sicherheitsdienstu, gestapa a kapitánom Vojtechom Košovským, poverencom Hlinkovej gardy pre Pohronskú župu, určili Kofroňovu vápenku za miesto hromadných popráv priamych účastníkov SNP, ich rodinných príslušníkov, sympatizantov Povstania a rasovo prenasledovaných osôb.

Kofroňova vápenka

Vápenka v Nemeckej sa ukázala z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp ako najschodnejšia cesta. Zároveň dúfali, že sa nikto nikdy nič nedozvie, lebo popol obetí a časti telesných pozostatkov zahladili vody rieky Hron.

K prvým hromadným popravám došlo 5. januára 1945. Popravu začal veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14 SS – Obersturmführer Dr. K. H. Deffner. Na vraždení obetí, ktoré na miesto popravy privážali priamo z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici resp. osôb zaistených počas razií v blízkom okolí, sa podieľali príslušníci Einsatzkommanda 14, Sicherheitspolizei, Sicherheitsdienstu, gestapa a tiež príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy z Považskej Bystrice, ktorým velil nadzbrojník Vojtech Hora so svojimi zástupcami Leom Buntom a Mikulášom Spišiakom.

Pamätník Nemecká

Poslednú popravu katani vykonali 11. januára 1945. Podľa záznamov uvedených v „Základnej knihe zaistencov“, ktorí boli väznení gestapom Krajského súdu v Banskej Bystrici, našlo smrť vo vápennej peci v Nemeckej aj 26 priamych účastníkov SNP. Išlo o Slovákov, Rusov, Francúzov, členov americkej vojenskej misie, o jednu Rumunku a 205 rasovo prenasledovaných osôb. Celkový počet obetí sa nedá presne vyčísliť, pretože nie všetky obete boli evidované. Predpokladá sa, že popravených bolo až do 900 osôb.

Podľa projektu architektov A. Béllu, E. Stančíka, M. Belluša a akademických sochárov K. Patakyovej a A. Viku bol obetiam fašistických represálií vedľa vápenky postavený pamätník symbolizujúci plameň pece a kľačiacu ženu. V roku 2019 sprístupnilo Múzeum SNP vďaka investícii z ministerstva kultúry verejnosti zrekonštruovaný Pamätník umučeným v obci Nemecká.

Historik o smrti Karoly Skuteckej – Karvašovej s manželom v Nemeckej

Dcéra Dominika Skuteckého maliarka Karola Skutecká – Karvašová ťažko znášala obdobie rasové prenasledovania počas II. svetovej vojny a niekoľkokrát si siahla na život. V lete 1943 sa pokúsila o samovraždu skokom do výťahovej šachty. Previezli ju do nemocnice zo zranení sa dlho liečila. Hoci na tom ešte nebola zdravotne dobre, krátko pred Vianocami roku 1944 ju s manželom zatkli. Už nemali  mená. Označili ich číslami.

Posledné pokusy o ich záchranu robil ešte banskobystrický katolícky biskup Andrej Škrábik, ktorý bol známy tým, že v biskupskej rezidencii ukrýval prenasledovaných účastníkov SNP. Paradoxne po vojne sa komunisti odmenili biskupovi tým, že po Víťaznom februári 1948 ho chceli pre nekompromisné postoje postaviť pred súd, čomu zabránila jeho choroba a predčasná smrť v roku  1950.

Karola Skutecká – Karvašová s manželom Ferdinandom a synom Petrom

„Zachrániť Karolu Karvašovú a jej manžela sa však už biskupovi nepodarilo. Ferdinand odmietol  opustiť imobilnú manželku a na smrť išli spoločne. Na zamaskovanie hromadných popráv v Nemeckej  používali kusy asfaltu, ktoré vytvorili kúdoly čierneho dymu. Malo to znemožniť šírenie zápachu spálených tiel. Popol nebohých potom sypali do Hrona,“

hovorí historik Jozef Ďuriančik.

Karola a jej manžel Ferdinand 9. januára 1945  našli spoločný hrob v mrazivom tichu vápenky v neďalekej Nemeckej, kde boli popravení. Ich jediný syn – spisovateľ Peter Karvaš tieto tragické udalosti v dejinách Banskej Bystrice prežil.

Karola so synom Petrom

Múzeum SNP: Čo zostalo po obetiach hromadných popráv v Nemeckej

Od hromadných popráv v Nemeckej uplynulo 79 rokov. Od 5. do 11. januára 1945 nemecké jednotky a príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy popravili niekoľko stoviek osôb (odhady obetí sú medzi 450 – 900).

Vápenná pec sa stala dejiskom neľútostných popráv účastníkov Povstania (Slovákov, Rusov, Francúzov, členov americkej vojenskej misie, jednej Rumunky), rasovo prenasledovaných, vrátane žien a detí. Popol obetí a časti telesných pozostatkov zahladili vody rieky Hron.

Pozostatky veci osobnej potreby, ktoré mali obete pri sebe môžete vidieť v expozícii Múzea SNP v Nemeckej.  Aj to málo, čo po nich zostalo, nám pripomína najtragickejšiu kapitolu slovenských novodobých dejín ako nemí svedkovia tej doby. Nezabudnime na nich!