V Thurzovom dome sa uskutoční krst publikácie „Menová reforma v Československu v roku 1919. Koruna na rázcestí.“ prostredníctvom live streamu na facebookovom profile Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
Krstným otcom publikácie bude Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Živé vysielanie sa spustí v utorok 21. apríla o 14:00 hod. na facebookovej stránke https://www.facebook.com/stredoslovenske.muzeum/.
Krátka anotácia k publikácii
Dejiny peňazí podstatne zasahujú aj do nášho každodenného života vo všetkých jeho podobách. Na troskách rakúsko-uhorskej monarchie vznikol československý štát, fungujúci na demokratickom princípe, čím sa začala nová éra slovenských dejín.
V marci 1919 sa uskutočnila zásadná menová reforma, ktorej výsledkom bolo nielen ponechanie názvu koruna pre peňažnú sústavu, ale aj jej etablovanie v novovzniknutom štáte.
„Publikácia sa zaoberá menovou reformou, jej významom, priebehom, ako aj ďalším finančným a ekonomickým vývojom v prvej Československej republike. Približuje aj politicko-spoločenskú situáciu pred rozpadom monarchie a zavedenie korunovej meny v roku 1892,“
uvádzajú k obsahu publikácie jej autori.
Bohatá obrazová príloha prináša pohľady na dobové platidlá, portréty významných osobností, reálie a základné dokumenty, ktoré formovali vývoj peňažníctva. Autormi publikácie sú PhDr. Marcel Pecník a Mgr. Peter Račko, PhD.
Menová reforma v Československu v roku 1919
Táto Rašínova menová reforma mala za cieľ oddeliť česko-slovenský peňažný obeh od ostatných častí bývalého Rakúsko – Uhorska Hlavným architektom tejto menovej reformy bol minister financií Alois Rašín. Jeho úlohou sa stala stabilizácia vojnou rozvrátenej česko-slovenskej ekonomiky.
Problém predstavovala predovšetkým Rakúsko-uhorská banka, ktorá vydávala do obehu miliardy bankoviek, aby inflačnými peniazmi splatila vojnové dlhy. Znamenalo to ale úplné znehodnotenie úspor.
V noci z 25. na 26. februára 1919 boli uzavreté hranice a bol zastavený všetok pohyb osôb a tovaru cez hranice, vrátane poštového styku. V dňoch od 3. do 9. marca sa uskutočnilo okolkovanie rakúsko-uhorských bankoviek a namiesto rakúsko-uhorskej koruny bola zavedená koruna česko-slovenská v pomere 1 : 1. Okolkované bankovky bolo potom až do júla 1920 možné vymeniť za nové česko-slovenské bankovky.
Reforma sa uskutočnila kolkovaním bankoviek Okolkovala sa polovica predloženej hotovosti a tá zostala v obehu. Druhá polovica sa zadržala ako nútená štátna pôžička. Boli vydané vkladné listy, teda vládne dlhopisy, ktoré boli vystavené na meno a boli neprevoditeľné. Týmto spôsobom sa stiahlo z obehu asi 34 % obeživa.
Zároveň bol vyhotovený súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, cenných papierov a vkladov. Tento súpis bol podkladom pre dávku z majetku a z prírastku majetku. Úlohou tohto opatrenia bolo eliminovať aktíva a majetok, ktorý bol inflačného pôvodu. Dávky boli výrazne progresívne a mali za cieľ odčerpať finančnú bezhotovostnú kúpnu silu a zdaniť vojnových zbohatlíkov.
V apríli 1919 bola zavedená koruna česko-slovenská, peňažná jednotka nového česko-slovenského štátu. Proti tomuto označeniu protestovalo množstvo historikov, ktorí namietali, že tento názov nemá oporu v českých dejinách. Navrhovali iné označenia, napr. sokol, říp a podobne.
Súčasne s tým sa pripravovali podmienky na zavedenie zlatého štandardu. Ústrednou úlohou bolo vytvorenie potrebných zlatých rezerv – zlatého pokladu štátu. Jedným zdrojom boli dobrovoľné dary (94 tisíc zlatých mincí a medailí, 64 kg rýdzeho zlata) a výnos štátnej pôžičky v zlate, striebre a cudzích valutách. Tak sa získalo 3 300 kg rýdzeho zlata, 272 000 kg rýdzeho striebra. Pôžička bola splatená do roku 1926.
Vykonanie aj výsledok reformy je dodnes považovaný za obdivuhodný krok. Česko-slovenská koruna sa stala jednou z najstabilnejších mien v Európe.
Problematickou okolnosťou bola skutočnosť, že v čase priebehu reformy neboli ešte ukončené versailleské mierové rokovania a stanovené definitívne hranice ČSR. Preto bola v niektorých oblastiach osídlených národnostnými menšinami reforma bojkotovaná.
Zdroj: Martina Saktorová a (tom), Foto: archív a ilustračné