Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.

Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota za panovania cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na kostoloch sa nezvoní, lebo zvony sú zaviazané, len sa rapká od štvrtka do soboty večera.

Vravelo sa, že zvony odletia do Ríma a vrátia sa až na Bielu sobotu, keď Kristus vstane z hrobu. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.

V katolíckych kostoloch sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba, ktorou je farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. Vo väčšine banskobystrických kostolov sa v tento deň  uskutočňovali obrady Veľkého piatku o 15:00 hod., po nich mali veriaci možnosť adorácie pri Božích hroboch.

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Podobné obrady sú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu – Veľkú noc slávi tento rok o týždeň neskôr. Termín Paschy sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.

Na Veľký piatok sa zachováva prísny pôst – nejedáva sa mäso. Ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi, sa chodili zavčas rána umývať do potoka. Potočná voda vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa povier sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko.

Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.