V minulosti bol okrasou mesta pod Urpínom. Zaujímavá parková architektúra, stromové aleje, množstvo kvetín, kultúrno-spoločenské podujatia a mnoho ľudí. Aj takto kedysi vyzeralo miesto, v ktorom Banskobystričanky a Banskobystričania trávili svoj voľný čas.

Zašlá sláva Mestského parku v Banskej Bystrici

Mestský park na Tajovského ulici však postupom času stratil svoj lesk i cveng a zostali v ňom najmä odumierajúce dreviny a staré stromy. Rokmi chátra. V minulosti obľúbené miesto nielen domácich, ale aj návštevníkov sa po rokoch dočká svojej obnovy. Cieľom samosprávy je park zachovať a citlivo zrevitalizovať pre nasledujúce generácie.

Park, ktorý sa nachádza západne od centra mesta, za vodným tokom Bystrica, má štvorcový pôdorys. Ohraničený je ulicami J. Kráľa, J. G. Tajovského, Ľ. Štúra a J. M. Hurbana. Jeho rozloha dosahuje 8,15 ha.

„Mestský park bol a stále je dôležitou lokalitou v meste pod Urpínom, ktorá plní nielen environmentálne poslanie, ale zároveň ide o jedno z obľúbených oddychových miest stretávania sa mnohých obyvateľov. Revitalizácia parku patrí medzi projekty, kde je nielen vítaný, ale priam nutný dialóg medzi zástupcami mesta s odborníkmi i obyvateľmi o tom, ako by mala národná kultúrna pamiatka po revitalizácii vyzerať,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Nádejný pokus o skutočnú revitalizáciu mestského parku narazil na odpor aktivistov

Banskobystrický mestský park vznikol  v roku 1896, kedy plán konečnej parkovej úpravy predkladal vtedajší mešťanosta Július Czesnák. Podľa návrhu umeleckého záhradníka Ármina Petza z Budapešti sa uhlopriečne chodníky doplnili o ďalšie radiálne s dvomi okružnými trasami a polkruhovými odpočinkovými zákutiami. Dnes je tento park s rozlohou 6,4 ha národnou kultúrnou pamiatkou.

O revitalizácii Mestského parku na Tajovského ulici sa začalo diskutovať už v roku 2000. Napriek tomu, že v priebehu ďalších rokov boli vypracované rôzne štúdie, projektové a ideové zámery, uskutočnila sa aj anketa medzi obyvateľmi, k uskutočneniu revitalizáciu parku nedošlo.

V roku 2018 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie a súhlasné záväzné stanovisko k pripravenému  projektu vybranej skupiny krajinných architektov a inžinierov  M PROJECT z Popradu, ktoré bolo podmienkou pre začatie procesu obnovy národnej kultúrnej pamiatky.

Veľmi nádejne vyzerajúci projekt, ktorý bol predstavený verejnosti pred piatimi rokmi, však narazil na odmietnutie zo strany rôznych záujmových skupín aktivistov a opozičných mestských poslancov, ktorým sa podarilo postupne zastaviť legislatívny proces na stavebnom úrade.

Mesto Banská Bystrica sa rozhodlo ukončiť ďalšie aktivity na revitalizácii mestského parku podľa pôvodného projektu Jedným z dôvodov bolo, že mestu sa napokon nepodarilo získať na obnovu parku  právoplatné stavebné povolenia.

Zároveň už boli ukončené výzvy na podávanie žiadostí o eurofondy (v prípade revitalizácie historického parku išlo o investíciu vo výške 1,6 milióna eur) v aktuálnom programovom období a došlo aj k zmene podmienok na ošetrenie drevín v parku, ktoré boli poškodené veternou smršťou.  Nový projektový zámer sa  samospráva rozhodla pripraviť participatívnym spôsobom za účasti verejnosti, podobne ako v prípade projektov Zelených sídlisk.

Participatívny proces

Zapojili sa do neho viac ako dve stovky obyvateľov, priniesol desiatky podnetov pre kvalitný návrh riešenia verejného priestoru parku. Spracované požiadavky verejnosti, ako aj zapracované požiadavky odborných útvarov mesta i Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici významne prispeli k tomu, že vzniklo kvalitné zadanie pre krajinársko-architektonickú súťaž návrhov na revitalizáciu mestského parku.

Súťaž sa uskutočnila v gescii Odboru architekta mesta MsÚ Banská Bystrica, ktorý k nej spracoval rozsiahlu dokumentáciu a zabezpečil celý jej priebeh po odbornej aj technickej stránke. Súťažné podmienky boli overené Slovenskou komorou architektov.

„Do súťaže, ktorú sme vyhlásili v októbri 2022, sa zapojilo dvanásť krajinársko-architektonických tímov. Kvalitu doručených prác hodnotila sedemčlenná medzinárodná odborná porota. Tvorili ju renomovaní domáci aj zahraniční autorizovaní krajinári a architekti,“

uviedol Martin Pavelek, architekt mesta.

Porota mala neľahkú úlohu

Zadanie na rekonštrukciu historického parku bolo náročné. Jedným z dôvodov bol fakt, že miesto je od roku 1994 národnou kultúrnou pamiatkou. Samotný návrh revitalizácie parku preto musí prihliadať na zachovanie jeho pôvodnej kompozície, ako aj priestorového usporiadania architektonických a vegetačných prvkov. Podľa medzinárodnej poroty boli jednotlivé návrhy na vysokej úrovni.

„V niektorých sa objavilo zopár originálnych riešení, ktoré môžu byť prínosom z hľadiska ďalšej práce. Výsledkom tejto súťaže je východiskový materiál slúžiaci na to, aby sa mesto Banská Bystrica dopracovalo k vytvoreniu zaujímavého a atraktívneho vnútorného priestoru,“

konštatoval Peter Vaňo, predseda poroty a zároveň autorizovaný krajinný architekt Slovenskej komory architektov.

„Cieľom súťaže nebolo vybrať dokonalý či hotový návrh, ale taký, ktorý má potenciál. Taký, ktorého autor o danom mieste uvažuje správne a pre investora sa stane dobrým partnerom pre ďalší postup. Myslím si, že sme vybrali kvalitný podklad i tím, ktorý dokáže zladiť požiadavky jednotlivých skupín, presvedčiť ich o najlepšom riešení, niektoré veci doladiť a hlavne zaistiť parku budúcnosť,“

dodala Jitka Vágnerová, členka poroty a autorizovaná krajinná architektka Českej komory architektov.

„Vidím obrovský potenciál v tom, že sme pomenovali degradáciu parku alebo stav, v ktorom sa nachádza. Videli sme množstvo návrhov, ako by mohol v budúcnosti vyzerať. Zhoda medzi porotcami bola celkom dobrá. Myslím si, že sme sa zhodli v hodnotení návrhov a veríme tomu, že sme sa rozhodli správne,”

vysvetlil Lukáš Cesnak, architekt a občiansky zástupca, ktorého si v rámci participatívneho procesu zvolila do poroty verejnosť.

Víťaz môže byť len jeden

Porota mala neľahkú úlohu. Vybrať z dvanástich návrhov ten najlepší, nebolo jednoduché. Napokon ale rozhodla. Víťazom sa stal kolektív GULAČOVÁ + ŠEREŠ architekti. Tím v zložení: Irenej Šereš, Lenka Gulačová, Romana Šašinková a Katarína Gáliková podľa odbornej poroty najlepšie dokázal identifikovať problémy a poukázal na celoročný potenciál mestského parku.

„Najväčšou výzvou v rámci zadania bolo skĺbiť históriu a existujúce hodnoty parku s novodobými požiadavkami na verejný priestor tak, aby poskytoval návštevníkom kvalitné prostredie na trávenie voľného času a zodpovedal požiadavkám 21. storočia. K hľadaniu funkčných náplní parku nám slúžili aj podrobne spracované podklady z participatívneho procesu k jeho obnove,“

doplnil architekt Irenej Šereš.

Porota v komentári k víťaznému návrhu, okrem iného, uvádza, že grafická prezentácia naznačuje radikálnu obnovu alejí, čo bude asi najcitlivejšou kapitolou prerodu celého parku.

„Revitalizáciu alejí vnímame ako nosnú tému, ku ktorej bude nutný podrobný dendrologický prieskum a následná diskusia s pamiatkarmi a správcami zelene, na základe čoho sa určí najvhodnejšia cesta, ako pracovať s touto citlivou témou. Naším zámerom však nie je odstrániť všetku existujúcu zeleň v priestore a vysadiť celkom nový park. Niektoré dreviny sú v zlom zdravotnom stave, a preto bude nutné veľmi dobre uchopiť celkovú obnovu zelene, nie len alejí,“

myslí si záhradná architektka Lenka Gulačová.

Neodmysliteľnou súčasťou parku je v jeho strede umiestnený drevený altánok, ktorý by po revitalizácii nemal byť situovaný v centre. Polemiku vyvoláva aj nová lokalizácia mýtneho domčeka, ktorú navrhol víťazný tím.

„Pôvodný návrh z roku 1896 altánok nemal, neskôr sa s ním uvažovalo mimo centrálny priestor. Altánok zároveň nemá žiadne pamiatkové ani architektonické hodnoty. Preto sme navrhli novotvar a jeho umiestnením uvoľňujeme centrálny priestor pre priehľady, pobytovú fontánu a rôzne aktivity, zároveň s ním altánok funkčne súvisí. Mýtny domček má svoje kvality a jeho replike sme prinavrátili funkciu knižnice v dotyku s relaxačnými plochami v tráve. Jeho pozícia je viac variabilná,“

dodal Irenej Šereš.

Úspešné boli aj ostatné návrhy

Na druhom mieste sa umiestnil návrh od architektonického tímu Sobota, s. r. o. Súťažný tím spracoval, podľa poroty, najprecíznejšiu analýzu riešeného priestoru, ktorá bola predpokladom druhého najkvalitnejšieho návrhu.

Predložené riešenie rešpektuje historický kompozičný princíp založený na jasne čitateľnej a vnímateľnej dispozícii, ktorá ostáva zachovaná. Tretie miesto obsadila spoločnosť zo susednej Českej republiky, M&P Architekti – krajinářská architektura.

K ich návrhu porota uviedla, že autorský tím priniesol veľmi jasnú a jednoznačnú koncepciu rekonštrukcie parku, pričom sa nesnažil dodržať len historický kompozičný základ, ktorý v plnej miere rešpektuje a obnovuje, ale ponúka aj pragmatickú postupnosť jeho obnovy. V druhej polovici apríla tohto roka bolo všetkých dvanásť súťažných návrhov vystavených v priestoroch historickej radnice. Súčasťou vernisáže bola aj prezentácia ocenených návrhov a diskusia s členmi poroty a víťazným tímom.

Ďalšie kroky smerujúce k obnove Výsledkom architektonickej súťaže je ideový návrh, v ktorom všetky prvky budú znovu overené a diskutované v rámci architektonickej štúdie. Výsledný projekt revitalizácie mestského parku, ktorý bude vypracovaný na základe víťazného súťažného návrhu, musí rešpektovať limity vyplývajúce zo zákona o ochrane pamiatkového fondu.

„Ďakujem všetkým tímom, ktoré sa do súťaže zapojili. Každý jeden nám ukázal svoju kvalitu a inšpiroval nás do budúcna aj pri riešení iných projektov. Som presvedčený, že v prípade tak dlho diskutovanej revitalizácie parku sme sa posunuli o významný krok vpred,“

uzatvoril súťaž primátor Ján Nosko.

Ďalej bude nasledovať druhá fáza verejného obstarávania a vypracovanie všetkých stupňov projektovej dokumentácie na revitalizáciu mestského parku, na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s víťazom súťaže.

Miesto popretkávané zeleňou

V mestskom parku je dnes takmer 700 stromov. Z drevín sa v ňom nachádzajú lipy, pagaštany, javory, jasene, jelše a miestami aj topole i orech čierny. Okraj jeho južnej časti lemujú platany. Vysadené sú tiež smreky, agáty, hraby, buky, bresty a strieborná forma smreka pichľavého. Prevládajú najmä domáce druhy.

Zaujímavosti o mieste, kam Banskobystričania v minulosti radi chodili, odzneli vlani, v rámci marcových Potuliek mestom.

„V parku pulzoval čulý spoločenský život. Obyvatelia tu trávili voľný čas najmä počas nedieľ a sviatkov. Miesto sa stalo oázou pokoja, príjemných prechádzok a posedení. Slúžilo na vzájomné stretávania sa rodín i romantických schôdzok milencov. Občerstviť sa bolo možné v záhradnej reštaurácii Park,“

prezradila účastníkom Potuliek sprievodkyňa Lýdia Búliková.

Spomienky zostávajú

Vyštudovaná historička, teoretička architektúry a výtvarného umenia, Klára Kubičková (* 15. august 1936 – † 25. november 2022) v jednom z posledných rozhovorov, ktorý poskytla, uviedla, že do príprav projektu treba zaangažovať nielen architektov, ale i dendrológov, záhradných architektov či dizajnérov.

„Ľudia s odbornou vysokoškolskou kvalifikáciou budú musieť byť stále prítomní aj po jeho obnove. Nevieme, či sa v závislosti od zmeny klímy nebude musieť meniť aj druh stromov, ako aj nízka výsadba. Ak prídu také búrky, aké sú v posledných rokoch a teplota sa stále bude stupňovať, tak tam treba iné stromy. Podobne bude nutné sledovať množstvo dažďa v pomere s umelým zavlažovaním. A môžu nastať ďalšie, zatiaľ nepredvídateľné, ale človekom riešiteľné problémy,“

povedala začiatkom roka 2022 Klára Kubičková, podľa ktorej mestský park by mal byť v 21. storočí kultivovaným prírodným prostredím pre telo aj dušu svojich návštevníkov.