Aj o týchto zámeroch sa dočítate vo volebnom programe predsedu ĽSNS a BBSK Mariana Kotlebu. Otázkou však je, čo v skutočnosti bude po voľbách 4. novembra.

Divadlo Štúdio tanca

Toto úspešné banskobystrické tanečné divadlo, jedinečné svojho druhu na Slovensku, je tŕňom v oku Mariana Kotlebu už dlhšie. Minimálne odvtedy, čo mu v auguste 2015 predseda BBSK ako štatutár zriaďovateľa DŠT stopol grant z Ministerstva kultúry SR vo výške 20.000 eur určený na organizáciu októbrového medzinárodného festivalu v Banskej Bystrici „Dni tanca pre vás“.

Dôvodom bolo video z vystúpenia švajčiarskeho divadla, v ktorom vystupovali aj nahí umelci. Také predstavenie však DŠT vo svojom repertoári nemalo a nemá. Rovnako scestné sa ukázali aj Kotlebove argumenty pri osekaní rozpočtu divadla na tvorbu nových inscenácií a hosťovanie zahraničných umelcov.

Na obranu Divadla Štúdio tanca a rovnako postihnutého Bábkového divadla na Rázcestí sa po celom Slovensku i v zahraničí zdvihla vlna protestov osattných divadiel a kultúrnych inštitúcií proti kultúrnemu barbarstvu predsedu BBSK. Protestoval aj minister kultúry Marek Maďarič, ktorý kvôli tomu navrhol zmenu prideľovania štátnych dotácií  priamo divadlám, bez potreby schvaľovania predsedami VÚC.

Kým pred dvomi rokmi si Marian Kotleba  vyrovnával účty s Divadlom Štúdio tanca cez financie, vo svojom volebnom programe už uvažuje o jeho zrušení:

„Zrušíme tzv. „divadlo“ Štúdio tanca, doteraz umelo živené a chránené poslaneckým klubom SMER + KDH. Uvoľnených 600 tisíc eur použijeme na podporu tradičnej kultúry – folklórnych súborov a folklórnych skupín.“

Podporil ho aj riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík, ktorý kandiduje na župana v Nitrianskom samosprávnom kraji:

„Boli obdobia, keď kraj na jedného návštevníka alternatívneho divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici doplácal aj 60-70 eur. Za 4 roky sa v tomto „divadle“ utopilo zhruba 600 tisíc eur. Nemôžeme ho donekonečna dotovať. Ak chcú, nech si hrajú a tancujú od večera do rána, ale nech si na seba zarobia sami.“

 Minister kultúry Marek Maďarič v ostrej reakcii na tieto povolebné zámery kotlebovcov  uviedol:

„To nie je o lepšom použití finančných prostriedkov, ale ide o drzý útok na priestor slobody, ktorý reprezentuje umenie. V blížiacich sa voľbách nejde len o lepšie fungovanie banskobystrickej župy, ale ide už o slobodu a demokraciu, Preto naliehavo vyzývam voličov v banskobystrickej župe, aby podporili demokratického kandidáta Jána Luntera.“

 Samotná riaditeľka bystrického DŠT Zuzana Ďuricová Hájková k snahám kotlebovcov zrušiť divadlo iba skonštatovala:

„Neprekvapuje nás to. My v tom štyri roky žijeme. Takže toto nie je nejaká novinka. Sme ideologický nepriateľ, ktorý nesklopil uši, naďalej robil svoju prácu. Oni sa s tým nevedia vyrovnať. Vonkoncom sa nás netýka, čo si dávajú do volebných programov a ako sa vyjadrujú.“

Projekt Krompáče a lopaty

 Vo volebnom programe Mariana Kotlebu sa objavil aj utopický projekt Krompáče a lopaty, ktorý sa snažil uviesť do života v roku 2014, ale nemal dlhého trvania a skončil krachom. Teraz by ho po voľbách obnovil a rozšíril:

„V rámci tohto programu sme dali prácu stovke dlhodobo nezamestnaných. Vláda ho však nasilu zastavila. V spolupráci s poslancami tento program dokážeme znova naštartovať!“

Pôvodne malo ísť podľa Kotlebu o akési pertpetum mobile:

„Moja vízia riešenia sú krompáče a lopaty na cestách druhej a tretej triedy miesto bagrov. Zamestnať x- ľudí, ktorí by inú prácu nemali šancu dostať a nebude to stáť ani korunu. Lopaty a krompáče sa dajú vyrobiť, nemusíme byť odkázaní na spotrebu a nákup. Formu sme preberali s akademickou obcou, budú to neziskovky alebo sociálne podniky. Keď to funguje v Rumunsku, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku.“

 Pravda je taká, že projekt „Krompáče a lopaty“ sa spustil prioritne v okresoch Revúca, Brezno a Rimavská Sobota, kde je vysoká nezamestnanosť. Nebolo to však zadarmo, ako tvrdil Kotleba. Obciam, ktoré počas pár mesiacov letnej sezóny zamestnali niekoľko desiatok svojich ľudí na pomocné práce pri cestách, poskytol kraj financie zo svojho rozpočtu  aj na potrebné náradie. Celkom tieto práce podľa našich informácií stáli kraj okolo 400.000 eur

Celé to budilo dojem akýchsi „krajských verejnoprospešných prác“ pri údržbe ciest či novodobých brigád socialistickej práce hradených krajom. Tie skutočné verejnoprospešné práce v mestách a obciach, ktoré vykonávajú dlhodobo nezamestnaní, financuje štát na celom Slovensku.

 Takto platená ručná práca zamestnancov niektorých obcí  pre kraj na cestách sa však robila na úkor zamestnancov Banskobystrickej regionálnej správy ciest a.s., ktorí to inak robili počas letnej údržby ciest strojmi  za mzdy.  Mimochodom tie im išli aj v čase, keď to robili pracovníci obcí.

Nehovoriac o (ne)efektivite týchto prác ručne. Napríklad 20 robotníkov upravilo denne asi 100 metrov rigolov za 6 eur na meter dĺžky. Keď pracovníci BBRSC použijú  prekopové frézy, tak s jednou sa urobí 4 – 5 tisíc metrov rigolov  denne za cenu asi 30 centov na meter dĺžky. Rovnako je to aj s kosením.

Celý projekt skončil kvôli svojej neefektívnosti skončil po letnej sezóne a o najatých pracovníkov sa opäť museli postarať obce za štátne peniaze. Nevedno, ako a načo by sa to opäť rozbiehalo týmto štýlom. Iba ak by išlo o predvolebnú propagandu…