Pred  750 rokmi, presne 3. mája 1270 zomrel uhorský kráľ Belo IV., ktorý je pupočnou šnúrou spojený s našim mestom.  O tejto historickej osobnosti píše Jozef Ďuriančík – historik, geograf, publicista a profesionálny sprievodca cestovného ruchu, ktorý miluje Banskú Bystricu.

Na prelome 1. tisícročia vzniká na strednom Dunaji nový štátny útvar – Uhorsko. Jeho súčasťou sa postupne po zániku veľkej Moravy stáva aj územie Slovenska. Tri storočia viedol novovzniknutý štát rod Arpádovcov. V tomto čase sa na uhorskom tróne vystriedalo 21 členov tohto rodu a 18. kráľ tejto dynastie Belo IV. bol tým panovníkom, počas ktorého vlády vznikajú prvé mestá na Slovensku.

Belo IV je  už ako 8 – ročný  korunovaný za mladšieho kráľa, ale panovania sa ujíma po smrti svojho otca  Ondrej II. v roku 1235. S otcom  nažíval v sporoch, pretože nesúhlasil s otcovou politikou rozdávania domáceho bohatstva vysokej šľachte, cudzincom a cirkvi.

Krátko potom ako sa  ujal moci odstraňuje krivdy svojho otca, konfiškuje majetky tým šľachticom, ktorí sa podieľali na smrti matky a zriaďuje reštitučné komisie na preskúmanie donácií udelených jeho otcom. Táto  snaha mladého kráľa  vyvoláva u mocných magnátov otvorenú nenávisť.

Práve v tejto vyhrotenej domácej situácie prichádzajú na scénu Tatári, ktorí 11. apríla 1241 na rieke Slanej nemilosrdne zlikvidovali uhorské vojsko. Kráľovi sa podarilo uniknúť. Útokom Tatárov odolali iba kamenné hrady. Keď sa situácia zdala beznádejná, Tatári v lete roku 1242 náhle odtiahli.

Kráľ sa do krajiny sa vrátil, keď v Uhorsku začali kvitnúť čerešne. Za svoj hlavný cieľ považoval  hospodársku obnovu rozvrátenej krajiny a posilnenie jej obranyschopnosti. Do vyľudnenej krajiny povoláva cudzích kolonistov skúsených v podnikaní a vo vyhľadávaní a spracovaní kovov. Opravuje staré kamenné hrady, ruší reštitučné komisie.

Posledné roky svojho života prežil  Belo IV. v neustálych konfliktoch so svojim prvorodeným synom Štefanom, ktorého nechal korunovať za mladšieho kráľa už ako 6 – ročného.Nakoniec spor so synom sa riešil na bojisku a Belo IV. bol  Štefanom  porazený v rokoch 1263 a 1265. Mierové rokovania sa odohrali na Ľupčianskom hrade.

Odvtedy už Belo IV. prakticky prestal vládnuť v Uhorsku. Posledné dni  prežil   v kláštore svojej dcéry Margity na Zajačom ostrove, kde aj naposledy vydýchol 3. mája 1270. Dcéra zomrela o niekoľko mesiacov neskôr a ostrov odvtedy nesie jej meno.

„Znovuobnoviteľ “ Uhorska  Belo IV. má nezastupiteľné miesto v dejinách Banskej Bystrice, pretože práve na jeho pozvanie prichádzajú nemeckí kolonisti  do staršej slovanskej osady Bystrici, ktorú na ich žiadosť v roku 1255 povýšil na slobodné kráľovské  banské mesto, čím sa Banská Bystrica zaradila medzi výkvet stredovekých miest v Uhorsku.