Bystrický historik Jozef Ďuriančik napísal štyri časti o živote významného maliara Dominika Skutezkého, ktorého sté výročie smrti si tohto roku pripomenieme. Prinášame I. časť jeho biografie.                                                                                       

Prológ

Rok 2021 ukrajuje prvé dni, ktoré sú doprevádzané pandémiou COVID – 19. Svojim charakterom nám pripomína Španielsku chrípku, ktorá prebehla v rokoch 1918 – 1919. Infikovala 1/3 vtedajšej svetovej populácie. Počet obetí sa odhadoval v rozpätí od 17.do 50. miliónov. COVID – 19 sa objavil vo februári roku 2020 a nekontrolovateľne sa šíri naprieč zemeguľou, prirodzene neobišiel ani  Banskú Bystricu.

Spoločenský život sa zastavil a prestal oslovovať obyvateľov mesta. Plánované podujatia sa konali len paberkovite a nakoniec sa neuskutočnili.

Trh v Banskej Bystrici SSG

Z historického kalendára môžeme poukázať  na 750. výročie smrti zakladateľa mesta Belu IV., ktorý zomrel 3. mája 1270. Viac sa  o ňom hovorilo len v súvislosti s jeho sochou. Elita banskobystrických architektov sa postavila proti schválenému návrhu umiestniť sochu do areálu mestského hradu. Ale to nepomohlo, už je vybudovaný podstavec a socha tam bude umiestnená.

Aj 525. výročie založenia Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti, podobne ako 765. výročie založenia mesta a 400. výročie zvolenia Gabriela Betlena uhorským kráľom, prešlo nakoniec veľkým mlčaním. Len 100. výročie narodenia Petra Karvaša pripomenula RTVS jeho Polnočnou omšou a hodinovým pásmom o jeho živote v Banskej Bystrici.

Reštaurovanie Skuteckého obrazu Trh v Banskej Bystrici

Sté výročie smrti Dominika Skutezkého

Tento rok bude určite najvýznamnejšou udalosťou 100. výročie smrti Dominika Skutezkého.  Skôr než otvoríme prvý list jeho biografie z knihy autora týchto riadkov Po stopách Dominika Skuteckého, pozrime sa na tútu osobnosť  z iného hľadiska.

V roku 2011  v Radničných novinách Banskej Bystrice trvala anketa – prieskum, šesť mesiacov o najvýznamnejšiu osobnosť mesta. Zo 150 návrhov vzišlo 20 záverečných osobností, ktorí žili, tvorili a preslávili B. Bystricu na  Slovensku alebo v zahraničí. Umiestnili sa v takomto poradí: 1. Dominik Skutecký, 2. Daniel Petelen, 3. Matej Bel, 4. Ján Cikker, 5. Jozef Dekrét Matejovie, 6. Terézia Vansová, 7.Ladislav Hudec, 8. Jozef Murgaš, 9. Andrej Sládkovič, 10. J.G. Tajovský, 11. Ján Golian,  12. V.F. Bystrý, 13. Karol Kuzmány, 14.Štefan Moyzes, 15. Rudolf Viest, 16. Ján Botto, 17. – 18. Ladislav Sára a  Alexander Matuška, 19. – 20. G. Z. Laskomerský a Anton Anderle.

Dominik Skutecký

Už v roku 2014 usporiadal anketu o najznámejšieho Slováka Nový čas a medzi 45 najvýznamnejších Slovákov (bez určenia poradia) sa dostali z Banskobystričanov Matej Bel, Ján Golian, Imrich Karvaš,  Paľo Bielik a Jozef Murgaš.

RTVS usporiadala v roku 2018/2019 anketu Najväčší Slovák podľa britského formátu BBC 100  Greatest Britons. Prvú trojicu tvorili: 1. M.R.Štefánik, 2. Ľ.Štúr, 3. A. Srholec.  Z Banskobystričanov sa v stovke umiestnili: 24. J. D. Matejovie, 30. Jozef Murgaš, 69. Imrich Karvaš, 74. Matej Bel, 84. Anastasia Kuzminová a 94. Andrej Sládkovič. V Česku bola táto anketa už v roku 2005  (1.Karel IV.,  2. T. G. Masaryk a 3. V. Havel)

Iný charakter majú publikácie Milana Ferku Sto slávnych Slovákov(1995) a Jozefa Leikerta  Osobnosti Slovenska 1. a 2. diel (2010). Z pôvodne plánovaných päť dielov vyšli len dva.

Jozef Leikert hovorí: „…veľkosť osobnosti sa nemeria, alebo by sa nemala merať bohatstvom, spoločenským postavením, funkciami ani titulmi“. Na druhej strane tvrdí:  „Osobnosťou by mala byť označovaná osoba, ktorá  v spoločnosti dosiahla vysoké uznanie vo svojom odbore.“

Jozef Leikert

Z encyklopédie sme vybrali ešte jednu charakteristiku: „Osobnosť je človek, jedinec v istom smere vynikajúci, pre ľudskú spoločnosť niečo znamenajúci, dosahujúci významné postavenie.“

Dnes už nikto nespochybňuje nezastupiteľné miesto Dominika Skutezkého v dejinách mesta. Treba  poznamenať, že jeho meno ako aj priezvisko nesedí s dnešným. Jeho krstné meno bolo Dávid. Korene tejto zámeny, ktorá jedinému synovi Skuteckých zostala do konca života, sme našli v hebrejskom pomenovaní najmladšieho potomka – menike.

V benátskom prostredí sa z Dávida stal Domenico, slovensky Dominik. Rovnako priezvisko Skutezky používal maliar pri signovaní svojich obrazov a kurátorka Stredoslovenskej galérie Katarína Baraníková presadila písanie priezviska v tomto zmysle. Vecne sa ujalo používanie tohto priezviska  pri katalógu Dominik Skutezky: Ars et Amor – Labor et Glória z roku 2014.

Po tomto krátkom odbočení sa môžeme vrátiť k banskobystrickému víťazovi ankety, ktorý sa narodil 14. februára 1849 v Gajaroch a zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici, teda pred sto rokmi.

Dominik Skutecký: Autoportrét perokresba

Čas dospievania a akademického vzdelávania

Z literatúry sme sa dozvedeli, že Gajary boli miestom, kam sa rodina Skutezkých presťahovala na začiatku 19. storočia z Moravského Jána, pritom sa sem dostala koncom 18. storočia z českého mestečka Skuteč(nachádza sa 40 km juhovýchodne  od Pardubíc.

V rodine pracovitého remeselníka, výrobcu mydla (Je zaujímavé, že rovnaký sociálny pôvod ako syn mydlára mal aj jeden z majiteľov Harmaneckých papierní, mecén mesta a evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici na prelome 19. a 20. storočia Henrich Gotlieb Stadler, ktorého na žiadosť mestskej rady D. Skutecký portrétoval a tento portrét je súčasťou stálej expozície D. Skuteckého. Na ráme obrazu H. G. Stadlera čítame motto: „A večný dobrodinec chudobných.“

Henrich Gotlieb Stadler

V rodine Šalamúna Skutezkého sa narodili štyri dcéry: Júlia, Katarína, Regina, Babeta a traja synovia. Prvorodený Žigmund sa dožil siedmich rokov, druhorodený zomrel krátko po narodení, prežil len najmladší Dávid. Otec až do svojej predčasnej smrti (1853) vytváral priaznivé ekonomické podmienky pre manželku, štyri dcéry a dvoch synov.

Manželka Cecília, (rodená Ehrenreichová), dcéra bratislavského kupca, však po manželovej smrti nevládala udržať podnik a bola nútená sa vysťahovať s malými deťmi  Babetou,  Žigmundom a  Dávidom za staršími dcérami Katarínou a Reginou do Viedne. Najstaršia Júlia sa vydala do neďalekej obce Zohor. Katarína  a Regina pôsobili v centre monarchie, kde viedli kadernícky a krajčírsky salón.

V Gajaroch aj dnes nájdeme ulicu pomenovanú po slávnom rodákovi s rodinným domom, na ktorom je pamätná tabuľa pripomínajúca historickú udalosť, narodenie Dávida.

Výtvarne nadaného Dávida si všimli už na nižšej reálke. Viedenský sochár J. Meixner poskytoval talentovanému žiakovi prvú odbornú pomoc, ktorá mu umožnila od roku 1865 zapísať sa na Akademie der bildenden Künste vo Viedni.

Po absolvovaní prípravnej triedy u vedúcich osobností viedenského historického maliarstva: K. Wunzingera, E. Engertha a K. Blaasa pokračoval u tých istých učiteľov v riadnom štúdiu, keď predtým úspešne vykonal prijímacie skúšky. Dávidov vzor, profesor historickej maľby J. N. Geiger, zabezpečil vo Viedenskej židovskej obci finančnú výpomoc na štúdiá pre mladého Dávida, ktorý si ako študent prilepšoval aj tým, že negramotným slúžkam pomáhal koncipovať a písať listy.

Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti

Záverečnou prácou na Viedenskej akadémii bol obraz Cisár Maximilián diktuje svoje pamäti, za ktorý získal štipendium vo výške 1200 zlatých, čo mu umožnilo v rokoch 1867-1870 pokračovať vo vzdelávaní na výtvarnej Reale Accadémia Di Belle Arti v Benátkach v historickej maľbe u profesora  Pompea Molmentiho.

Zaujímavosťou viedenského štúdia bola skutočnosť, že v tomto čase na škole pôsobil ako profesor kreslenia jeden zo zakladateľov secesie Gustáv Klimt so svojím bratom Ernstom. Mladého Skutezkého však novátorská metóda maľovania neoslovila a zostal naďalej pri historickej maľbe.(Skutezkého nástupca v Banskej Bystrici Július Flache študoval na rovnakej škole ako Dávid u oboch bratov Klimtovcov Gustávovi a Ernstovi).

Počas štúdia v Benátkach pobudol Skutecký v rokoch 1868 -1869 niekoľko mesiacov vo Florencii. Obraz Zatknutie Savonarolu z roku 1870 je toho svedectvom. Z toho istého roku pochádza aj prvý Skutezkého Autoportrét.

Autoportrét

Druhýkrát  majster palety pobudol vo Florencii po mníchovskom pobyte v roku 1871. Aktívne umelecké štúdium si chcel Skutezký prehĺbiť v Mníchove u profesora historickej maľby Karola Pilotyho v Mníchove. Počas päťmesačného pobytu na prelome rokov 1870 – 1871 sa však zoznámil s výtvarným umením francúzskeho realistu Gustáva Courbeta, ktorý v tom čase v Mníchove vystavoval svoje obrazy.

Courbet sa považuje za „otca“ realizmu. V roku 1855 vystúpil na svetovej výstave v Paríži pod heslom realizmu, čo podľa neho znamenalo maľbu podľa skutočnosti, nezaťaženú klasicistickými alebo romantickými estetickými ideálmi. Bol v podstate autodidakt, okrem iného sa stal členom vlády Parížskej komúny v roku 1871. Od neho pochádzal jeden z najstarších obrazov s pracovnou tematikou Štrkári (1849), zničený v Drážďanoch počas bombardovania mesta v roku 1944.

Poznanie Courbetovho diela znamenalo rozhodujúci zlom v tvorivom smerovaní D. Skutezkého. Zanechal historizmus a akademizmus, na plánované  štúdium u prof. Pilotyho ani nenastúpil  a upriamil pozornosť na žáner nastupujúceho naturalizmu a luminizmu (Marián Vároš).

Luminizmus,  na rozdiel od vlastného impresionizmu, nie je „svetlou farbou“, ale maľovanie svetla na predmetoch. Plenérizmus nie je v skutočnosti pojem štýlový, ale technicko-pracovný; jednak ho kvôli presnosti odlišujeme od impresionizmu a luminizmu, pretože  –  aspoň pre naše podmienky  –  sa nám javí užitočným pre charakterizovanie diel vzniknutých  maľbou v exteriéri, ktoré sa však nedajú počítať k impresionizmu a luminizmu.