Na úvod chcem predostrieť, že v texte tohto zamyslenia sú použité myšlienky Anny Hogenovej, profesorky filozofie Karlovej Univerzity v Prahe, ktoré prenikajú do duše súčasného človeka tak v Česku ako na Slovensku.
Zlé veci v množstve a naraz, dobré naopak
Aristoteles vo svojom diele „Politika“ napísal: „V spoločnosti, ktorá je „nie úplne spravodlivá“, sa robia ZLÉ VECI V OBROVSKOM MNOŽSTVE A NARAZ.“
V kontexte našej doby, keď má prísť napríklad zdražovanie, tak nie postupne, ale naraz, pretože človek dokáže ustáť tú chvíľu, ktorá je úplným kolapsom jeho budúcich plánov, lebo má v sebe pud sebazáchovy. Zatiaľ čo dobré veci sa dejú po kvapkách, aby si to ľudia dlho pamätali.
Ibaže tie sa teraz dejú v takej malej miere, že si ich často ani nevšimneme v tej záplave strachu, tlaku a hrôz, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je tu ale možnosť, že otrasy a hrôzy, ktoré najbližšie roky zažijeme, vyvolajú v človeku také vnútorné rozhovory so sebou samým, že sa v nás znovu zrodí ten POČIATOK, ktorý znamená uvedomenie si, že nám chýba PRAVDA.
Nemôže sa takto hrozne klamať v spoločnosti a nemôžeme si v takejto veľkej miere zvykať na klamstvá. Najhoršie nie je to, že sa ľuďom klame, ale to, že SI ĽUDIA NA KLAMSTVÁ ZVYKAJÚ, dokonca tie klamstvá poniektorí až vyžadujú.
Úvahy profesorky Hogenovej
Tyrani hrôzu a zlo nedávkujú po kvapkách, ale naraz a vo veľkom. Tento a ďalšie postrehy k súčasnej situácií sformulovala a trefne vystihla vo svojich úvahách profesorka filozofie na Karlovej univerzite v Prahe Anna Hogenová.
Všetko zdražovanie, ktoré nastáva nielenže postihne tých ľudí „dole“, ale oni to zdražovanie aj zaplatia. Jedlo, benzín, energie, služby, všetky zisky idú do vreciek tých, ktorí s týmito komoditami obchodujú. Všetky kvóty, dane, povolenky pod rúškom záchrany planéty a ekológie nie sú vždy myslené v prospech spoločnosti a tých „dole“. Robí sa z toho tržný, kultúrny, vedecký a školský marketing.
To všetko nám ukázala skúsenosť s covidom v roku 2021. Aj v tomto roku 2022 bude pravdepodobne v spoločnosti opäť chýbať otvorenosť voči pravde. Všetko sa bude opäť vypočítavať, plánovať a potom už len kontrolovať. Opäť sa to premení na nástroj, ktorý bude ľudí drviť. Dokonalá rovnica, ktorá nemá neznámu. Všetko „vieme“, všetko máme prepočítané, riešenie vám dáme MY.
V informovaní o covide chýbala pravdivosť. Ľudia sú ochromení a majú strach, preto sa nepýtajú a nekladú otázky ohľadom nejasných vecí. Boja sa nielen odpovedí v súvislosti s covidom, ale boja sa klásť otázky preto, lebo si myslia, že by ich otázky mohli niekomu mocnému vadiť.
Ani samotní vedci sa otvorene nepýtajú: Kde? Ako? Kedy vznikol covid? Nielenže tieto zásadné otázky dodnes nik nezodpovedal, ale ľudia tieto elementárne otázky prestali klásť. Majú skrátka z tejto otázky strach. Zdravé jadro spoločnosti by malo prirodzene chcieť hľadať pravdivosť. Avšak v našej spoločnosti, umlátenej každodennými povinnosťami a starosťami sa zdá, že už ľudí ani tieto otázky nezaujímajú.
Pravda a lož
Politici a mocichtiví „páni“ berú ako samozrejmosť, že ĽUĎOM STAČÍ KLAMSTVO. Keď totiž budú na ľudí vypúšťať stovky informácií a čísel, ČLOVEK SA PRESTANE PÝTAŤ. Bude mať pocit, že toho už vie toľko, že sa už pýtať nemusí.
Aj samotní matematici počas obdobia covidu priznali, že žiadne reálne dáta, s ktorými by mohli pracovať, nemajú. Ani testy s 5 – percentnou odchýlkou neposkytujú stopercentný výsledok. Preto matematici nevedia nič s presnosťou na 0,00.
Novovek chce ISTOTU, tvrdé dáta, vypočítavanie budúcnosti, technologické myslenie. Záplava dát a informácií spôsobuje vznik inštitúcií, ktoré tieto dáta vyrábajú, ďalšie inštitúcie, ktoré tieto dáta budú kontrolovať, verifikovať a falzifikovať.
Tak sa v spoločnosti stáva, že otázky, ktoré by nás mali zaujímať, nám ani nenapadnú. Spoliehame sa práve na tieto novovzniknuté a často umelo vytvorené inštitúcie, ktoré v konečnom dôsledku pracujú samé pre seba.
Ak nám niekto dokáže klamať ohľadom covidu, dokáže nám klamať aj v prípade ďalších zásadných vecí ako je napr. Greendeal. Zaznievajú hlasy, že rok 2022 bude pre nás „pád do chudoby“. A takéto myšlienky, očakávania v ľuďoch prebúdzajú strach, čo samozrejme hrá do karát tým, ktorí s nami chcú manipulovať.
Ako sa zbaviť strachu
Strach človeka paralyzuje, vyvoláva paniku a tým pádom človek prahne po ešte väčšej istote. Preto ak politici a manipulátori roztiahnu svoju náruč a poskytnú nám „istotu“ v neistej dobe, tak sa do tej ich náručie privinieme s vďačnosťou.
Iba jediná vec nás môže z tohto bludného kruhu vyslobodiť, a tou je PRÍPRAVA NA VLASTNÚ SMRTEĽNOSŤ. Znamená to pripravovať svoju dušu na smrť. Akonáhle o smrti vieme, tak všetky tieto hrozné predstavy o budúcnosti, ktoré sú pre nás nevyhnutné, budú ponímané z nadhľadu. Človek sa od nich dištancuje. A toto jediné dá človeku možnosť celú túto hroznú dobu prežiť.
Človek tým získa VNÚTORNÚ SLOBODU. Samotná príprava, starostlivosť o dušu, rozhovor so sebou samým umožňuje nechať k sebe prísť to najhoršie, čo sa mi môže stať – SMRŤ, moja aj mojich blízkych. Musím sa so smrťou v sebe pobiť, zmieriť sa s ňou. Potom už ma tieto veci nebudú užierať, a ja sa ocitnem od toho v bezpečnej vzdialenosti.
Paradoxne práve toto mi bude ZÁRUKOU MÔJHO PREŽITIA V BUDÚCNOSTI. Človek POTREBUJE BYŤ SLOBODNÝ V SEBE, inak sa z toho zblázni. Pokiaľ sa človek v živote riadi iba pokynmi, ktoré prichádzajú zo systému a štruktúr zvonka, tak nežije z vlastného úsudku , ale z cudzieho. Preto vyhorí. Akonáhle sa „dopustíme“ vlastného myslenia, vlastného úsudku, tak sa stávame pre manipulátorov nebezpeční a podozriví.
Pocit smrteľnosti dáva človeku pokoj
Je potrebné NABRAŤ ODVAHU O VECIACH HOVORIŤ NAHLAS, ale v POKOJI. POKOJ JE DÔLEŽITÝ. Pretože ak o veciach začneme hovoriť príliš horlivo, potom nás „protivník“ veľmi ľahko označí za „nepriateľa, fanatika či dezinformátora“ a ostatní nás už nebudú počúvať.
A práve pocit smrteľnosti dodáva človeku POKOJ. O veciach pravdivých je potrebné hovoriť pokojne a všade tam, kde sé takýto hlas či pravda potrebná. Ak prídu nejaké „nevyhnutné reakcie protistrany“, netreba sa nimi nechať otráviť.
Keď človek hovorí niečo, čomu naozaj verí, tak už samotný fakt, že si dovolil o tom hovoriť, veľa ľudí nesmierne urazí, pretože oni toho schopní nie sú. O to viac potom budú útočiť. Pretože človek im tým pootvorí ich trinástu komnatu a zasiahne ich slabé miesto. NENECHAJTE SA OTRÁVIŤ ICH REAKCIAMI NA VÁS.
Viera v dobro
Je dôležité v situácií, v ktorej aktuálne sme, aby sme si v nej POMÁHALI. Ako to máme robiť? Na to nám odpovie daná situácia, keď do nej budeme vrhnutí. VERIŤ V TO DOBRÉ A SNAŽIŤ SA MNOŽIŤ TO DOBRÉ na svete, to má byť náš plán a zámer. Pretože potom sa nebude v spoločnosti lož len tak ľahko prijímať.
Dnešná mladá generácia vyrástla v dobe, kedy „všetko dopredu vedeli“, vyrástli v „zóne komfortu“. A dnes sú presvedčení, že konajú dobro. Je potrebné mať odvahu ísť s mladými ľuďmi do rozhovoru a trochu im tú ich NAUČENÚ ISTOTU ROZKOLÍSAŤ. U mladých ľudí chýba entuziazmus a chuť byť lepší než predošlé generácie. Ich sebadôvera je falošná, postavená na vode, má falošný základ.
Už Nietzsche hovoril o tom, že 21.storočie bude poznačené vôľou po moci, že nebudú platiť žiadne hodnoty, iba jediná a tou je hodnota supermana – NADČLOVEKA, ktorý má v sebe iba túžbu preraziť a nemusí mať k tomu žiadny spravodlivý základ.
Starajme sa o svoju vnútornú slobodu
Mladí utekajú od podstatných vecí, pretože ich bolí, že nerozumejú podstate. Preto potrebujú „kŕdeľ“, kde sa skryjú. Je potrebné mladých ľudí „otvárať pre neskrytú pravdu“. A to je možné iba „tvrdým rozhovorom s nimi“. Rodičia, dospelí dali mladým takú falošnú sebadôveru, s ktorou môžu oni náš svet úplne zničiť. Chýba im znalosť našich dejín.
Posolstvo na záver od pani profesorky je jasné: JE POTREBNÉ VŠETKO PREŽÍVAŤ V POKOJI, NENECHAŤ SA ZLOMIŤ, NENECHAŤ SA OTRÁVIŤ TÝM, ČO BUDEME POČÚVAŤ ČÍM ĎALEJ TÝM ČASTEJŠIE. STARAJME SA O SVOJU SLOBODU. ŽIME ZO SVOJICH NAJSPODNEJŠÍCH PRAMEŇOV. NENECHAJME SI PODSÚVAŤ VECI.
To je odkaz pani profesorky Hogenovej našej spoločnosti.
Autor: Eva Tomanová, Foto: ilustračné