Dňom narodenia Milana Rastislava Štefánika je 21. júl 1880. Už roky sa k tomuto výročiu schádzajú Bystričania k jeho buste v Sásovej pri Zvonici a k Pomníku padlým v I. a II. svetovej vojne v Rudlovej.

Slovák z Košarísk dobyl svet

Ak sa v skratke pozrieme na život Štefánika, možno mi dáte za pravdu, že takéto tvrdenie nie je „úplný úlet“. Je viac ako obdivuhodné, čo tento malý muž z Košarísk dokázal. Koniec koncov ako vedec a astronóm precestoval takmer celý svet.

Napriek svojmu horšiemu zdraviu vystúpil na Mont Blanc, precestoval Strednú Áziu, podnikol niekoľko výprav do Afriky s cieľom vybudovať vlastné observatórium. Pozoroval hviezdy na Tahiti, kde dosiahol svoje najväčšie úspechy, ktoré ocenila aj  francúzska akadémia vied.

Nie všetci však vieme, že bol vyjednávačom francúzskej vlády pre vybudovanie telegrafickej siete a sústavy meteorologických staníc v Ekvádore a na Galapágoch, za čo mu bol neskôr udelený kríž Rytiera Čestnej légie.

Taktiež nie každému je známy fakt, že Štefánikovi je pripisované aj autorstvo prvého Československého aktu a to vďaka jeho fotke nahej Tahiťanky, ktorého vznik sa datuje v roku 1910. A už málokto vie, že Milan Rastislav patril medzi veľkých „lámačov“ ženských sŕdc.

Samostatnou a dobre známou kapitolou sú Štefánikove úspechy v armáde a na poli diplomacie, vďaka ktorým môžeme tento rok oslavovať  102 rokov od vzniku prvého  zvrchovaného štátu Čechov a Slovákov. Toho štátu, ktorý história doteraz označuje ako ostrov slobody a demokracie v medzivojnovej strednej Európe a môže byť inšpiráciou aj v súčasnosti.

Toľko v skratke fakty, ktoré nám potvrdzujú, že Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti našich moderných dejín, a teda aj oprávnenosť jeho uctievania v podobe pomenovania ulíc či budovania pamätníkov.

M. R. Štefánik sa narodil pred 140 rokmi

Generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik (* 21. júla 1880, Košariská, Rakúsko – Uhorsko – † 4. mája 1919 Ivanka pri Dunaji, Česko – Slovensko)  si dokázal získať dôveru medzi vzdelancami i prostými ľuďmi. Vedel ich nadchnúť, povzbudiť a presvedčiť svojou otvorenosťou a úprimnosťou. Mal mnohé plány a chcel ich uskutočniť. Stal sa apoštolom odhodlania a pevnej vôle vo vede, vlastenectve i spoločenskom živote.

Sám Štefánik hovorieval:

„Obsahom životným môže byť úsilie a láska. Tieto dva princípy mi boli kompasom, keď som sa vydal na cestu.“

Tak ako v iných mestách, aj v Banskej Bystrici nesie meno Štefánika ulica, konkrétne nábrežie pri Hrone. Taktiež si ho  pripomíname drobnými pamätníkmi v podobe búst, ktoré sa nachádzajú v starej Sásovej a Rudlovej.

Práve tá v starej Sásovej patri medzi unikátne tým, že ako jedna z mála zobrazuje Štefánika bez pokrývky hlavy, ktorá je tak typická pre jeho súdobé zobrazenia. Ďalšia Štefánikova busta   sa nachádza na ulici kpt. Jaroša, kde je spojená s pamätníkom padlým Rudlovčanom počas I. a II. svetovej vojny.

Rudlovčan Jozef Horváth o Štefánikovej buste na pomníku hovorí:

„V roku 1934 bol v Rudlovej zaregistrovaný športový klub pomenovaný podľa významného slovenského astronóma a vlastenca, generála, letca, diplomata a politika Milana Rastislava Štefánika ako ŠK Štefánik Rudlová. V roku 1937 sa vytvoril výbor, ktorý sa začal zaoberať otázkou postavenia pomníka na pamiatku padlých občanov z Rudlovej v prvej svetovej vojne. O dva roky neskôr už stál v miestnej časti Hrbčok. Na svojom dolnom okraji je do kameňa vytesaný obraz raneného vojaka. Pomník bol na vrchole ukončený bustou prvého ministra obrany Československej republiky M. R. Štefánika.“

V roku 1959 bol pomník na Hrbčoku mierne upravený, keď na pomník bola umiestnená ešte aj druhá pamätná tabuľa, na ktorej sú pripísané obete druhej svetovej vojny, občanov z vtedajšej obce Rudlová. Pri príležitosti 15. výročia oslobodenia vlasti sa konala okázalá slávnosť. Keďže v tomto období už na pomníku nebola busta Štefánika,  nahradila ju betónová guľa.

Až v roku 1990  pri príležitosti osláv 72. výročia vzniku ČSR bola na Hrbčoku, odhalená nová busta Štefánika, odliata z bronzu na Morave. Prostriedky na zhotovenie získali iniciátori jej osadenia sponzorsky vo forme finančných darov a v Rudlovej to bola vtedy veľká udalosť.

V minulosti sa Banskej Bystrici nachádzala aj veľká socha Milana Rastislava Štefánika, ktorú v roku 1930 pôvodne odhalili v Komárne. Poskladali sa na ňu vojaci pešieho pluku nesúceho Štefánikovo meno, avšak kvôli okupácii v roku 1938 sochu previezli do Banskej Bystrice a osadili na mohutnom podstavci pod Urpínom. Štefánik zostal na podstavci až do skončenia II. svetovej vojny, kedy ho previezli späť do Komárna a na jeho miesto neskôr osadili známu sochu Partizána.

Bystričania si pripomenú 140. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika v stredu  22. júla 2020 o 16:00 hod. pri jeho buste pred Zvonicou v Sásovej  a o 17:00 hod. pri Pomníku padlým v I. a II. svetovej vojne v Rudlovej. Tieto spomienkové akcie organizuje Miestny odbor Matice slovenskej Banská Bystrica v spolupráci so Spoločnosťou M. R. Štefánika z Brezovej pod Bradlom a Lions Clubom Banská Bystrica

Osud Štefánikovej busty v Sásovej

V bývalej samostatnej obci Sásová, teraz miestnej časti Banskej Bystrice, je na podstavci osadená kópia pôvodnej busty generála Milana Rastislava Štefánika. Unikátna je tým, že  ako jediná v Banskobystrickom kraji ho zobrazuje bez generálskej čiapky.

Podľa Jána Kollára zo Sásovej  búst bez generálskej čapice je na Slovensku niekoľko. Najstaršia bola odhalená 10. júla 1921 v Myjave. Originál busty Štefánika inštalovali v Sásovej v júni 1938. Rok predtým si ju objednali tamojší obyvatelia, ktorí na ňu vyzbierali 7197 korún a 80 halierov. Z bronzu ju v jedenapolnásobnej veľkosti oproti životnej vytvoril akademický sochár Ladislav Majerský z Bratislavy. Busta “usvedčuje” Štefánika z toho, že mal málo vlasov a plešinu od čela až za polovici temena

Pôvodnú bustu  v Sásovej  odstránili v roku 1953 pri príležitosti otvorenia autobusovej linky č. 3 Svätý Jakub – Sásová so zastávkou pri sásovskej zvonici kde údajne prekážala pri otáčaní autobusu. Bustu po jej odstránení uložili v budove bývalého Miestneho národného výboru v obci. Ani po zániku tohto orgánu však neskončila v zberných surovinách.

Autorom súčasného návrhu kópie busty je architekt Dušan Čupka, jej epoxidovú kópiu odlial akademický sochár Ján Filo. Dielo z patinovaného epoxidu osadili na podstavec v októbri 2005.

Približne v polovici 80 – tych rokoch minulého storočia ju z povaly objektu, do ktorého malo prístup viacero ľudí, zobral a tým zachránil vtedajší zväzák Robo Janovec. Od jeho otca sa iniciátor myšlienky znovuosadenia busty Štefánika Ladislav Roháč začiatkom roku 2003 dozvedel, kto má vzácnu bustu.

Premiestniť originál sa do Sásovej nepodarilo, pretože pokusy pozháňať sponzorov boli neúspešné. Epoxidovú kópiu busty, ktorú umiestnili na podstavci pod sásovskou vežou slúžiacou aj ako zvonica, dal potom zhotoviť banskobystrický Mestský úrad s primátorom Jánom Králikom

Bola totiž obava, že originál z bronzu by mohli ukradnúť zlodeji. Jeho kópiu v Sásovej inštalovali obnovenej buste M. R. Štefánika v Sásovej takmer na tom istom mieste, ako predtým originál, pri príležitosti 125. výročia narodenia M. R. Štefánika a 750. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici. O okolie sochy sa postarala pani Roháčová s priateľmi.