Cintorín pre obyvateľov Radvane židovského vierovyznania bol vybudovaný v lokalite Na Močiaroch v roku 1909 pri starom radvanskom evanjelickom cintoríne a katolíckom cintoríne. V súčasnosti sa cintoríny nachádzajú na sídlisku pri Okružnej ulici, kde oblasti dominuje výšková budova Polície SR.

Na cintorínoch sa nepochováva od druhej polovice 20. storočia – kedy sa začala realizovať výstavba sídliska „Nová“ Fončorda v oblasti ulíc Okružná a Družby. K cintorínom sa prichádzalo z Radvane cez súčasnú Bočnú ulicu. Okolie cintorínov, kde dnes stojí sídlisko Fončorda tvorili len polia a lúky.

Evanjelický cintorín sa snaží v súčasnosti zachrániť a obnoviť Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný s patriotmi mesta ako Vladimír Bállek či Ivan Iver Chudý – židovský cintorín podobne v súčasnosti upravuje Židovská náboženská obec z Banskej Bystrice.

V pripravovanej veľkej monografii pod názvom Banská Bystrica – Fončorda sa podarilo zistiť nové fakty aj ku komunite obyvateľov židovského vierovyznania v Banskej Bystrici – Radvani a jej okolí. Radvaň sa v roku 1966 pričlenila k mestu Banská Bystrica  a na jej historickom chotárnom území začalo rozšírenie sídliska Fončorda o Novú Fončordu (ulice Okružná, Družby, Mládežnická, Internátna, Spojová, Oremburská, Moskovská, Tulská…).

Minulosť osídlenia Banskej Bystrice a Radvane obyvateľmi židovského vierovyznania

Zo stredoveku sa nepodarilo získať žiadne písomné doklady, ktoré by prítomnosť židovského etnika v Radvani potvrdzovali. Vplyv a postavenie židovského etnika obmedzovali mnohí panovníci v Uhorsku. Už Ondrej II. V Zlatej bule z roku 1222 zakázal Židom zastávať významné funkcie v štátnej správe Uhorska. Postupne sa prijali zákony, ktoré napr. určovali, že židovské deti nemôžu chodiť do škôl s kresťanskými.

Židia nemohli vykonávať remeslo, zastávať úrady, nadobúdať meštianske práva a iné. V roku 1570 bol vydaný cisársky Maximiliánov banský poriadok, podľa ktorého sa Židia nesmeli usadiť v žiadnom banskom meste a v jeho okruhu 7 míľ, do ktorých v tomto prípade okrem slobodného kráľovského mesta Banskej Bystrice spadala aj Radvaň. Zákon mal znemožniť Židom obchodovanie s vyťaženými kovmi.

Veľký príchod obyvateľov židovského vierovyznania do Uhorska nastal po roku 1849 najmä z Haliče, v Uhorsku nachádzali vhodné prostredie na podnikanie – vykonávali rôzne špecializované remeslá, stávali sa podnikateľmi, alebo si prenajímali krčmy a obchody. V roku 1860 bol zrušený zákon, ktorý bránil usadzovaniu Židov v banských mestách, teda aj v Banskej Bystrici. V roku 1867 bol v Uhorsku prijatý v prospech Židov emancipačný zákon, ktorým sa mohli následne zapojiť aj do verejného života.

V roku 1847 sa už stretávame v Banskej Bystrici – so zmienkami o židovských obchodníkoch: Hermann Kohn, Abrahám König, Rudolf Abeles, Samuel Klein. Pravdepodobne títo obchodníci pochádzali zo susedného mestečka Radvaň. V roku 1856 už v Radvani žilo 30 obyvateľov židovského vierovyznania. V Banskej Bystrici sa so židovským obyvateľstvom stretávame po roku 1860, v roku 1864 tu žilo však už 127, čím táto komunita svojou veľkosťou predstihla aj židovskú komunitu v blízkej Radvani.

Židovská synagóga v Banskej Bystrici (ŽNO)

V roku 1865 si Židia založili v Banskej Bystrici Židovskú náboženskú obec a v roku 1887 tu postavili synagógu. Už v roku 1864 však v Radvani existovala menšia židovská komunita v počte 55. Mala aj menšiu synagógu. V Radvani žili napr. tieto židovské rodiny, ktoré boli pochovávané na dvoch cintorínoch na Starom radvanskom židovskom cintoríne a Novom radvanskom židovskom cintoríne pri súčasnej Okružnej ulici.

V Radvani žili tieto najstaršie rodiny židovského vierovyznania: – Kohn (krčmár, obchodník so zeleninou), Donát, Tandler, Hirsch, Löwy /Lévi/, Krausz, Weisz (maloobchodník), Bing/Bink/ (mäsiar), Krieser /Krieszer/, Seif, Pollák, Szuran, Ernst (kamenár), Böhm (maloobchodník), Mendel /Mendl/ (pekár, maloobchodník), Grünwald (čalúnik), Baneth, Lang, Gescheidt (maloobchodník, krčmár), Brichta (mäsiar), Lang (rytec), Beck, Keme (maloobchodník), Deutsch (maliar), Popper (mäsiar) a ďalšie. V zásade platilo, že na Židovstvo sa nahliadalo ako na náboženstvo, preto Židia sa hlásili väčšinou k národnosti nemeckej, maďarskej, ale aj slovenskej.

Deportácie židovského obyvateľstva

V období prvej Slovenskej republiky postihli aj Židov v Radvani najprv hospodárske a politické represálie a v roku 1942 najtragickejšie obdobie spojené s deportáciami židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov Osvienčim, Majdanek, Lublin v Poľsku. V roku 1921 sa usadil v Radvani Arpád Reik zo Sajóházy, ktorý si tu otvoril papiernický obchod. Jeho dcéra Marta (Chaviva) Reiková odišla ešte pred deportáciami do Palestíny.

V roku 1944 v čase Slovenského národného povstania sa vrátila na Slovensko ako vojačka, hľadala príbuzných, no všetci, aj rodičia aj súrodenci, boli deportovaní do vyhladzovacích táborov, kde väčšina skončila svoj život. Po potlačení SNP ju v lesoch chytilo nemecké komando a dňa 20. novembra 1944 po krutom vypočúvaní popravilo v Kremničke a jej telo spočinulo v masovom hrobe.

Chaviva Reiková

Tajomstvá cintorínov

Na evanjelickom cintoríne bol pôvodne pochovaný prvý slovenský námorný kapitán Július Thurzo, nachádzalo sa tu niekoľko hrobiek významných osobností – do súčasnosti sa zachovala hrobka šľachtického rodu Bárczyiovcov z Radvane s krásnym kamenným erbom. Je tu pri vchode umiestnená aj márnica. Mária Terézia Habsburská a jej syn Jozef II. predbehli dobu pred 200 rokmi – o storočia so svojím vzdelaním a osvietenstvom.

Mária Terézia zaviedla (v rámci aj nášho územia) márnice na cintorínoch už v roku 1771. Aby sa nestalo, že budú pochovaní ľudia za živa (čo sa v tej dobe stávalo) – 3 dni mali ostať v márnici, ktorá mala byť dokonca v zime vykurovaná, aby nezamrzli takzvaní nebožtíci. V súčasnosti sa k týmto márniciam staviame macošsky a sú búrané – pritom sú to vzácne historické pamiatky.  Pravdepodobne márnica stála aj na židovskom cintoríne, ale bola zbúraná. Podobne aj židovský cintorín má svoje historické zaujímavosti.

Nachádzajú sa tu pomníky s hebrejským nápismi, s nápismi v nemeckom jazyku, ojedinele v maďarčine, ale aj v slovenskom jazyku. Jedným z takých so slovenským nápisom je pomník Adolfa Blumenfelda, ktorého spolu s rodinou 15. marca 1944 zabili nacisti na Kališti. Teda ešte predtým ako bola dedina Kalište definitívne zničená nacistami 18. marca 1945. „Osudovosťou“ našiel miesto len 200 metrov od miesta, kde sa začala v roku 1947 stavať osada Nové Kalište pre obyvateľov Kališťa, ktorí sa nemali kam vrátiť.

Nápis na pomníku znie:

ADOLF BLUMENFELD

nar. 2. III. 1902 v Prešove

zomrel 15. XI 1944 v Kališti

S tebou nech večne odpočívajú otec SAMUEL, matka ANTONIA, sestra JOLANA, švagor JAKAB a ich deti HEDY a ALBIN, ktorých stihol rovnaký osud ako Teba, sú však na neznámom mieste.

Dva radvanské židovské cintoríny na sídlisku Fončorda – starý a nový

Zemepanské mestečko Radvaň bolo prvým sídlom, kde sa ako v prvom na okolí Banskej Bystrice vo väčšom množstve usadzovali obyvatelia židovského cintorína. Podobne ako evanjelici a katolíci mali svoje osobitné cintoríny. Na území  Radvane bol už na začiatku druhej polovice  19. storočia založený cintorín pre obyvateľov židovského vierovyznania.

Nachádzal sa v oblasti medzi súčasnou Poľnou ulicou, Mládežníckou ulicou a Oremburskou ulicou. Definitívne bol zničený počas výstavby sídliska Fončorda. Ešte 10. marca 1909 povolilo predstavenstvo  slovenskej obce Radvaň zriadiť nový židovský cintorín  pre židovskú komunitu na lokalite Na Močiaroch pri súčasnej Okružnej ulici.

Nachádza sa tu pomník už z roku 1911, teda pochovávať sa na novom cintoríne začalo v krátkom čase od jeho zriadenia. Nájdená tu bola teraz pri výskume aj pamätná tabuľa rozbitá na 4 kusy s menami obetí v rokoch 1942 – 1944.