Ojedinelá  banícka expozícia priestoroch Barbakanu je výsledkom postupných koncepčných krokov mesta Banská Bystrica. Expozícia sa zaradí medzi najmodernejšie na území Slovenska a prinesie domácim aj  zahraničným návštevníkom nášho mesta nezabudnuteľný zážitok.

Interaktívna expozícia je určená všetkým bez rozdielu veku a verím, že každý z návštevníkov si v nej nájde „to svoje“. Mesto Banská Bystrica a autorský tím expozície spolupracovali na tvorbe expozície s viacerými inštitúciami, predovšetkým s Fuggerovským archívom v Nemecku, Štátnym archívom v Banskej Bystrici, Banskobystrickým geoparkom, Slovenským banským archívom a ďalšími. Nielen tým dostala expozícia v Barbakane aj medzinárodný punc.

Na tomto mieste by som za pomoc rád vyjadril veľké poďakovanie predstaviteľom Fuggerovskej nadácie Astrid Gabler, Wolf-Dietrich Graf von Hundt a pracovníkovi Fuggerovského archívu Dr. Stefanovi Birklemu. 

Banskobystrický primátor Ján Nosko zhodnotil prípravu marcového otvorenia novej expozície v Barbakane slovami: „Som milo prekvapený, aký kus práce sa stihol urobiť na pripravovanej interaktívnej expozícii v Barbakane. Okrem iného som mal možnosť vyskúšať si virtuálnu realitu, prostredníctvom ktorej som sa vrátil o 500 rokov späť do minulosti a prechádzal som sa po areáli Medeného hámra v čase, keď bol na vrchole svojej slávy. Už v marci privíta Barbakan svojich prvých návštevníkov. Verím, že aj touto cestou sa nám podarí pritiahnuť mladšiu generáciu a vzbudiť v nej záujem o bohaté a krásne dejiny nášho mesta i okolia.“

Z minulosti Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti      

Dňa 16. marca v roku 1495 založili Ján Thurzo zo spišských Betlanoviec a Jakub Fugger z Augsburgu Thurzovsko-fuggerovskú spoločnosť (1495 – 1546), ktorej základom sa stal Banskobystrický mediarsky podnik. Spoločnosť sa stala najväčšou obchodnou spoločnosťou svojho druhu na svete.

Medená ruda vyťažená v Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej, Starých Horách a Ľubietovej patrila medzi najkvalitnejšie a vyvážala sa do Európy aj do celého sveta: cez najvýznamnejšie európske prístavy Gdansk, Štetín, Antverpy, Bruggy, Hamburg, Amsterdam, až po Lisabon. Dôležitou zložkou banskobystrickej medi bolo aj striebro. Meď z územia dnešného Slovenska sa vyvážala z portugalského Lisabonu cez Afriku dokonca až do Indie.

Mapa siedmich banských miest

V tejto dobe meď z územia Slovenska ovládla svet. Mesto Banská Bystrica zaznamenalo v tomto období nebývalý rozvoj – malo jeden z najkrajších kostolov v stredovekom Uhorsku s najväčším dreveným gotickým oltárom, prestavovali sa kostoly sv. Jakuba v Jakube a sv. Antona v Sásovej, obnovoval sa kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici, budovali sa cesty, kamenné mosty – Banská Bystrica sa prostredníctvom týchto ciest napojila na významné európske obchodné cesty.

Banskobystrický banský revír s baňami v Španej Doline, Pieskoch, Richtárovej a Starých Horách  patril v období prelomu 15. – 16. storočia  spolu s rudným revírom v Tirolsku so strediskom v meste Schwaz v Rakúsku a Mansfeldom v  Nemecku medzi najvýznamnejšie európske centrá ťažby medenej rudy. Pre porovnanie, v Mansfelde sa v tomto období ročne vyťažilo 1000 ton medi a 3 000 kg striebra, v Schwazi 780 ton medi a 15 000 kg striebra a v Banskej Bystrici sa vyťažilo ročne 1 500 ton medi a 3 000 kg striebra.

Banská Bystrica bola svetovým mestom medi, z čoho vzniklo aj označenie Medená Bystrica. Produkcia slovenskej medi vtedy dosahovala minimálne 40 percent z celoeurópskej produkcie. Banskobystrické bane spolu s baňami v Ľubietovej za 50 rokov vyprodukovali neuveriteľných, približne 60 000 ton medi a 110 000 kg striebra.

Bol to svetový unikát, nakoľko Španieli, ktorí využívali nerastné bohatstvo novoobjaveného kontinentu Ameriky, v dnešnom Čile otvorili veľké bane na meď a za približne 300 rokov (1540 – 1810), teda za 6-krát dlhší čas,  vyprodukovali približne 80 000 ton medi. Nadôvažok, unikát tohto banskobystrického priestoru bol aj v tom, že v Malachove sa ťažila vzácna ortuť a v Ponikách olovo.

Svetový význam slovenskej medi dokladá aj nález vraku z roku 2008 pri pobreží africkej Namíbie považovaný za „nález storočia“. Loď s portugalským menom Bom Jesus (v preklade Dobrý Ježiš) prevážala neuveriteľných vyše 22 ton medi z Banskej Bystrice a pri pobreží Afriky stroskotala v roku 1533.

V africkej Namíbii sa plánuje otvorenie múzea venovaného nálezu vraku, teda aj medeným ingotom z územia Slovenska. Okrem toho meď a medené výrobky z nej sa nachádzajú v zbierkach najvýznamnejších múzeí po celom svete.

Ján Thurzo a Jakob Fugger

Záver

Mesto Banská Bystrica si uctilo tento slovenský unikát svetového významu aj v 21. storočí. V roku 2019 sa spoločne s mestami z významných európskych regiónov (nemeckého Bavorska, rakúskeho a talianskeho Tirolska) stalo spoluzakladateľom Európskej fuggerovskej cesty.  

Následne, v roku 2021 mesto podniklo reálne kroky k záchrane časti Medeného hámra – poslednej industriálnej pamiatky na území nášho mesta pripomínajúcej odkaz Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. V roku 2021 sa podarilo  otvoriť historický banský prechod medzi lokalitami Špania Dolina a Piesky. Som nesmierne rád, že pre naše mesto sa podarila ďalšia dobrá vec.

Erby Thurzovcov a Fuggerovcov