Banská Bystrica bola celé 20. storočie spojená s výrobou zápaliek. Továreň na zápalky tu pôsobila do roku 2002 – až do jej privatizácie a následnej likvidácie. Jej zašlú slávu sa už nepodarilo obnoviť.

Najskôr trochu histórie vzniku zápaliek. Vynálezcom prvých trecích zápaliek bol anglický lekárnik John Walker v roku 1827, no neboli bezpečné. Preto ich Francúz Charles Suria v roku 1830 zdokonalil. Tieto zápalky obsahovali biely fosfor.

Prvým priekopníkom v Rakúsko – Uhorsku bol v roku 1832 rodák z Veľkého Šariša Štefan Romer. V roku 1836 u neho pracoval ako stolársky tovariš aj známy zakladateľ Sušickej zápalkárne v Čechách Vojtěch Šejnosta.

V prvopočiatkoch výroby sa používal na výrobu zápaliek biely fosfor. Ten však mal za následok zmrzačenie aj smrť mnohých ľudí až do doby, keď bol vynájdený červený fosfor. V roku 1855 zdokonalil zápalky Švéd Johan Ludström, ktorý začal používať červený fosfor a zápalky balil do drevených škatuliek. Volali sa „švédske bezpečnostné zápalky“.

V Banskej Bystrici sa areál zápalkárne sa rozprestieral v lokalite pri Partizánskej ceste smerom na Slovenskú Ľupču pod Bánošom (pri súčasnej centrálnej budove Štatistického úradu pod banskobystrickými tlačiarňami).

História Banskobystrickej zápalkárne sa začala písať jej založením v roku 1850. Počas 152 – ročnej existencie došlo niekoľkokrát k zmene vlastníckych vzťahov. Továreň na zápalky, účastinná spoločnosť Banská Bystrica sa v roku 1929 dostáva do vlastníctva firmy. “Solo” spojené československé akciové sirkárny a lučebné továrny v Prahe

Po 2. svetovej vojne dochádza k znárodneniu podniku, vzniká Drevoindustria, n. p. v Bratislava. V roku 1949 prechádza vlastníctvo na národný podnik “Iskra” so sídlom v Banskej Bystrici, čo trvalo až do roku 1958, kedy sa závod zápalkárne dostáva pod “Smrečinu” n. p., so sídlom v Banskej Bystrici.

Od roku 1960 jediným výrobcom zápaliek na Slovensku bola Banská Bystrica. Ešte v 70. rokoch minulého storočia sa vyrábali zápalky na pôvodnom stroji z roku 1921, teda celé polstoročie. Banskobystrický závod vyrábal viac 170 miliónov škatuliek zápaliek ročne. Denná produkcia bola 560 000 plných zápalkových krabičiek.

Pre zaujímavosť v roku 1970 v banskobystrickom závode zápalkové krabičky z drevenej dýhy nahradili krabičkami z kartónu, čím skončila aj éra klasických zápalkových nálepiek.

Po roku 1989 dochádza k privatizácii podniku a postupnému ukončeniu výroby zápaliek v našom meste. Budovy pôvodného podniku zápalkárne stoja do súčasnosti na Jegorovovej ulici.