Banská Bystrica ukrýva mnoho zaujímavostí nielen pre nás Bystričanov, ale aj pre domácich a zahraničných turistov. Jednou z takýchto atrakcií by mohla byť aj tajná chodba v Radvanskom kaštieli.

Tajomná tajná chodba

Tá v tomto kaštieli existovala, čo dokladajú písomné dokumenty aj spomienky. O jej existencii i to, kde sa nachádzala, sa vedelo do roku 1945. Po druhej svetovej vojne musel šľachtický rod Radvanských opustiť územie Slovenska a kaštieľ pripadol štátu. V roku 1955 štát uskutočnil celkovú obnovu kaštieľa a od tej doby o žiadnej chodbe ani tajnej nebola zmienka. Pravdepodobne, ako bolo v tej dobe zvykom, došlo k jej zamurovaniu a stala sa neprístupnou.

Po roku 1989 a páde socializmu sa v Banskej Bystrici začala opäť presadzovať obnova kaštieľa, pretože si ju vyžadoval jeho stav. Takmer sa to podarilo. Na obnovu bolo potrebných 400 000 vtedajších slovenských korún. Bystričania získali 300 000 a čakalo sa na uvoľnenie len posledných 100 000. Tie sa však napokon neuvoľnili a kaštieľ odvtedy chátral. Až kým sa po roku 2014  nepresadila rekonštrukcia a doslova záchrana tohto unikátu pre Banskú Bystricu a Slovensko. Tým sa nám z Radvanského kaštieľa nestala ruina ako z neďalekého Bárczyiovského kaštieľa.

Tajné chodby existovali aj v stredoeurópskom priestore

Väčšinou sa  na Slovensku pochybuje o existencii tajných chodieb, ale písomné dokumenty dokladajú ich existenciu už od 12. storočia. Súvisí to s tým, že ľudia v povestiach pridali týmto tajným chodbám nereálne rozmery o ich dĺžke, výške a kam viedli. To však neznamená, že ľudové povesti vo svojom základe  nezachovali pravdu o ich existencii.

Napriek tomu v samotnej Českej ani Slovenskej republike tajnú chodbu ako takú nemáme potvrdenú. Je potrebné zachovať obozretnosť, pretože v Banskej Bystrici sa zachovala aj legenda o tom, že banskobystrický Medený hámor má spájať tajná chodba, ktorou prešli vozy ťahané koňmi, s kremnickou mincovňou. Legenda pekná, ale nereálna.

Tajná chodba bývala jedinou možnosťou záchrany šľachty a mešťanov pri úteku z hradu alebo opevneného mesta. Tajné chodby budovali baníci, ktorí však z dôvodu utajenia prišli väčšinou po dokončení tajnej chodby o život. Banská Bystrica ako banské mesto s baníkmi mala teda predpoklad budovania tajných chodieb.

Jedna vysekaná v skalnom podloží viedla z námestia od súčasného kostola sv. Františka Xaverského za mestské hradby smerom k Hronu. Kým som prišiel s fotoaparátom druhýkrát si ju odfotiť, už boli ryha, ktorá ju preťala aj  s potrubím v nej zasypaná. Podobne sme si zamurovali podzemné priestory pod farským kostolom v mestskom hrade, ale obdivujeme ich v Prahe, Viedni, Budapešti a ďalších mestách.

Samozrejme do istej miery obstojí aj námietka, že prečo by to vzhľadom k obrovským nákladom, úsiliu a následnej údržbe naši predkovia robili? Jednoduchá odpoveď znie – aby si zachránili život. A keď už boli ochotní vynaložiť obrovské ľudské a finančné zdroje na budovanie hradov v neprístupných vysokých slovenských vrchoch, tak prečo nie?  Tu následne budovali niekoľko desiatkov metrov hlboké studne do skalného brala, aby v prípade obliehania obrancovia mali k dispozícii prístup k vode.

Podzemné priestory – chodby ako také samozrejme existujú, pretože takými sú všetky, ktoré sa nachádzajú pod zemou. Väčšinou sa jedná o odvodňovacie kanály, privádzače vody, pivnice – teda zariadenia predovšetkým technického charakteru. Z nich sa dali niektoré ako únikové určite použiť a nebolo potrebné budovať zvláštne tajné chodby. A keď sa už mala budovať tajná chodba, tak určite z pivničných priestorov, ktoré existujú aj v Radvanskom kaštieli až do súčasnosti.

Správy o tajnej chodbe v Radvanskom kaštieli

Nikdy by sa nemali obchádzať historické správy a zachované údaje. Tak sa stalo, že v minulosti sa považovalo za nereálne, aby sa od 13. storočia získavalo striebro z banskobystrickej rudy. Tak sa to stalo až v 15. storočí po príchode Thurzovcov do Banskej Bystrice, napriek tomu, že prvý banskobystrický richtár Ondrej získal už v roku 1263 od kráľa Belu IV. obrovské územie Seliec, Senice, Šalkovej zato, že zakladal v Banskej Bystrice strieborné bane.

V Radvani sa tradovalo a stále traduje, že z Radvanského kaštieľa vedie tajná chodba na Hôrku ku kostolu Panny Márie. Najskôr v roku 2008 ma na túto zaujímavosť upozornila jedna z najstarších Radvančaniek pani Anna Snopková (narodená v roku 1922), ktorá sa to dozvedela ako dieťa z rozprávania radvanského evanjelického farára Júliusa Seneša (pôsobil v Radvani ako evanjelický farár v rokoch 1911 – 1953).

Kaštieľu sa venuje aj fotografka Mirka Chabadová. Tá objavila unikátnu knihu spomienok slovenského národovca Ľubomíra Gleimana (1923 – 2006), ktorý časť detstva prežil priamo v Radvanskom kaštieli. Bol príbuzným šľachtickej rodiny Radvanskovcov. Keďže už žil v zahraničí, napísal ju po anglicky. V nej k tajnej chodbe v kaštieli uviedol:

„Často som trávil svoj čas v kaštieli Radvanských. Predovšetkým to bolo vtedy, keď môj bratranec Ján bol doma z jeho elitnej školy v Maďarsku, ktorá mala iný harmonogram. Zo začiatku to bol podivný svet s formálnymi večerami s určitou etiketou a komorníkom, Srbom menom Gyuribacse (v maďarskom význame ´strýko Gyuri-Juraj´). Bláznivým a nebezpečným objavovaním podzemia kaštieľa sme podstupovali riziko stratenia sa, alebo zranenia. Našťastie, pre naše vlastné bezpečie nás vždy sprevádzal komorník, ktorý nám celkom ochotne ukázal cestu v bludisku schátralých žalárov, mučiarní a skladových miestností, dnes prázdnych a celkom tmavých. Gyuribacsi nám ukázal starú tajnú chodbu z kaštieľa, cez ktorú utieklo veľa maďarských protihabsburgských protestantských rebelov.“ 

Teda vchod do tajnej chodby z Radvanského kaštieľa poznali, ale Ľubomír Gleimann nenapísal, kde sa nachádzal ani akým smerom mala viesť tajná chodba. Písal o viacerých pivniciach pod Radvanským kaštieľom a ich existencia sa v súčasnosti potvrdila.

K situovaniu vchodu do tajnej chodby v Radvanskom kaštieli a jej smerovaniu vniesla ďalšie poznatky správa z roku 1939 „Zabudnuté, vykradnuté a schátrané“ Takto písali o jednom z kaštieľov v Radvani:

„Najvzácnejšie múzeum stredného Slovenska. Dozaista len málokto vie, že v malom mestečku stredného Slovenska Radvani nad Hronom, majú najpeknejšie a najvzácnejšie múzeum, s akým sa široko-ďaleko nemôže žiaden kraj pochváliť. Toto vzácne múzeum je však zaujímavé aj tým, že neni prístupné verejnosti. Kto múzeum raz navštívil, neutají nad nim svoj obdiv. Lenže málo je tých, ktorí mali šťastie toto vzácne múzeum uvideť. Múzeum je umiestené v kaštieli bývalých barónov Radvanských. Stavba pochádza z XII. storočia a je obkolesené anglickým parkom, dnes už zanedbaným.  Z múzea sa dostaneme  do zámockej haly – kde nám náš sprievodca povedal, že odtiaľ vedie podzemná chodba vraj až do zámku v Slovenskej Ľupči. Podzemná chodba slúžila vraj pre vzájomnú pomoc v prípade vojny pre jeden i druhý zámok. V tejto chodbe našlo sa množstvo ľudských kostier a vedľa nich veľa starodávnych zbrani a iných cenností, ktoré sú uložené v radvanskom múzeu.“

Táto správa určila presne kde by sa mal hľadať vstup do tajnej chodby. O jej reálnom základe vypovedá, že vstup sa má nachádzať v najstaršej časti Radvanského kaštieľa, pod ktorou sú situované aj pivničné priestory. Správa o tom, žeby mala tajná chodba viesť na hrad Slovenskú Ľupču je nereálna. Prvýkrát sa objavil iný možný smer tajnej chodby – nie smerom na západ ku kostolu Panny Márie, ale smerom na východ k Hronu – ďalej na Slovenskú Ľupču.

Teoreticky chodba mohla ísť aj obidvoma smermi. To či naozaj existovala a existuje verím, že sa podarí potvrdiť alebo minimálne dokázať jej neexistenciu.  Banská Bystrica má veľa zaujímavostí a pamiatok, ktoré stoja za to, aby sme sa im venovali a správne ich využili pre rozvoj nášho mesta. Tajná chodba v Radvanskom kaštieli by mohla byť jednou z takýchto atraktívnych zaujímavostí.