Iliaš – najmenšia mestská časť Banskej Bystrice má bohatú minulosť a tiež svoje zaujímavosti. Iliaš sa stal spolu s Radvaňou 1. januára 1966 súčasťou nášho mesta Banská Bystrica. Ešte na prelome 19. – 20. storočia sa stal súčasťou susednej obce Kráľová, v roku 1964 bol ako súčasť Kráľovej zlúčený s obcou Radvaň a následne pričlenený k nášmu mestu.

Názvy Iliaša v minulosti

V minulosti mal Iliaš niekoľko názvov. Najstarším pomenovaním pre túto oblasť bol slovenský názov z 13. storočia slovenský Stojanova lúka, podľa bližšie neznámej osoby so slovenským  menom Stojan.

V 14. storočí niesla oblasť názov Saulova dedina a v 15. storočí Horná Peťova a zároveň sa používal aj názov Eliášova dedina. V 15. storočí došlo aj k rozčleneniu dediny na dve sídla Hornú  Peťovú a Dolnú Peťovú (dnes súčasť obce Vlkanová).

Pomenovanie dediny Iliaš pochádza od vlastného mena šľachtica Eliáša, ktorý vlastnil túto dedinu v stredoveku. Bol príslušníkom šľachtickej rodiny, ktorú založil jeho predok kráľovský hájnik Saul (Saul je skrátené forma mena Samuel). Saulovi územie neskoršieho Iliaša daroval uhorský kráľ na konci 13. storočia.

Pôvodný názov dediny bol Horná Peťová podľa mena majiteľa príbuzného Saula. Neskôr sa ešte v stredoveku pre dedinu ujal názov Eliašová (Iliaš), pre lepšie rozlíšenie od Dolnej Peťovej, ktorá bola pôvodným rodovým sídlom Saulovcov.

Iliaš stratil samostatnosť po roku 1886

Obec Iliaš stratil svoju samostatnosť na základe uhorského zákona z  roku 1886 zákon XXII.  a  jeho § 162, na základe ktorého  boli obce vyzvané – u ktorých to bolo možné a mali reálne predpoklady k lepšej prosperite, mali k sebe blízko a mali rovnaký charakter hospodárenia, aby sa zlučovali v jeden administratívny celok. Cieľom bolo aj zoštíhľovanie administratívnej správy ako aj možné zníženie priamej dane i pomocnej dane.

Túto možnosť mnohé obce využili už do roku 1898, ale prevažná časť obcí túto mierne nátlakovú akciu realizovala až v roku 1906 alebo ešte neskoršie. Na základe tohto zákona sa obec Iliaš zlúčila s obcou Kráľová pod názvom Kráľová, Dolná Peťová s Vlkanovou pod názvom Vlkanová.

Najstaršie dejiny Iliaša

O osídlení susedného územia na ľavom brehu Hrona informuje listina podľa ktorej Ladislav IV. udelil za vernosť a služby Samuelovi, Preuzlinovi a Michalovi, synom Saula zem volanú Stojanova Lúka z roku 1285. O zemi Stojanova Lúka je v listine uvedené, že Saulovi synovia ju s kráľom vymenili za ich zem Tŕnie, ktorú dovtedy vlastnili.

Stojanova Lúka, ktorú Saulovi synovia mohli vlastniť od roku 1285 je totožná s chotárom neskorších obcí Peťová a Iliaš v priestore medzi Urpínom a Vlkanovou. O vlastníckych pomeroch a osídlení územia informujú metácie okolitých majetkov. Počas ohraničovania Radvane v roku 1291 vystupujú Saulovi synovia Samuel, Preuzlin a Michal medzi susedmi.

Na ľavom brehu Hrona spomína metácia i zem Saulových synov. Okrem označenia Saulova Ves listina z roku 1359 súbežne používa aj názov Stojanova Lúka (possessio Saulfalua, alio nomine Ztoyanreche).

V roku 1419 protestovali pred kráľom Žigmundom Eliáš a Fabián, synovia Jána, syna Peťa zo Stojanovej Lúky (de Stoyanriche) proti zemanom z Radvane, ktorí prepadli ich dom. Označenie Stojanova Lúka v tomto období ustúpilo vlastníckemu názvu Peťová, Na rozdiel od prímenia Peťo si príslušníci rodu v nasledujúcom období osvojili aj prímenie Eliáš. V roku 1473 po prvýkrát zemania používajú označenie z Iliaša.

Šľachtická kúria v Iliaši

Už najneskôr v 17. storočí tu stála šľachtická prízemná kúria. V 18. storočí boli vlastníkmi Iliaša šľachtické rodiny Gerhardovcov a Bohušovcov. Kúria sa zachovala do súčasnosti.

Najstaršie mená Iliašanov a ich poddanské povinnosti

V roku 1767 v Iliaši vlastnili poddaných šľachtici Daniel Bohuš, Gabriel Urbányi a šľachtická rodina Gerhardovcov. Iliaš bol v tej dobe kuriálnou dedinou, kde nežili sedliaci, ale želiari-hofferi. V tomoto období tu žili želiari s nasledovnými priezviskami: Uhliarik, Klinčok, Poliak, Sklenár, Ďurovec, Slobodník, Hospodár, Palkovič, Bielyk, Valach, Bobor, Čeran, Oravec, Valko, Martin, Lupták.

Ako kuriálna dedina nemali richtára predákom bol Juro Oravec. Ich povinnosti boli:

• kosenie-hrabanie a žnenie všetkých panských lúk v Iliaši
• drevo na krátko rúbať
• robiť drevené ploty
• svojim pánom neplatili žiadne poplatky
• od svojich pánov dostávali zadarmo pašu pre kravy
• od svojich pánov dostávali zadarmo drevo na zakúrenie
• v Banskej Bystrici na pol hodiny vzdialenej od Iliaša mohli slobodne predávať svoje tovary a z prácou zo sekerou si v tomto meste mohli aj privyrobiť
• škody trpeli počas povodní Hrona, kedy museli zo svojich domov aj so statkom utekať do panských domov v Iliaši, ktoré boli na vyšších miestach postavené
• Iliašania nemali žiadne oráčiny, ani lúky – len za prácu ktorú vykonávali pre pánov sa im z lásky pánov niečo pridelilo a to užívali
• roboty nemali vymedzené, konali ich podľa potreby pánov

Dolnú Peťovú ako kuriálnu osadu vlastnili v roku 1767 vdova Petra Bohušová (Péterke Bohuss) a šľachtický rod Gerhardovcov.  Bola to maličká usadlosť, kde žili títo podaný s nasledujúcimi priezviskami: Lupták, Nemček, Žambor.

Minulosť a súčasnosť – Iliašania osídlili pred 280 rokmi obec Péterku pri Budapešti       

Zachováva sa tradícia, že v období 18. storočia Iliašania osídlili obec Péterka pri Budapešti v súčasnom Maďarsku. V prebiehajúcom  roku 2022 si pripomenú 280 výročie tejto udalosti. Pri hlavnom meste Maďarska Budapešti leží obec Peterka (po maďarsky Péteri), ktorá si doteraz zachováva dedinský ráz s tradičným slovenským spôsobom života.

Slovenských osadníkov, pochádzajúcich prevažne z dediny Iliaš  pri Banskej Bystrici, tu v roku 1742 osídlil slovenský šľachtic Daniel Bohuš. Z Iliaša – Hornej Peťovej prišlo do Peterky sedem rodín, ktoré sa stali zakladateľmi novej obce. Boli to rodiny Bolčík, Hrk, Seňan, Tučný, Hrudka, Horňák a Kalina. Ich potomkovia tu žijú do súčasnosti. Peterčania a Iliašania nadviazali pred rokmi priateľské styky a pravidelne, každý druhý rok sa vzájomne navštevujú.

Iliaš je už od roku 1966 súčasťou mesta Banská Bystrica. Aktivity v oblasti udržania a prehĺbenia vzájomných vzťahov podporuje predovšetkým poslanec mesta Banská Bystrica Milan Smädo. Pri príležitosti 250. výročia osídlenia obce roku 1992 na priestranstve pred kostolom postavili pamätník, ktorý dokumentuje príchod Slovákov a tým aj zrod obce. Pred kostolom je vývesná skrinka, v ktorej je možné dočítať sa aj v slovenčine o zrode obce a stavbe kostola.

V roku 1880 tu žilo celkom 1.040 obyvateľov, z nich 810 Slovákov a 226 Maďarov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k slovenskej národnosti z 2 080 obyvateľov Peterky prihlásilo už len 28 ľudí.

Most cez rieku Hron do Iliaša

V súčasnom období sa do povedomia Banskobystričanov dostal Iliaš v súvislosti s výstavbou mosta cez rieku Hron do Iliaša. Tento most je jediným spojením časti Iliaš s Banskou Bystricou. V roku 2021 sa podarilo vybudovanie nového moderného mosta pre motoristov, chodcov aj cyklistov.