Naši dosiahli v Pekingu slovenský olympijský hokejový medailový sen po 28 rokoch. Pripomeňme si našu cestu za olympijskou hokejovou medailou od nórskeho Lillehammeru cez kanadský Vancouver do čínskeho Pekingu.

Bronzoví hokejisti

Zimné olympijské hry v čínskom Pekingu v roku 2022 sa nezmazateľne zapíšu do slovenských dejín zásluhou nášho hokejového tímu. Zisk olympijskej medaile v hokeji  je niečo výnimočné pre Slovensko, čo si zaslúži našu pozornosť.  Zároveň aj predvedený výkon nášho mladého mužstva. Za všetko hovorí, že do All Stars tímu turnaja boli zaradení ako najlepší brankár Patrik Rybár a najužitočnejší hráč Juraj Slafkovský. V 17 rokoch stal zároveň najlepším  strelcom a najproduktívnejším hráčom turnaja.

Slovenský tím v každom svojom zápase prestrieľal počtom striel svojho súpera, ako jediné mužstvo na turnaji. Mená nášho bronzového tímu budú rezonovať dlhú dobu na Slovensku ako mená našej zlatej hokejovej generácie: brankári Patrik Rybár, Branislav Konrád, Matej Tomek, obrancovia Marek Ďaloga, Martin Marinčin, Peter Čerešňák, Mislav Rosandič, Michal Čajkovský, Martin Gernát, Šimon Nemec, Samuel Kňažko, útočníci Libor Hudáček, Miloš Kelemen, Michal Krištof, Marko Daňo, Miloš Roman, Juraj Slafkovský, Tomáš Jurčo, Peter Cehlárik, Marek Hrivík, Kristián Pospíšil, Samuel Takáč, Pavol Regenda, Adrián Holešinský, Peter Zuzin, tréner: Craig Ramsay, asistenti trénera: Ján Pardavý, Andrej Podkonický, generálny manažér hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan, asistent generálneho manažéra Oto Haščák a ďalší.

Sen o olympijskej hokejovej medaile pre Slovensko začal už v roku 1993

Po nádhernom zápase so Švédskom o tretie miesto a výhre 4:0 dostávali naši hráči otázku od reportérov „Či vedia, čo dosiahli pre Slovensko?“ Uvedomil som si, že väčšina našich hráčov ani nebola na svete, keď sa začal písať sen o olympijskej hokejovej medaile hneď po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Teda aký veľký rozmer má, že získali tú medailu?

Náš hokejový tím bol zaradený po rozdelení do Československa až do C skupiny majstrovstiev sveta, čo bola nespravodlivosť. Museli sme minimálne 3 roky čakať aby sme si zahrali s najlepšími. Ale ostávala nám olympiáda v roku 1994 v nórskom Lillehammeri, aby sme dokázali športovo poraziť politickú a spoločenskú nespravodlivosť.

A zas sme narazili – nechceli nám umožniť dodatočne sa zúčastniť kvalifikačného turnaja vo Veľkej Británie o posledné postupové miesto na olympiádu. Zasiahla prozreteľnosť, ak to tak môžeme nazvať. Švajčiari športovo odstúpili z kvalifikačného turnaja – lebo sa rozhodli budovať nové mladé mužstvo a uvoľnili miesto Slovensku. Slovensko  dostalo nakoniec akože „divokú kartu“.

Kvalifikačný turnaj  v anglickom meste Shefield v auguste – septembri 1993

Turnaja sa zúčastnilo 5 mužstiev Slovensko, Lotyšsko, Poľsko, Japonsko, Veľká Británia. Naším najťažším súperom mali byť Lotyši s výnimočným brankárom Artursom Irbem v bráne, ktorý chytal za klub NHL San Jose Sharks. Naši zaváhali v zápase s Poľskom, ktorý skončil 4:4.

Čakalo nás práve Lotyšsko, ktoré dovtedy nestratilo ani bod. v Zápase v ktorom šlo o všetko sme ukázali vôľu a silu slovenského  tímu a zvíťazili 7:1. A postúpili sme na vytúženú olympiádu do Lillehammeru.

Zimné olympijské hry v Lillehammeri v roku 1994

Kto nevidel vystúpenie slovenských hokejistov v Lillehammeri, nevie si predstaviť čoho sme boli schopní a čo dokázali. A to sme boli tím z C skupiny. Mená hokejistov ako Peter Šťastný, Miroslav Šatan, Róbert Švehla, Žigmund Pálffy, Ľubomír Sekeráš, Róbert Petrovický  a ďalších z celého tímu sa nezmazateľne zapísali do hokejových dejín Slovenska.

Olympiáda v roku 1994 bola prvým veľkým turnajom, na ktorom sa objavil tím samostatného Slovenska. Eufória medzi našimi fanúšikmi bola obrovská. A tá úmerne stúpala s každým odohraných zápasom. Rozprávkový príbeh sa však skončil vo štvrťfinále.

V základnej skupine sme mali Švédsko, Kanadu, USA, Taliansko a Francúzsko. Prvý zápas sme sa stretli o Švédskom, zápas skončil remízou 4:4 po dvoch tretinách sme viedli 3:2 a rozhodcovia nám neuznali dva regulárne góly (na to sa prišlo až vo videozáznamoch po zápase). Švédi sa neskôr stali olympijskými víťazmi turnaja v Lillehammeri.

Nasledoval zápas s USA, po dvoch tretinách sme viedli 2:1, zápas skončil znovu remízou 3:3. V zápase s Talianskom sme si ľahko poradili 10:4. Následne sme porazili silné mužstvo Kanady 3:1. Kanada na turnaji obsadila druhé miesto, keď vo finále podľahla Švédom 3:2. O 2 góly proti Kanade sa postaral Jozef Daňo (otec Marka Daňa). V poslednom zápase skupiny s Francúzskom sme zvíťazili 6:2. Víťazom B skupiny  sa tak prekvapujúco stal tím Slovenska s najlepším skóre a s najvyšším počtom strelených gólov (26) po základných skupinách. Slovensko súzvučne dýchalo s národným tímom.

V štvrťfinále sme sa stretli ako 1 tím z B skupiny so 4 tímom A skupiny, ktorým bolo Rusko. V prvom slovenskom olympijskom sne o medaily chýbalo „81 sekúnd“. Toľko chýbalo do konca predĺženia štvrťfinálového zápasu proti Rusku, keď ruský hráč Vinogradov zakončil prečíslenie nechytateľne pod hornú žŕdku nášho brankára Eduarda Hartmanna. Po skončení riadneho hracieho času svietil na tabuli stav 2:2. Po prvej tretine sme viedli 2:1 – položili nás zbytočné oslabenia.

Na Slovensku a slovenskej lavičke v Lillehammeri sa päť minút pred polnocou akoby zastavil život. Zhasli svetlá a zavládol smútok. Naši hokejisti vo výstroji sedeli bez slova dlhé minúty. Nikto nechcel veriť, že sen o medaile sa nestane realitou. Napriek predčasnému vypadnutiu spojili hokejisti celú krajinu. Žigmund Pálffy sa stal s 10 bodmi najproduktívnejším hráčom turnaja a Miroslav Šatan s 9 gólmi zase najlepším strelcom.

Zostava Slovenska: brankári Eduard Hartmann, Jaromír Dragan, Miroslav Michalek,  obrancovia Jerguš Bača, Vladimír Buřil, Miroslav Marcinko, Stanislav Medřík, Ľubomír Sekeráš, Marián Smerčiak, Róbert Švehla, Ján Varholík, útočníci Jozef Daňo, Oto Haščák, Branislav Jánoš, Ľubomír Kolník, Roman Kontšek, Žigmund Pálffy, Róbert Petrovický, Vlastimil Plavucha, René Pucher, Miroslav Šatan, Peter Šťastný, tréner Júlis Šupler a ďalší.

Hokej však zjednotil celé Slovensko a verili sme, že to príde….

Zimné olympijské hry vo Vancouveri 2010

Hralo sa v 4 skupinách po 4 účastníkoch. Slovensko v B skupine obsadilo 3 miesto s 5 bodmi za Ruskom a Českom.  Po výhre s Nórskom v kvalifikačnom kole s Nórskom len 4:3 nič nenasvedčovalo možnému veľkému zápasu.  Potom prišiel štvrťfinálový zápas so silným (dovtedy neporazeným) Švédskom a naša výhra 4:3, ktorá znamenala postup do semifinále a boj o medaily. Sen o slovenskej olympijskej hokejovej medaile bol znovu po 16 rokoch blízko.  Góly za nás vsietili Gáborík, Sekera, Demitra, Kopecký.

V druhom zápase zverenci Jána Filca nestačili v súboji o postup do bojov o celkové prvenstvo na domáci výber a prehrali 2:3.  Dve tretiny semifinálového zápasu bola Kanada jasným postupujúcim tímom. Slovenskí hráči zdvihli hlavu v poslednej dvadsaťminútovke a zanechali v zápase výborný dojem. Kanada sa o výsledok strachovala. Kanadskí hokejisti začali panikáriť po góle Ľubomíra Višňovského, osem minút pred koncom. Druhý gól pridal o chvíľu Michal Handzuš. K vyrovnávajúcemu gólu na konci stretnutia veľa nechýbalo. Na hokejke ho mal aj dva razy Pavol Demitra.

No napokon nám ostal len súboj s Fínskom o tretie miesto. Prvú tretinu sme prehrali 0:1, druhú vyhrali 3:0 do tretej tretiny sme už nastupovali so stavom 3:1 a verili, že bronz máme. No stalo sa nemožné možným – rozhodli naše vylúčenia a zápas o bronz sme prehrali 3:5.

Michal Handzuš po zápase povedal: „Sklamanie. Je to veľké sklamanie, čo teraz cítime. Dúfali sme, že sa nám podarí získať bronz a chceli sme spraviť naozaj všetko. Dve tretiny sme hrali veľmi často v oslabení, no vylúčenia možno pripísať tomu, že sme všetci strašne chceli. Teraz naozaj netreba hľadať jednotlivého vinníka, možno som to bol ja, keď som spravil chybu pri prvom góle v našej bránke, možno niekto iný. Nemyslím si pritom, že by sme korčuliarsky nestíhali, veď napríklad v závere sme ich úplne pritlačili a odohrali sme naozaj ukážkovú power play, škoda, že z toho bola iba tyčka.“

Zostava Slovenska: Halák – Meszároš, Chára, Višňovský, Štrbák, Jurčina, Sekera – Marián Hossa, Demitra, Kopecký – Pálffy, Stümpel, Gáborík – Šatan, Handzuš, Zedník – Radivojevič, Cibák, Marcel Hossa, tréner Ján Filc a ďalší.

Po trpkej semifinálovej prehre (2:3) s domácim ašpirantom na zlato sa tímu okolo trénera Jána Filca nepodarilo naplniť medailový sen v boji o tretie miesto s Fínskom (3:5).

Zimné olympijské hry v Pekingu 2022

A prišiel Peking. V skupine prvé dva zápasy v skupine a hneď dve prehry s Fínskom (2:6) a Švédskom (1:4). S Lotyšskom prišiel obrat  a výhra 5:2, ktorá rozbehla náš stroj. Následná výhra 4:0 s Nemeckom podčiarkla, že nešlo o náhodu. Nula inkasovaných gólov na strane nášho brankára Patrika Rybára o niečom nasvedčovala. Málokto si z nás uvedomil, že Nemci obhajovali striebornú medailu z predchádzajúcej olympiády v kórejskom Pchjongčchangu, kde vo finále podľahli Rusom až v predĺžení.

Vo štvrťfinále sme sa stretli s USA – zdobila nás znovu nielen bojovnosť a odhodlanie získať medailu – ale aj kvalitná hra. Nezabudnem na slová nášho Libora Hudáčka počas zápasu s USA: „Chalani – hádam neprehráme s vysokoškolákmi!“ Silné slová na to, že v tíme sme mali najlepšieho strelca turnaja práve my a to len stredoškoláka.  Ale cesta za medailou sa podarila a vyhrali sme nad „vysokoškolákmi“, ktorí dovtedy nestratili ani bod – na samostatné nájazdy. Famózny nájazd nášho Petra Cehlárika  rozhodol spolu s výkonom Patrika Rybára.

Prišlo vytúžené semifinále  a boj o finále s Fínskom. Fíni sa nestačili čudovať – naši prehrali síce 0:2, ale druhý gól nám súper vsietil do prázdnej bránky. Fíni vyhrali nakoniec olympijský turnaj, teda nás porazili olympijskí víťazi. Fíni získali zlatú olympijskú medailu prvýkrát v histórii – treba im zagratulovať. Našich to nezlomilo  a v zápase o tretie miesto  sme porazili silných Švédov 4:0. Disciplína rozhodla – už sme sa nedali vylučovať. Sen o olympijskej hokejovej medaile sa po 28 rokoch naplnil.

Jednoducho to vystihol náš útočník Pavol Regenda chceli sme zlato, ale aj bronz je krásny kov: „Je to krásna odmena za tri týždne driny. Bolo to náročné psychicky aj fyzicky. Chceli sme zlato, ale aj bronz je krásny kov a sme za neho radi. Nečakal som to, ale veril som, že tento tím na to má. Je to veľký úspech pre Slovensko a dúfam, že ďalšie roky to bude takto pokračovať.“

Juraj Slafkovský

V hokeji sme stali majstrami sveta, získali strieborné a bronzovú medailu. Na zimných olympijských hrách nám prvú medailu získal v roku 2006 prekvapujúco snoubordista Radislav Židek, ktorý skončil na druhom mieste. Potom prišla naša Nasťa Kuzminová Vancouver 2010, Soči 2014, Pjongčchang a jej 7 medailí z toho 3 zlaté.

Vo Vancouvri nemôžeme zabudnúť ani na unikátny výkon nášho biatlonistu Pavla Hurajta a jeho zisk bronzovej medaily. A v Pekingu po Nasti prevzala štafetu zlatých olympijských medailí Peťa Vlhová. Dokázali sme a získali skoro všetko, ale niečo predsa chýbalo a to hokejová olympijská medaila. Vy ste to dokázali, chlapci.

Slovenský sen o olympijskej hokejovej medaile trval  28 rokov a  vám sa ho v Pekingu podarilo naplniť – ďakujeme!