Banskobystrické sídlisko Fončorda patrí medzi najstaršie v našom meste. V aktuálnom roku 2018  si pripomína 70 rokov od svojho vzniku v roku 1948.

Druhé najväčšie sídlisko v Banskej Bystrici

V behu denných udalostí ostal tento fakt nepovšimnutý.  Napriek tomu sa v tomto roku Fončorda po 70 rokoch svojho vývoja stala samostatnou mestskou časťou Banskej Bystrice. Na sídlisku Fončorda žije  v súčasnosti 18 300 obyvateľov v 9 500 bytoch. Fončorda je druhým najväčším sídliskom v Banskej Bystrici.

Banská Bystrica, v minulosti slobodné kráľovské banské mesto, patrila medzi najbohatšie a najkrajšie mestá. Za svoje bohatstvo a rozkvet vďačilo baníctvu – predovšetkým medenej a striebornej rude.

Mesto sa v druhej polovici 20. storočia progresívne vyvíjalo ako krajské a ako centrum Slovenského národného povstania. Prispela k tomu aj výstavba sídlisk: Fončorda Fortnička, Sídlisko, Uhlisko, Radvaň – Kráľová, Rudlová-Sásová, Podlavice a ďalších. Z Banskej Bystrice sa tak vytvorilo prosperujúce veľkomesto, jedno z najväčších na Slovensku.

Fončorda sa mala pôvodne volať sídlisko Družby

Názov sídlisku, ktoré sa začalo stavať po 2. svetovej vojne v rokoch 1948 – 1949 dala budova nazývaná po maďarsky „foncsorozó ház“ (v preklade amalgámový dom) – a z toho slovenské Fončorda. Táto budova stála pôvodne na okraji mesta Banská Bystrica už v 19. storočí. Ale ľudia si vytvorili aj povesť, že názov Fončorda pochádza od skomolenia priezviska nejakého šľachtica, ktorý sa mal volať „von Csárda“ a z toho Fon-čorda.

Budova Fončordy stála aj počas výstavby sídliska a keďže ju Bystričania nazývali v tej dobe Fončorda, tento názov sa začal používať pre celú oblasť za touto budovou a podľa nej dostalo meno aj novopostavané sídlisko. Ešte v roku 1968 stála budova pôvodnej Fončordy nad rybníkmi, po pravej strane cesty, kde dnes odbočujeme na futbalový štadión na Štiavničkách.

Výstavba tohto sídliska bola postupne dokončená v 70. rokoch. Pre sídlisko Fončorda bol vytvorený nový názov „Sídlisko Družby“. Tento názov sa neujal a naďalej sa používal historický názov Fončorda.  Dnes tento názov pripomína na sídlisku Fončorda len ulica Družby.

Historický vývoj a pôvod sídliska možno rozdeliť do dvoch etáp:

I. etapa výstavba sídliska „Stará Fončorda“ a ulice Nové Kalište  (1948 – 1953)

II. etapa výstavba sídliska „Nová Fončorda“ (1964 – 2018)

Obdobie rokov 1948 – 1953 výstavba Starej Fončordy

S výstavbou bytov na Fončorde, v minulosti v neobývanom priestore medzi kopcom nad časťou Štiavničky smerom k mestskej štvrti Radvaň, sa začalo po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 1948 – 1949. Ako prvé vyrástli murované rodinné domy pre obyvateľov nacistami vypálenej obce Kalište s názvom ulice Nové Kalište.

Nasledovala ďalšia výstavba dvojpodlažných domov pre zamestnancov štátnej správy Prvú etapu povojnového „socialistického budovania“ Fončordy od Starého Tesca k Úsvitu uzatvára Dom dôchodcov na Jilemnického ulici, svojho času jeden z najmodernejších a najvyhľadávanejších na Slovensku.

Z dnešného pohľadu celé toto „budovateľské nadšenie“ môžeme prijímať s výhradami, isteže má viacero nedostatkov, napríklad trpí socialistickou uniformitou, ale nemožno mu uprieť zmysel pre sociálne skvalitňovanie bývania v humánnejšom a priestornejšom prostredí zelene, ktorý sa neskôr vytratil. Tento spôsob výstavby a bývania bol ekonomicky prístupný pre všetky vrstvy obyvateľstva.

Sídlisko Stará Fončorda však v tomto období stavali pétepáci. Boli to ľudia nevyhovujúci vtedajšiemu komunistickému systému (farári, šľachtici, podnikatelia a ďalší)  zaradený v pomocných technických práporoch (skratka PTP), ako komunisti nazývali vojenské tábory nútených prác.

V roku 2013 uprostred sídliska Fončorda pri „Modrom“ kostolíku bola odhalená pamätná tabuľa venovaná príslušníkom pomocných technických práporov – vojenských nútených prác, ktorí v 50. rokoch 20. storočia stavali sídlisko Fončorda.

Obdobie rokov 1964 – 2018 výstavba Novej Fončordy

Výstavba sídliska „Nová“ Fončorda pokračovala ďalej v 60. rokoch 20. storočia, ale predovšetkým po roku 1966, kedy sa obec Radvaň stala súčasťou mesta Banská Bystrica. Výstavba vtedy už panelových bytoviek prešla aj na historický chotár Radvane. Táto etapa výstavby sídliska súvisela už s čisto civilným rozvojom Banskej Bystrice ako krajského mesta Stredoslovenského kraja.

Dnes väčšina banskobystrického sídliska Fončordy je postavená na historickom chotárnom území Radvane, tu sa nachádza aj centrum Fončordy, ktorým je Kyjevské námestie. Fončorda je v súčasnosti samostatným sídliskovým celkom v rámci mesta a právom je patrí po vyše 70 – ročnom vývoji štatút samostatnej mestskej časti.

Fončorda sa stala synonymom sídliskového bývania v Banskej Bystrici a jej názov sa stal historicky neoddeliteľnou súčasťou mesta.