Na všetko, čo sa nám v spoločnosti nepáči máme jednu jasnú výhovorku. Za všetko môže 40 rokov vlády komunistov, ktorí zdevastovali myslenie slovenskej spoločnosti.

Tá pod týmto vplyvom nie je schopná rozoznať zlo od dobra a naopak. Poviem to celkom otvorene. Tieto prvoplánové zdôvodnenia slúžia len určitej časti politického spektra ako barlička. Prečo? Nuž 40 rokov „komunizmu“ nedokázalo ani náhodou zničiť podhubie ľudáckeho politického myslenia. To tu tlelo pod povrchom, aby vo vhodnej chvíli vybublalo.

Tieto myšlienky boli prítomné v rodinách, ktoré sa cítili dotknuté „nespravodlivosťou“ po roku 1945. Bublalo to doma aj v emigrácii. Po roku 1989 sme benevolentne dovolili, aby tie myšlienky pod zámienkou historickej plurality názorov dostali priestor v médiách, ale hlavne aby sa ukotvili v podvedomí spoločnosti.

Prizerali sme sa ako tu pajácovali mladí ľudia v uniformách akoby náhodou skoro totožných s uniformami Hlinkovej gardy a nakoniec sme sa prizerali, ako sa prezliekli do zelených tričiek a oblekov a zasadli do lavíc NR SR.

Teraz môžu verejne klamať na bilboardoch, že nie sú ani fašisti ani extrémisti, lebo to vraj skonštatoval Najvyšší súd. Najvyšší súd samozrejme nič také nekonštatoval. Goebbelsovsky ladená propaganda však zaberá.

Nie, toto nie je pozostatok zakonzervovaného myslenia spôsobeného štyridsiatimi rokmi politického systému, ktorý vraj bol rovnaký, ak nie horší ako nacizmus či fašizmus. Ako potom vysvetliť, že generácia narodená po roku 1989 a vlastne až po roku 1995 dáva svoje hlasy vo viac ako jednej tretine tým, ktorí o sebe tvrdia, že nie sú ani fašisti ani extrémisti?

Toto má byť tiež vinou politického systému spred roku 1989? A čo krajiny západnej Európy, kde si komunizmus neužili? Nacionalisti sa formujú ako záchrancovia Európy.

Otvorme konečne oči a začnime konať. Hrubý nacionalizmus, zmodernizovaný fašizmus a nacizmus sa nám plazia pod nohami a ak sa nespamätáme, tak mnoho ľudí nasiakne týmto jedom.

Nie, nie je to len náš problém. Je to problém celej EÚ. Pomaly mám dojem, že začne platiť paradoxné heslo: Nacionalisti všetkých krajín spojte sa. A čo na to demokrati? Pôjdu si naďalej navzájom po krku.