Pred časom som zareagoval na bystrickú blogerku Andreu. Napísala kritický blog o pozadí aktivít bystrickej podnikateľky Eriky, ktorá sa opakovane pokúša dostať do politiky (predtým komunálnej, vlani do regionálnej), len sa jej to zatiaľ nedarí.
Ani ja nepatrím k priaznivcom spomínanej podnikateľky. Ibaže keď píšem niečo o nej v súvislosti s miestnou politikou, snažím sa vychádzať z overených faktov a nestrieľať slepými nábojmi. Spor oboch dám dospel až tak ďaleko, že podnikateľka podala vlani na blogerku trestné oznámenie za zverejnené informácie, z ktorých nie všetky sa zakladajú na pravde.
Hoci nesúhlasím so všetkým, čo píše blogerka Andrea, z princípu zachovania práva na slobodný názor som sa verejne postavil na jej stranu. Za prejavený názor nemožno nikoho trestať, iba za nepravdivé tvrdenia dotýkajúce sa cti a vážnosti toho druhého.
Ako sa ukázalo, blogerka mala v mnohom pravdu, aj keď niektoré informácie týkajúce sa rodiny podnikateľky a jej činnosti neboli dostatočne podložené faktami resp. boli nepresné.
Čas plynie. Blogerka píše ďalšie kritické „monoblogy“ o podnikateľke, ktorá sa nestala krajskou poslankyňou, ale na svoje komunálne aktivity nerezignovala. Dokazujú to jej nové billboardy volajúce po plošnom zákaze hazardu v meste, ktoré sa objavili po Bystrici na prelome rokov.
Objektívnym faktom je, že hazard vo všeobecnosti nie je významným problémom nášho mesta, obzvlášť keď vstúpil do platnosti prísny zákon obmedzujúci hazardné hry na Slovensku. Pripúšťam, že niekomu hazard mohol ohroziť rodinu a že existujú ľudia, ktorí dokážu zneužiť kritickú situáciu notorického hráča, ale plošný zákaz herní v meste to podľa odborníkov nevyrieši.
V jednom januárovom článku na túto tému som naznačil aj možný súvis tejto novej aktivity podnikateľky Eriky s komunálnymi voľbami, ktoré budú koncom tohto roka. Blogerka Andrea sa toho chytila a následne vo svojom blogu ma pri analýze tohto problému dokonca citovala.
S jej názormi na stav hazardu súhlasím. Pri tejto príležitosti blogerka zopakovala svoje kritické výhrady voči podnikateľke a jej rodine, pridala aj niekoľko neoverených informácií . Pre ňu akoby bolo dôležité kto to hovorí a nie čo hovorí. S tým sa už celkom súhlasiť nedá.
Bohatstvo a vstupovanie do politiky ako také nie sú hriechom. Pokiaľ niekto kritizuje toto spojenie, mal by pri tom používať pádne argumenty a presné informácie, inak to zaváňa účelovosťou a osobnou zaujatosťou, čo je už za čiarou objektivity. Pravdupovediac tentoraz mi to zo strany blogerky v tejto časti jej kritickej analýzy také objavné ani odvážne neprišlo. Vyzeralo to skôr ako účelové plávanie na vlne, ktoré je jednoduchšie, ako sa neohrozene postaviť proti prúdu.
Možno to niekomu bude pripadať čudné, že po vlaňajšom verejnom zastaní sa blogerky Andrey v spore s podnikateľkou Erikou tentoraz nestojím na jej strane. Môj kritický názor na obe Bystričanky sa nemení. Opakovane vstupovať do tej istej rieky bez overených faktov nepovažujem za šťastné, skôr zaujaté. Preto to nechám bez ďalšieho komentára s tým, že ak bude ich „osobný“ spor ďalej pokračovať, nech si to vyriešia medzi sebou.
Nepatrím medzi dobrých plavcov „na vlne“ a pri hľadaní správneho východiska pri riešení konkrétneho problému sa pokojne staviam aj proti aktuálne bežiacemu prúdu. Na rozdiel od politikov, ktorí najmä pred voľbami konajú podľa aktuálnej verejnej mienky, ja sa jej neprispôsobujem a dávam prednosť zdravému sedliackemu rozumu a faktom, lebo skutočná pravda môže byť na opačnom brehu. Pre niekoho maličkosť, pre mňa princíp.
To isté platí aj pri verejnej kritike politikov. Pokiaľ chcem niekoho hoc aj v dobrom úmysle kritizovať za to, čo robí, musí to byť vecná kritika podložená faktami a argumentmi. Inak plávame na vlne, ktorá nás v konečnom dôsledku môže zaviesť nesprávnym smerom…
Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné