Chápem a teší ma, že po vojenskom útoku Ruska na Ukrajinu sa u mnohých Slovákov prejavila prirodzená vlna solidarity s naším východným susedom. Každá vojna je sviňa, ktorá prináša utrpenie najmä nevinným ľuďom.

Kto nejde s nami, ide proti nám?

Stalo sa u nás zvykom, že „facebookoví Slováci“ sa na svojich profiloch radi nálepkujú symbolmi, čím dávajú najavo svoju názorovú orientáciu a príklon k určitej skupine resp. davu. Po vražde Jána Kuciaka  a jeho snúbenice to boli nálepky „#All for Jan“ či „Som za slušné Slovensko“, po začiatku covidového šialenstva s masovým očkovaním proti covidu zasa označenia „Vakcína je sloboda“ alebo „I´m vaccinated“.

Jednoducho na Slovensku je to tak. Preto neprekvapilo, že po napadnutí Ukrajiny ruskou armádou sa viacerí facebookoví priatelia stali „Ukrajincami“ a na svoje profily si dali ukrajinskú vlajku. Nič proti tomu, veď ktorý príčetný človek by už bol za vojnu, ibaže zrazu sa objavilo aj nálepkovanie tých druhých, ktorí verejne neodsúdili ruský útok, navonok neprejavili solidaritu s ukrajinským ľudom či dokonca majú iný názor ako je väčšinový.

Hoci si stále nahovárame, že žijeme v demokracii, po dvoch rokoch „covidovej diktatúry“ prakticky na celom svete sa objavuje oficiálne preferovanie „jediného správneho názoru“, ktorý nám u nás diktuje vláda s 85 – percentnou nedôverou masívne podporovaná mainstreamovými médiami. Akoby opäť platilo to známe gottwaldovské heslo „Kto nejde s nami, ide proti nám.“

Tí, čo netrpia stratou pamäti alebo jej krátkou trvanlivosťou, nezabudnú na masívne okliešťovanie ľudských práv pod zámienkou boja proti covidovej pandémii, ktoré sa prejavilo „dobrovoľným“ celoplošným antigénovým testovaním zväčša zdravých ľudí, po ktorom enormne narástli  covidové úmrtia na Slovensku, čo nám prinieslo neslávne svetové prvenstvo.

Sem patrí aj nezmyselné rozdeľovanie národa na očkovaných a neočkovaných ľudí, potlačenie iných odborných názorov na covid ako mali vládni odborníci, likvidácia časti podnikateľského stavu bez odškodnenia, množstvo zbytočne stratených životov, o čom sa ešte bude rozhodovať na európskych súdoch, keďže na tých slovenských sa občan spravodlivosti nedovolá.

Teraz začíname byť svedkami rozdeľovania ľudí na „proukrajinských  a proruských“, len preto, že niekto má svoj slobodný názor, ktorý nemusí byť vždy kompatibilný s oficiálnym štátnym. Dokonca koaliční poslanci schválili „náhubkový“ zákon vsadený do pomoci ukrajinským utečencom z vojnou postihnutých oblastí.

Táto nová legislatíva kybernetickej bezpečnosti okrem iného zavádza nový inštitút „blokovania“, ktorým sa má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete:

„Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.“

Ak nejaký štátom určený dozorový orgán bez jasných pravidiel hry rozhodne, že obsah vášho Facebooku, Instagramu, webu či informačného portálu je „škodlivý“ pre spoločnosť, tak vás jednoducho zablokujú a odstavia, dokonca s možnosťou trestného stíhania za prejavený názor. Tomu sa hovorí cenzúra internetu alebo útok na slobodu slova. Dnes kvôli Ukrajine, zajtra po kritike vlády?

Tu to však nekončí. Na sociálnych sieťach sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine objavujú útoky na ľudí, ktorí nejdú s davom, neprejavia svoj názor zhodný s väčšinovým alebo nedajbože vidia problém inak. To však nikoho z establishmentu nezaujíma. Covid bol úradne zrušený a zrazu akoby neexistoval, zdražovanie a sociálne problémy prekryla Ukrajina, takže pozornosť ľudí, ktorých sa  táto vládna koalícia bojí ako čert svätenej vody, je nasmerovaná na východ od našich existenčných problémov. A tým hore to náramne vyhovuje.

Horšie je, keď si onálepkovaní „Ukrajinci“ začnú vybíjať svoju frustráciu na neonálepkovaných „Rusoch“. Akoby niekomu náramne vyhovovalo to staré známe „rozdeľuj a panuj“. Určite ste aj vy zaznamenali viacero facebookových útokov na známych ľudí, ktorí nezdieľajú názory väčšiny s ukrajinskými nálepkami. Tých sa nezastane ani pani prezidentka, vláda či koaliční poslanci, naopak, budú ešte obhajovať útočníkov.

Napríklad v Banskej Bystrici útočia onálepkovaní „Ukrajinci“ na rodiny s deťmi ruskej národnosti alebo zamestnancov ruského konzulátu, ktorý sa musel uzavrieť. Provládne médiá podporujú útoky na známych ľudí s iným názorom na pozadie problému vojny na Ukrajine, ako sú napríklad Ján Čarnogurský, Ľuboš Blaha, Eduard Chmelár a ďalší. Tieto mená sú už možno na pripravovanom zozname šíriteľov „škodlivých“ názorov, ktorých treba zastaviť či možno aj zavrieť.

Eduard Chmelár

Presne to vystihol publicista a historik Eduard Chmelár, keď reagoval na verejné mediálne odsudzovanie ľudí so slobodným názorom slovami:

„Priatelia, to, čo sa tu deje v posledných hodinách a dňoch, je čistý verejný lynč, fanatizmus na úrovni najhorších psychotických diktatúr a keď to nezastavíme, zomelie to všetkých. Nikdy, naozaj NIKDY som nepodporoval ŽIADNU vojnu, a až neverím, že takú samozrejmosť musím obhajovať. Nikdy som k nej nepodnecoval, nikdy som ju nepropagoval a nikdy som ju neospravedlňoval. Niekoľkokrát som veľmi jasne a jednoznačne odsúdil ruskú agresiu. To, čo robí Putin, nemožno nazvať inak ako vojnový zločin. Ale vyprosím si, aby ľudia, ktorí zrejme nemajú dosť veľkú mentálnu kapacitu na to, aby vedeli rozlišovať medzi ospravedlňovaním vojny a analýzou príčin vojny, terorizovali slobodomyseľných ľudí a usilovali sa ich umlčať. Kategoricky protestujem proti tomu, ako sa na Slovensku zavádza cenzúra. Dnes sú to weby, s ktorými nemusíte súhlasiť alebo ich dokonca môžete považovať za mediálny odpad, zajtra to môže byť váš obľúbený denník. To sú všetci takí zaslepení, že nevedia, kam to speje a na čo sa snaží táto vláda situáciu zneužiť?“

Našťastie na Slovensku žije drvivá väčšina ľudí, ktorá dokáže prejaviť solidaritu s ukrajinským ľudom bez toho, aby pociťovala potrebu útočiť na niekoho s iným názorom a šíriť okolo seba nenávisť.

Urážka Bystričanky Nasti Kuzminovej

Ako Bystričana ma zarazil prípad neskutočnej hlúposti a arogancie, ktorý sa dotýka trojnásobnej olympijskej víťazky v biatlone z Vancouveru 2010, Soči 2014 a Pchjončchangu 2018 Nasti Kuzminovej, ktorá aj po skončení aktívnej športovej činnosti žije s rodinou v Banskej Bystrici a pôsobí v Dukle, kde sa venuje mládeži a verejnoprospešným športovým projektom, ďalej šíri dobré meno Slovenska vo svete.

Kto pozná Nasťu – rodáčku z ruského mesta Ťumeň, vie, že je to skromný človek rozdávajúci radosť a svoje športové skúsenosti iným. Je to veľká osobnosť slovenského biatlonu, ktorú si vážia doma i v zahraničí.

Ibaže nájdu sa medzi nami aj takí zbabelci, ktorým je to šumafuk a dokážu Nasťu hanlivo onálepkovať za jej názor. Zato, že podľa súčasného riaditeľa Literárneho informačného centra  Pavla Sibylu (neúspešného politika Progresívneho Slovenska, publicistu, spisovateľa, bývalého spolupracovníka prezidenta Andreja Kisku či výkonného  riaditeľa Nadácie Zastavme korupciu) sa Nasťa Kuzminová v rozhovore pre denník Postoj nevyjadrila k napadnutiu Ukrajiny Ruskom podľa jeho gusta, ju  pod článkom na FB nazval hanlivo „p..a“.

Je to nielen sprosté a pre ženu vrcholne dehonestujúce, ale z úst liberála Sibylu aj zbabelé a úbohé. Iba odkryl svoj charakter. Smutné je, že až na pár výnimiek autora tejto urážky málokto odsúdil, nehovoriac o tých onálepkovaných „Ukrajincoch“, ktorí sa naopak pridali ku kritike „Rusky“.

Nasťa Kuzminová sa na sociálnej sieti vyjadrila nasledovne:

 „Mojím cieľom bola vždy, či už počas športovej kariéry, ale aj po jej ukončení, snaha o produkovanie a šírenie dobrej a pozitívnej emócie – nevyjadrovať sa k politike.

Najprv fakty. Nie som Ruska žijúca na Slovensku. Od roku 2008 som slovenskou občiankou a od roku 2010 už aj bez ruského pasu, čiže mám iba slovenské občianstvo. Avšak Rusko je pre mňa krajina, z ktorej pochádzam, ktorú mám rada, žijú tam moji rodičia, súrodenci, moji kamaráti, priatelia a známi.

Nasťa Kuzminová

Slovensko je môj domov, domov mojich detí a mojej rodiny. Na Ukrajine máme blízkych kamarátov a priateľov zo “športovej rodiny” a žiaľ momentálne sa niektorí z nich nachádzajú priamo na Ukrajine. Takže ak ste človek s citmi a máte srdce, mali by ste pochopiť, čo práve cítim. Neviem, či svoje pocity dokážem opísať slovami.

Vyjadrovať svoj názor považujem za zbytočné, lebo aj tak tým nič nevyriešim. Práve naopak, bola by som vďačná, keby sa verejne známe osobnosti nezapájali do “mediálnej vojny” prezdieľaním akýchkoľvek fotiek, článkov, vyjadrení z jednej či druhej strany. Lebo tak len hromadia a množia negativizmus, nenávisť a emócie, ktoré nepomôžu situáciu vyriešiť.

Neviem či si uvedomujú, že práve môžu spôsobiť útoky na ľudí na Slovensku, ktorí mali/majú ruské korene alebo občianstvo. Ľudí, ktorí naozaj nemôžu za to, čo sa udialo a čo sa deje. Asi toľko… ďakujem všetkým, ktorí mi rozumejú.“

Zlatá Nasťa Kuzminová so slovenskou vlajkou na olympiáde

Pán Sibyla aj s vašimi priateľmi, keď si prečítate tento blog, očakával by som od vás chlapské ospravedlnenie sa Nasti Kuzminovej za vulgárne slovo, ktorým ste ju bezdôvodne počastovali. Urazili ste nielen ju – veľkú osobnosť slovenského športu, ktorej nesiahate ani po päty, ale aj všetkých ľudí na Slovensku a najmä v Banskej Bystrici, ktorí si ju hlboko vážia.

Ak to neurobíte, budem vás považovať za obyčajného zbabelca, ktorý neprekryje svoje primitívnu nenávisť k inému názoru ako je jeho ani desiatimi ukrajinskými vlajkami či inými symbolmi falošnej solidarity na svojom facebookovom profile. Pravdu a slobodu slova neumlčíte, hanbite sa!

Pavel Sibyla

A tu je najnovšie vyjadrenie Nasti Kuzminovej na Facebooku:  https://www.facebook.com/profile.php?id=100044271827720.