Primátorka Zvolena sa tak trochu bojí, že sa Bystričania so Zvolenčanmi rozvadia kvôli odlišným názorom na rozvoj miest. Ubezpečujem vás pani primátorka, že sa to nestane.
Zvolenčanom sme síce kedysi hovorili bryndziari a oni nám pažravá pri Zvolene, ale to sú bezvýznamné hlúposti. Bodaj by potravinárstvo vo Zvolene fungovalo tak ako za oných čias.
Nie, my sa nerozvadíme. V Banskej Bystrici ohne vášne zakladá vždy Banskobystrická alternatíva s aktivistami. Spomínam si aj na časy, keď obsadili balkón mestského zastupiteľstva a robili krik, hulákali. Spomínam si na časy, keď organizovali verejné vrieskanie čarodejníc. V podstate keď sa rozmohla zloba či nenávisť, vždy to bolo ich dielo.
Teraz je to už kultivovanejšie, ale podstata zostala rovnaká. Keď môžu, zneužijú funkciu na skreslenie situácie a zmaria akýkoľvek rozvoj. To by možno nebolo ani také zlé, ale pritom ostatným kradnú čas na riešenie iných, neraz vážnejších problémov.
Teraz sú to tri problémy. Herne v meste, čo je marketingová hlúposť, spolupráca Zvolena a Banskej Bystrice v spoločnom postupe v jednom území, čo nám vnucuje Remišová, bez problémov funguje aj v dvoch susedných územiach okolo týchto miest. A už na rozbehnutý vlak naskakuje ďalší problém.
Po rokoch diskusií o rekonštrukcii parku ešte nie je vonku ani nový projekt, ale už je asi zlý. To hneď tvrdia profesionálne aktivistky, ktoré nikde nerobia.
Teraz je to najmä Remišovej spoločné územné plánovanie Zvolena a Bystrice. Čo ako som sa snažil, nepochopil som logiku veci. Počúval som aj besedu v rozhlase, kde hovorila primátorka Zvolena, primátor Bystrice a štátny tajomník Ledecký. Naučil sa pekne hovoriť.
Akurát však vedel uviesť len jeden konkrétny príklad, kde by sa mali mestá spájať. V doprave. Ale, železnica je postavená, aj diaľnica, aj autobusy chodia. Nevraviac o tom, že to nie je práca pre mestské samosprávy. Čo treba? Vrtuľníky? Aha, cyklotrasu BB – ZV. No ale to má v nekonečnom riešení VÚC!
O čo tu vlastne ide? Koľko argumentov už zaznelo. Experti z Banskobystrickej alternatívy na strane Remišovej ministerstva všetky argumenty vlastného mesta odráža. Podľa svojho obľúbeného princípu – žiadne kompromisy, buď alebo! Buď to bude jedno územie alebo nebudú eurofondy.
Takto to stavia Remišová a tradične aj oni. Piata kolóna našej Banskej Bystrice. A aj ja už začínam byť tvrdohlavý. Lebo vidím hrozbu v niektorých kompromisoch. Ako som to ešte za socializmu hovoril? MÚDREJŠÍ USTÚPI, HLÚPEJŠÍ POSTÚPI. A vidíme na súčasnej vláde, kam to vedie…
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné