Niečo sa so Slovenskom deje. Neviem ten pocit presne pomenovať, nechcem to ani preceňovať či podceňovať, ale niečo je vo vzduchu a je to pozitívne.

Napadlo ma to počas víkendu, keď som sledoval protifašistickú demonštráciu v našom hlavnom meste. Po dlhých rokoch nepatril predvečer 14. marca nenávisti a propagácii myšlienok fašizmu, ale tolerancii a myšlienkam demokracie, ako povedal jeden z organizátorov tejto pokojnej akcie. Zúčastnili sa jej stovky prevažne mladých ľudí, držiac v rukách transparenty s preškrtnutým hákovým krížom či rôznymi protifašistickými heslami.

Bol medzi nimi aj Bystričan Stanislav Mičev, ktorý stojac nad transparentom s nápisom „všetci sme tu doma“ sa z pódia spýtal ľudí v dave: „Odvšadiaľ počúvam, že extrémistov podporujú najmä mladí. A vy ste kto potom? Dedkovia?“

Na otázku, prečo sa na antifašistickej mobilizácii objavili slovenské vlajky, jeden z jeho účastníkov odpovedal: „Pretože Kotlebovci chcú Slovensko podľa seba a pre seba. Ale Slovensko patrí všetkým – konzervatívcom, liberálom, socialistom, veriacim, neveriacim, podnikateľom, zamestnancom, nezamestnaným, Slovákom, Maďarom, Rómom, skrátka všetkým, ktorí chcú žiť vo vzájomnom rešpekte k tým druhým, preto slovenská vlajka.“

Významný rozdiel oproti minulým rokom bol teraz v tom, že ulice hlavného mesta pred 14. marcom nepatrili hlučným extrémistickým vyznávačom Tisovho Slovenského štátu, ale antifašistom naprieč občianskou a politickou líniou. Vyše 71 rokov po skončení II. svetovej vojny a v danej situácii tento signál niečo znamená.  Mal by sa preniesť aj do ostatných slovenský miest, aby sa ľudia nebáli postaviť proti extrémizmu v akejkoľvek podobe, čo sa už niekde aj deje. So zlom sa totiž nevyjednáva, zlo sa poráža… 

Ja viem, že Stanislav Mičev chce kandidovať v novembrových voľbách na bystrického župana a vyzvať na súboj Mariana Kotlebu, ktorý reprezentuje úplne opačný myšlienkový svet. Viem aj to, že tých kandidátov bude viac, ale iba jeden sa dokáže verejne postaviť pred ľudí a jasne pomenovať problém, ktorý má už nielen náš kraj, ale celé Slovensko – postupné oživovanie fašizmu a extrémizmu, čomu podlieha stále viac ľudí utiekajúcich sa so svojimi vnútornými krivdami a boliestkami k falošnému prorokovi.

Možno ma kvôli nasledujúcim slovám jedna „zúrivá“ blogerka opäť zaškatuľkuje medzi Mičevovcov či Smerákov, ktorí chcú v regionálnych voľbách podporiť jedného najsilnejšieho nezávislého protikandidáta voči súčasnému županovi, čo je podľa mňa najsprávnejšie riešenie. Hovorím to však otvorene a nahlas, nech si o tom myslí kto chce – čo chce.

Chcem sa verejne opýtať ostatných kandidátov na bystrického župana: „Vy sa bojíte pozdvihnúť svoj hlas proti silnejúcemu extrémizmu v našom kraji, aby vám to náhodou neuškodilo u vašich nerozhodných voličov? Myslíte, že na víťazstvo vo voľbách vám postačia pekné billboardy a inzeráty v novinách alebo máte aj svoj občiansky názor? To iba Mičev má obrazne povedané gule?“

Riaditeľ banskobystrického Múzea SNP sa ako historik nielen profesionálne zaoberá vojnovým Slovenským štátom a dejinami Slovenského národného povstania, ale on má aj svoj jasný občiansky postoj k tejto významnej etape našej národnej histórie, zastáva ho za každých okolností a nemení. Preto sa otvorene postavil aj proti manipulatívnemu videu Matice slovenskej o Slovenskom štáte, asi preto za ním chodia novinári z významných svetových médií a pýtajú sa ho na jeho názor, ktorý niečo znamená.

Mimochodom v utorok 14. marca od 20:00 – 22:00 hod. bude RTVS v Banskej Bystrici z Bábkového divadle na Rázcestí naživo vysielať Večeru s Havranom. O tom, ako vznikol Slovenský štát, prečo ho Hitler potreboval, aká bola cena za takýto štát a našu štátnosť, o zodpovednosti za deportácie, mýte prosperity a pokoja, napokon aj o zodpovednosti a poprave Jozefa Tisa budú diskutovať traja historici s jedným spisovateľom.

Kotlebovci sa v tento deň zídu na Martinskom cintoríne v Bratislave pri hrobe Jozefa Tisa, aby si pripomenuli vznik prvej Slovenskej republiky. Tomu sa hovorí každému čo jest…